Idol chalanov z Depeche Mode

Idol chalanov z Depeche Mode

Skladba "Heroes" Davida Bowieho dosiahla v britskom singlovom rebríčku svoje najvyššie umiestnenie (12.miesto) krátko po jeho odchode z tohto sveta. V čase jej pôvodného vydania, v roku 1977, sa dostala najvyššie na 24.pozíciu.

David Gahan si svojho času zaspomínal na traumatické dni, kedy sa s Martinom Gorem dozvedeli smutnú správu o Bowieho úmrtí. "Keď Bowie zomrel, tak ani jeden z nás nevedel, ako s tou správou naložiť. Boli sme s ním osobne prepojení, bola to obrovská strata."

"Martin bol skutočne otrasený. On veľmi emócie neprejavuje, no priznal sa mi, že vtedy celú noc nespal. Tak som mu navrhol, že by sme mali niečo napísať, nejakým spôsobom sa vyjadriť a on na to, "Máš úplnú pravdu". Je to taká anglická záležitosť, kedy v sebe zadržujete emócie, no v momente, ako niekto otvorí dvere a povie "mali by sme niečo urobiť", tak z Vás okamžite vylezie, "jasné, to by sme mali".

Martin Gore: "Kde začať? Je úplne samozrejmé prehlásiť, že bol najvplyvnejším umelcom našej generácie, ako aj tej mladšej. "Ziggy Stardast" bol prvým albumom, ktorý som vlastnil a jeho schopnosť inovácie spôsobila, že som trpezlivo čakal aj na vydanie albumu "Blackstar", ktorý vyšiel pred pár dňami. Bowieho hlas som zo šatne Davida Gahana počul toľkokrát, že to ani nedokážem spočítať. Jeho "Heroes" bola vlastne prvá skladba, ktorú sme v pôvodnej zostave Depeche Mode zahrali. Všetci sme boli jeho, viac než bežní, fanúšikovia.
Bol jediným umelcom, kvôli ktorému sme sa v časoch vinylov, aj neskôr, ponáhľali do obchodu s nahrávkami v deň vydania jeho albumov. Chytila nás jeho hudba, no bol niečím viac, než len hudobníkom.
Nasledovať Bowieho, byť jeho fanúšikom, to bolo akoby vás niekto vzal na jednu magickú jazdu plnú šialených zákrut. Neustále posúval hranice a predstavoval nám štýly a žánre, ktorých existenciu sme si predtým neuvedomovali.
Bol hviezdou - hviezdou hviezd. Pre nás bol najväčšou legendou. Legenda, ktorá nikdy neusínala na vavrínoch slávy, no až do úplného konca pokračovala v experimentovaní.
Smútime, spolu s ostatným svetom, nad stratou nášho najväčšieho talentu. Bude zložité sa z toho spamätať."

"Sledoval som vtedy správy, ale až keď za mnou prišla manželka a oznámila mi, že David zomrel, tak som sa rozplakal," povedal Gahan. "Prišla za mnou aj moja dcéra a obe ma objali. Zasiahlo ma to, zrazu som v sebe pocítil ohromné prázdno. Otriasali mnou emócie, akoby sa veľký kus zo mňa zrazu vytratil ... Chvíľu som si potom púšťal jeho posledný album "Blackstar" a zrazu mi dal zmysel."

Frontman Depeche Mode sa s Bowiem stretával aj pri úplne bežných činnostiach, keďže ich dcéry boli približne v rovnakom veku a obaja žili v New Yorku: "Za posledné roky som sa s ním tu a tam stretol. Naše dcéry navštevovali niekoľko rokov rovnakú školu, takže sme sa vídali vďaka školským aktivitám. Bol to v tých chvíľach úplne iný Bowie, než ten, na ktorom som vyrastal, ktorého som zbožňoval a vlastne ma sprevádzal životom."

"Jednu vec však ľutujem, samozrejme, ako vždy až potom, keď je neskoro, že som mu nikdy nepovedal o tom, čo jeho hudba pre mňa, za celé tie roky, znamenala. Vždy mi to prišlo čudné, obzvlášť, keď sme sa stretli v škole, ako otcovia, čo si prišli po dcéry, ale jeho smrť bola pre mňa šokom. Bol v podstate stále mladý."

Gahan si spomenul, kedy sa s Bowiem videli naposledy: "Bolo to asi tak rok pred jeho smrťou. Videli sme sa v škole a vtedy ma, pri pohľade naň, prepadol pocit, že niečo nebolo v poriadku. Spomínam si, ako som podišiel ku svojej manželke a povedal jej, "Bowie asi na tom nebude najlepšie". Mal v očiach taký zvláštny výraz a ten pohľad ja poznám. Vtedy sa ku mne dostalo, že má nejaké zdravotné problémy ... ale nebolo to nič také, z čoho by sa dalo vyvodiť, že by mal zomrieť. To ráno, keď oznámili jeho smrť, bolo veľmi sureálne, veľmi znepokojivé. Nemyslím si, že by vo mne niečia smrť, za celý môj život, vyvola vo mne tak veľký smútok."

Z Gahana sa stal Bowieho fanúšik už na základnej škole, kedy sledoval jeho premiérové vystúpenie v britskej tv relácii Top Of The Pops a doslova prepadol jeho androgýnnosti, aj preto, že jeho mame sa to nepáčilo: "Bowie ma neskutočne ovplyvnil, prakticky už na začiatku mojej puberty. Reprezentoval niečo odlišné a neskrýval fakt, že v tom, čo sa považuje za normu, sa necíti komfortne. Presne tým ma oslovil a vlastne ma tým, hlavne ako pubertiaka, nejako utešil. Jeho hudba ovplyvnila prakticky všetko, čo som kedy vytvoril."

"Ak sa ocitnete v zákulisí koncertu Depeche Mode a prejdete okolo mojej šatne, tak budete mať možnosť, hlavne pred začiatkom samotného vystúpenie, počuť nejaký ten Bowieho album. Obyčajne aj tak znie niečo zo "Stage", čo je záznam z koncertu, ktorého som mal to šťastie sa osobne zúčastniť, keď som mal 16. S kamarátmi sme vtedy prekĺzli do zadnej časti haly Earls Court a než si nás všimli a vykázali von, tak sme videli pár skladieb. V tom veku som sa z toho šiel zblázniť."

Takéto niečo zažil Gahan už aj v opačnom garde. Jeden z členov kapely Soulsavers, s ktorou David už nahral dva sólové albumy, Rich Machin, sa mu zdôveril, že v jeho 13-tich rokoch mal vo veľkej obľube albumy "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion" od Depeche Mode.

"Takto nejako na mňa pôsobili albumy "Diamond Dogs" a Ziggy Stardust". To boli tie albumy, pri ktorých mladý človek leží v posteli, vo svojej izbe, a hľadá odpovede na otázky, prečo nezapadá do tohto sveta," dodá Gahan.

"Jednoducho presne takto na mňa pôsobil Bowie v tom veku. Našiel som v ňom niekoho, kto mi rozumel, cítil som sa byť súčasťou jeho sveta, pretože v tom vonkajšom som sa cítil ako votrelec. A myslím, že práve z tohto dôvodu dokážu Depeche Mode osloviť také množstvo ľudí. Naša kapela má v sebe niečo upokojujúce, niečo v štýle, "Nie si sám". Samozrejme, že nie ste sám. Nik z nás nie je. Hudba je však niečo, čo borí všetky hranice a spája podivných ľudí. Myslím, že Bowie bol vždy čudák, presne ako sú čudákmi Depeche Mode. Mal pocit, že nezapadá, že nedokáže hrať tú hru, že nie je schopný robiť veci, ktoré by mu dopomohli k získaniu Grammy. Ani my sme tak nikdy nepostupovali."

Názory Devotees (5)

Andy

 1    26. apríl 2019 o 00:28

... ta ” studiova verzia ” ktora vlastne mala vyjst aj na CD ( preco to nevyslo nechapem ) je strasne dobra vec, ako pocul som uz zopar Bowieho cover verzii, ale toto sa vazne podarilo, zial bohu live verzia je dost o nicom ( aspon podla mna )... neviem preco tam stale davaju ” zive bicie ” na koncertoch ked to aj tak nema vyznam, kazi to dynamiku melodie a aj vlastne zvuk.. skoda…

tomy

 2    26. apríl 2019 o 15:13

Citát:
“Našiel som v ňom niekoho, kto mi rozumel, cítil som sa byť súčasťou jeho sveta, pretože v tom vonkajšom som sa cítil ako votrelec. A myslím, že práve z tohto dôvodu dokážu Depeche Mode osloviť také množstvo ľudí. Naša kapela má v sebe niečo upokojujúce, niečo v štýle, “Nie si sám”. Samozrejme, že nie ste sám. Nik z nás nie je. Hudba je však niečo, čo borí všetky hranice a spája podivných ľudí.”

Toto je doslovný citát, alebo je v tom štipka vlastného umenia autora? Ja už tomuto všetkému prestávam rozumieť... Toto už fakt nie je sranda… Sedím v izbe 101, na lesnej ceste vidím tabulu - odbočku doprava “GORE 4” a cítim iné veci medzi nebom a zemou… Pred časom som písal, že počas koncertu vrámci Spirit tour v Bratislave ma žiadna pieseň až tak neoslovila… Ale dnes som si spomenul na okamih, kedy mi behal mráz po chrbte a to bolo práve pri “HEROES”. Fakt to bol pre mňa najsilnejší moment koncertu.

Můžeme být hrdinové
Na jediný den
Můžeme být hrdinové

Nic neznamenáme a nic nám nepomůže
Možná, že lžeme, potom raději nezůstávej
Ale můžeme být v bezpečí, aspoň na jeden den

Monghi

 3    26. apríl 2019 o 17:03

@tomy ... ziadne vlastne umenie, su to skutocne slova Mr. Gahana smile Ku nim sa ale hodi vers z outra “Heroes”: “We’re nothing, and nothing will help us ...”

tomy

 4    27. apríl 2019 o 15:48

... tak tie si dám asi vytetovať ako prvú kérku :-(

In Your Memory

 5    28. apríl 2019 o 08:00

Neuveritelne krasna prerabka. Od prveho pocutia Heroes v podani DM, som mal zimomriavky. Je neskutocne, ako citlivo to DM predviedli. A ako perfektne dokaze zniet nieco, ked chlapci chcu. Ciste potesenie pocuvat. Ta krasna, melodicka gitara a Gahanov hlboky hlas smile

...a So Cruel od U2 v podani DM znie tiez fantasticky, priam lepsie ako original wink

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa