Interview: Peter Gordeno (2014)

Počas januárovej zastávky Depeche Mode v Paríži poskytol Peter Gordeno rozhovor francúzskemu magazínu Karma.

V prvom rade vďaka, že si si na nás urobil čas, a treba poďakovať aj Geoffovi Dugmoreovi, že nás skontaktoval. Odkiaľ ho poznáš?
Rado sa stalo! Dáte si čaj alebo kávu?

(pristúpil čašník) Vďaka, dám si laté.
Pre mňa čaj, Earl grey.

(čašník nás opustí)
A teda späť k vašej otázke. Geoffa poznám vďaka tomu, že sme spolupracovali na mnohých albumoch. Snažím sa spomenúť si, kedy presne... Prvýkrát sme sa stretli asi pred desiatimi rokmi, kedy sme odohrali množstvo spoločných koncertov. Patrí k mojim najobľúbenejším hudobníkom a do štúdia vždy prinesie veľmi dobrú energiu. Okrem toho je to veľmi príjemný chlapík, s ktorým je vždy zábava. Skutočne okolo seba šíri dobrú energiu.

Máte toho zdá sa veľa spoločného: je takisto producent, štúdiový hudobník, muzikant na turné a podobne...
To je pravda. Nedávno som sa s ním rozprával a je dosť možné, že sa v budúcom roku spolu pustíme do niekoľkých projektov, keďže po turné s Depeche Mode som opäť na voľnej nohe. Ono to medzi nami funguje. Keď niekomu produkuje nahrávky, spomenie si na mňa a opačne. Je to skutočne skvelý chlapík. A vy sa s ním poznáte dlho?

Vlastne, ani nie. Spoznali sme sa na jednom z posledných turné Johnnyho Hallydaya. Prišiel mi na pódiu zábavný a zaujímavý. Skontaktovali sme sa kvôli interview a odvtedy sme priatelia.
Ale čo. To ja som sa s ním stretol počas minulého leta v Paríži, kedy bol na poslednom turné Johnnyho Hallydaya. Hrali sme totiž v ten istý víkend s Depeche Mode na Stade De France, Johnny mal tri koncerty v Bercy. Samozrejme, že som na jeden z nich zašiel.

Koľko máš na nás vlastne času?
Myslím, že v Bercy musím byť o 17:45 a o 45 minút sa tu pre mňa zastaví chlapík, ktorý mi chystá klávesy.

Si v podstate umelec na voľnej nohe: si muzikant, ale aj skladateľ, učinkujúci, no aj producent... Nie je pre teba frustrujúce sa, v podstate každý večer, venovať rovnakej činnosti? Ako je to vlastne s tvojou kreativitou na turné?
Každý hudobník na turné si proste musí osvojiť nejaké veci, ktoré sa dohodnú na skúškach, myslím, že je to doslova povinnosť. Skúšky pred koncertom sú povinné. Dokonca aj Martin, ktorý píše skladby už viac ako tri dekády, sa musí na skúšku dostaviť a hrať. Súhlasím, že je to niekedy na turné frustrujúce, ale na to, aby ste boli kreatívny si musíte indentifikovať svoje miesto. Napríklad som si zariadil, aby som mal v hotelovej izbe k dispozíci piáno. A o tom to je, proste sa o to niekto postará.

Čiže ti zabezpečia do izby piáno?
No áno, ale je to elektrické piáno, nie také, aké vidíte tu pred nami. Ale dobrý nápad, nabudúce skúsim žiadať presne takéto (smiech). Takže áno, je vždy spôsob, ako pracovať na svojej kreativite, no samozrejme si nežiadam piáno každý deň, keďže sme však v Parížu päť dní a už sem chodím pravidelne, tak si len zavolám do hotela a oni to zabezpečia. Nebaví ma neustále chodiť po obchodoch, takže piáno po ruke mi príde naozaj vhod, ak ma kopne múza. Moja kreativita nemá pauzu ani počas turné.

(čašník nám priniesol kávu a čaj)
Je veľmi zložité nájsť medzi tým rovnováhu. Človek veľa cestuje, v podstate každý večer vystupuje... Nie často sa Vám chce byť v takom stave kreatívnym. Často sa dostaví únava, väčšinou strávite v každom meste jedinú noc, takže po koncerte máte chuť už len na večeru, pozrieť si niečo v telke a ísť spať. Keď ma však prepadne potreba kreativity, tak si vždy zabezpečím piáno alebo rovno nahrávacie štúdio.

Na turné si akýmsi akustickým partnerom Martina Goreho. Je nejaká špecifická skladba, ktorú hráš skutočne rád?
To sa neustále mení, no akustické skladby sú pre mňa možnosťou, kedy sa môžem kompletne prejaviť. Nie je v nich potrebné, aby som do detailu dodržiaval noty. Disponujeme aj akustickou verziou skladby "Slow", ktorá je na aktuálnom albume, samozrejme v elektronickej podobe. Skladby sa s Martinom snažíme pravidelne obmieňať, aby to nebolo nudné. A dávame im viac bluesovú podobu, takže znejú akoby z 20tych rokov minulého storočia. Takéto zmeny mám naozaj rád. Myslím, že dnes urobíme takisto menšiu zmenu, nakoľko sme "Slow" hrali pred dvoma dňami. Ak hráme dva koncert v jednom meste, tak sa snažíme skladby obmieňať, keďže je vždy v hľadisku množstvo ľudí, ktorí navštívia obe vystúpenia.

Fanúšikovia vás naozaj nasledujú všade, kde sa objavíte. Dokonca postávajú aj pred hotelom, kde ste ubytovaní.
Vždy nás nájdu. Nakoniec, tu v Paríži sú len dva hotely, kde sa Depeche Mode zvyknú ubytovať, buď George V alebo Park Hyatt. Na rovnakom mieste sme boli ubytovaní aj v lete. Fanúšikovia sú však obyčajne veľmi zdvorilí, je však pravda, že by som si občas rád doprial kávu bez toho, aby ma niekto rušil.

Skús nám povedať niečo o tvojich hudobných vplyvoch. Akú hudbu si rád počúval v detstve, či v puberte?
Ako dieťa som počúval hlavne afro-americkú hudbu alebo soul. Ale takisto aj Princea alebo Steve Wondera. Neskôr som objavil Marvina Gayea a Motown. Prvý album, ktorý ma však naozaj inšpiroval, bol od Steve Wondera. Prebudil vo mne túžbu venovať sa hudbe. V mojom živote sa to delí na obdobie pred tým albumom a po ňom. Ten album bol pre mňa niečo ako zjavenie. Počúval som ho takmer celý rok. Doslova som poznal každú jeho notu. Rock a elektronickú hudbu som objavil omnoho neskôr.

Na piáno si sa naučil hrať predtým, či potom, čo si objavil Wondera?
V skutočnosti som už vtedy zvládal základy hry na piáno a navštevoval som aj kurz hry na saxofón. Mal som hudobný sluch, no v tom období som bol len obyčajné dieťa, ktoré sa účastnilo súťaží mladých hudobných talentov. Niekedy v 13, či v 14tich som si povedal, že by som sa tomu mohol venovať serióznejšie.

Čo na to tvoj otec? Bol myslím takisto umelcom, choreografom, spevákom, tanečníkom, hercom a skladateľom.
Myslím, že viacmenej očakával, že sa jeden z jeho synov vydá v jeho šlapajách. Môj brat to neurobil, zostalo to teda na mne.

Môžeme sa vlastne rozprávať o tvojom otcovi, nie je to príliš osobná téma?
Nie, žiaden problém, pokračujte.

Myslím, že ste s otcom mali spoločný projekt, "The Golden Land". Môžeš nám ho priblížiť?
Otec zomrel pred pár rokmi. Ešte predtým však začal pracovať na projekte "Golden Land", to preto, že sa narodil v Burme, dnes sa to volá Myanmar. Ochorel a nebol schopný sa vrátiť na pódium. Zrazu začal pracovať na muzikále "The Golden Land". Vystriedalo sa v ňom viacero režisérov a jeho smrťou to skončilo. Niekoľko londýnskych producentov sa však rozhodlo to dokončiť a ten materiál bude použitý buď vcelku alebo len jeho časť. Niektoré pasáže boli prepracované. Ja sám som skomponoval niekoľko skladieb, ale v samotnom projekte nefigurujem. Pokiaľ viem, už sa muzikál nacvičuje, no bude to trvať nejaký čas, pretože momentálne hľadajú investorov, aby sa mohla prezentovať aspoň časť diela. Tou časťou chcú prilákať ďalších investorov, aby mohli dokončiť celý muzikál. Komponovať muzikál je ďaleko zložitejšie, než album. Financie sú ďaleko dôležitejšie. Dúfam však, že sa to raz podarí zrealizovať. Kde ste sa o tom dozvedeli?

Na nejakom blogu, pokiaľ si pamätám. Niekto sa tam zmienil, že s otcom ste spojili sily v nejakom projekte a pokračoval si aj po jeho smrti. Bral si to ako dedičstvo.
To je pekná myšlienka a celkom by sa mi to tak páčilo. Skutočne by som bol rád, keby sa to podarilo zrealizovať, je to totiž z časti postavené na jeho živote. Nie je to samozrejme autobiografické dielo, ale koncept je odrazom jeho života. Počas japonskej invázie v Burme bol evakuovaný a ako 18ročný sa dostal do Anglicka. Nikdy predtým profesionálne netancoval, no napriek tomu sa vypracoval na veľmi dobrého tanečníka. A takto sa mu podarilo získať aj prácu.

Hral aj v seriály s názvom UFO.
No áno, strieľal po mimozemšťanoch! (smiech)

Je to zvláštne, totiž, jediná fotografia, ku ktorej sa mi podarilo dostať, bola práve tá zo spomenutého seriálu a sedel tam v kozmickej lodi.
No, inak, stal sa z toho skutočne kultový seriál. Z času na čas sa opätovne objaví v tv vysielaní. Ľudia poznajú môjho otca hlavne vďaka tomuto seriálu. On však vystupoval iba v desiatich epizódach. Následne zo seriálu odišiel a vystupoval v muzikály "West Side Story", v pôvodnej verzii uvádzanej vo West Ende.

Vráťme sa ešte k Depeche Mode. Koho, čo, pokladáš za svojho "Osobného ježiša"?
Myslím, že sú to všetci moji priatelia. A moji priatelia, aktuálne, sú Depeche Mode. Ak má "Osobný Ježiš" vyjadrovať niečo, čo potrebujem k životu, tak som to myslím vyjadril presne. Je množstvo vecí, ktoré mám rád, ale k tým najdôležitejším patria priatelia. V Miláne budem oslavovať narodeniny a pozvánky dostalo množstvo mojich priateľov, ako aj rodina. Som veľmi šťastný. Príde aj niekoľko ľudí zo štábu Depeche Mode, s ktorými som si vybudoval veľmi blízky vzťah.

A čo je tá vec, ktorej "nikdy nebudeš mať dosť"?
Áááá, chápem, o čo Vám ide :)

Toto je skutočne posledná vec na túto tému, sľubujem!
To je ale dosť ťažká otázka. Asi poviem "učenie" a učenie. Veľmi rád sa učím novým veciam, či už je to v oblasti hudby alebo niečoho iného. Počas turné, kedy väčšinou spíte v hoteloch, na materiálnych veciach nezáleží. Ono, po určitom čase Vás samozrejme takýto spôsob života omrzí a Váš mozog potrebuje niečo nové. Jasné, mohol by som povedať, že to je jedlo a sex, ale ak by som si vybral práve tieto dve veci, ničím by som sa nelíšil od ostatných ľudí na tomto svere, takže práve preto som si vybral "učenie".
Na turné sa snažím neprejedať, pretože jedlo je skutočne všade. A na jedenie nemáme nikdy menej, než jednu hodinu v časovom rozpise.

To si viem predstaviť, stravovanie máte presne časované, však?
Áno, väčšinou v hoteloch. Tak napr. zajtra odlietame a ja už teraz viem, že servírovať nám budú pred odletom a rovnako, keď pristaneme. Je to nekonečný príbeh!

Môžeš nám niečo povedať o "alianciách" Depeche Mode?
Máme podpísaný kontrakt so slávnou značkou hodiniek, Hublot. Na našom poslednom turné sme odohrali koncert pre organizáciu "Teenage Cancer" a pri tejto príležitosti sa vyrobila séria dvanástich hodiniek Hublot s emblémom albumov Depeche Mode. Samozrejme, šli do aukcie a z nej sme získali 260 000 libier. Na tomto turné spolupracujeme s organizáciou "Charity: Water", ktorá zabezpečuje vŕtanie studní v Afrike, či Pakistane. Vďaka nim majú prístup k pitnej vode celé dediny. Modely hodiniek Hublot z minulého turné boli myslím zlaté, tento rok sú strieborné. Myslím, že cena začína na 25 000 Euro. A predstavte si, ľudia ich kupujú, čo je skvelé! Takisto bude charitatívny večer, s večerou, spojený s aukciou týchto hodiniek. Každý koncert začína s krátkym filmom o projekte "Charity: Water". Takže vidíte, aj my bojujeme!

zdroj: dmtvarchives

Názory Devotees (3)

Tomba

 1    30. január 2016 o 13:07

Čaj “early grey”? Rozhovor zřejmě probíhal brzy po ránu grin

Monghi

 2    30. január 2016 o 13:09

no jo… nobody´s prefect smile

Monghi

 3    24. február 2016 o 15:30

@tomy: ach, ten tvoj cierny humor! smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa