Daniel Miller pre Classic Pop (09/2023) - 2/2

Zakladateľ Mute Records, objaviteľ Depeche Mode, postava otca, neoficiálneho člena, spolupracovníka, producenta a syntezátorového donora, Daniel Miller, sa obzerá späť na neuveriteľné štyri dekády existencie kapely.

Boh, smrť a náboženstvo
Jednou z tém albumu "Memento Mori" je smrť alebo v pozitívnom zmysle povedané, užívaj život kým môžeš. Samozrejme, nie je to po prvýkrát, čo sa Martin Gore boril s tými najzložitejšími témami. Najmä témy ako sex, drogy, smrť a náboženstvo sú v jeho tvorbe konzistentné - výnimočne skorým príkladom, najmä ohľadne dvoch zo spomenutých tém, je singel "Blasphemous Rumours" zo štvrtého albumu "Some Great Reward". Ako uviedol Daniel, Martin nebol jediný, ktorý bol náboženstvom fascinovaný. Samotné náboženstvo malu v rannom období kapely značný vplyv.

"Myslím, že je tu zopár vecí, o ktorých môžem hovoriť. Fletch, Martin, a myslím, že aj Vince, boli v rannej mladosti do určitej miery členmi rôznych náboženských organizácií, ako napr. The Boys's Brigade."

"Nemyslím si, že pochádzajú z nejakých silne nábožensky založených rodín, takže netuším, ako sa k tomu vlastne dostali. Ale v rannom období ich detstva a mladosti malo na nich náboženstvo značne veľký vplyv."

"A Martin, ktorý napísal väčšinu ich piesní, je veľmi zvedavý, pokiaľ ide o rôzne témy a náboženstvo - ale myslím ako témy, nie, že by ich nasledoval - je to niečo, čo mu príde zaujímavé."

Keď si však vezmeme názov nového albumu, v preklade, "pamätaj, že musíš zomrieť", trvá Daniel na tom, že rozhodne nemá nič spoločné so smrťou zakladajúceho člena kapely Andyho Fletchera.

"Všetky tie piesne boli napísané pred jeho smrťou. Veľa tém na albume, ak aj neboli rozpracované pred Andyho smrťou, a láka ich spájať s Andym, tak to rozhodne tak nie je. Všetko pred jeho smrťou už existovalo."

Daniel takisto tvrdí, že nemal žiadne pochybnosti v tom, že by Martin a Dave nepokračovali s Depeche Mode po Andyho náhlom odchode. "Neviem, do akej hĺbky nad tým uvažovali, ale myslím, že bolo pre nich veľmi prirodzené pokračovať ďalej. Nenávidím klišé, ale Fletch by zúril pri predstave, že by jeho odchod mal fungovanie kapely ukončiť. Z nového albumu bol neuveriteľne nadšený, naozaj sa naň a na turné tešil. Bohužiaľ skonal tesne pred začatím nahrávania."

"A nebolo to tak, že by sa tak stalo uprostred dlhej umeleckej pauzy, stalo sa to na konci prestávky a nový impulz už bol prítomný, nahrávacie štúdiá už boli rezervované, turné už takisto bolo rozplánované. Myslím si, že naozaj chceli pokračovať, keďže mali k dispozícií silné skladby a boli na všetko pripravení, viete?"

A keď sa už bavíme o Fletchovi, veľa sa diskutuje o jeho úlohe v kapele, pričom mnohí naznačujú, že málo známa hudobná rola Fletcha v kapele vlastne ovplyvňovala hudobné smerovanie Depeche Mode, s čím Daniel čiastočne súhlasí.

"No, myslím, že bol veľmi ... Martin je dosť zdržanlivý, nemá rád konflikty a v prípade tých zložitejších vecí bol Fletch v kapele vlastne Martinovým hovorcom a tiež na Martina veľmi tlačil, pokiaľ šlo o písanie skladieb a podobne. Fletch nemal na hudobné smerovanie významný vplyv, hlavne v neskorších rokoch, ale jeho prítomnosť bola v kapele skutočne dôležitá. Ako to už niekto povedal, práve on bol tým najväčším fanúšikom Depeche Mode."

"Svojim spôsobom bol veľkou súčasťou duše kapely. Mnohí sú presvedčení, že vlastne nič nerobil, ale to vôbec nebola pravda. A nikdy to nebolo tak, že by sa niekto zamýšľal nad tým, že by mal z kapely odísť, alebo že by sa niekto z ostatných nahlas spýtal, "čo vlastne Fletch robí?" Dnes tu nie je a myslím, že sa Martin s Davidom zblížili, možno aj vďaka Fletchovi, že ich jeho smrť zomkla, ale myslím, že sa im to podarilo aj po hudobnej stránke - podľa mňa veľa nových piesní napísali spoločne."

"Jasné, že Andy bude chýbať, a keď som bol ku koncu nahrávania albumu v štúdiu, skutočne tam jeho prítomnosť bola cítiť. Mal niekoľko typických hlášok a vecí, ktoré sa v štúdiu vynárali veľmi príjemným spôsobom. Takže, on bol v štúdiu vždy veľmi prítomný, dokonca aj odtiaľ, kde práve je, viete?"

Daniel to teda ozrejmil, ale jeden lúč svetla vychádzajúci z Andyho odchodu spôsobil, že Martin a Dave, dnes duo s názvom Depeche Mode, sú dnes na tom spolu oveľa lepšie.

"Myslím, že by ste mali pochopiť, že Dave žije v New Yorku, Martin na Západnom pobreží, Fletch bol z Londýna, no Fletch s Martinom boli odjakživa kamaráti a s Davidom sa medzi albumovými projektami vídali, či rozprávali veľmi zriedka. Myslím, že Andyho smrť podnietila medzi nimi akúsi solidaritu, v štýle "zostali sme len my dvaja, mali by sme začať spolu vychádzať" ... Nevychádzali spolu zle, len mimo kapelu viedli veľmi odlišné životy, sotva spolu debatili. A toto ich k sebe priviedlo, čo je len dobré."

Fanúšik Depeche Mode
Dostali sme sa v rozhovore do bodu, kedy sme Daniela požiadali o pohľad späť, ale ešte predtým ... často sme o ňom premýšľali, či je skôr fanúšikom kapely, či spolupracovník alebo či sa dá fungovať v pozícií "niečo medzi tým".

"Snažím sa nebyť príliš veľkým fanúšikom, obzvlášť pri nahrávkach, na ktorých som bezprostrednejšie pracoval. Tieto som nepočul už veľmi dlhý čas, to by ste sami nedokázali. V istom momente už hudbu viac nepočujete, len si spomínate, ako ste získali ten ktorý zvuk, či aranžmány. Ale inak, jasné, že som fanúšik, milujem túto kapelu, no v skutočnosti nedokážete s kapelou pracovať a byť zároveň takým "vonkajším" fanúšikom. Musíte byť totiž viac kritický, musíte im pomôcť dosiahnúť tú najlepšiu nahrávku, akú dokážu vyprodukovať a hlavne spôsobom, akým oni sami chcú. Takže, je to taký mix. Ale, takúto otázku som nikdy predtým nedostal."

"Dnes som však do činnosti kapely zainteresovaný menej, takže môžem byť viac fanúšikom! Nemusím robiť ťažké rozhodnutia, ani ich presviedčať, aby poskytli napr. rozhovor, do ktorého sa im nechce, či podobné nudné záležitosti. Dnes môžem byť viac "po ruke". A vlastne, keď idem na koncerty, tak napr. keď hrali na poslednom turné staršie skladby, lomcovali so mnou veľké emócie. Bol som ohromený spôsobom, ktorý som nečakal. Predtým som vždy uvažoval v štýle, "bassy sú trochu tichšie" alebo "zosilnite vokály", či "zvuk bicích nie je najlepší" ... to všetko zrazu zmizlo a zostali emócie."

Takže sa vraciame k tým "best of" momentom, nakoľko v období, kedy Daniel pracoval s kapelou naintenzívnejšie, bolo tých vrcholov jednoznačne najviac. Ale poďme pekne od začiatku ...

"No, jednoznačne to, keď som ich videl prvýkrát v The Bridge House a stretol sa s nimi," zasmeje sa Daniel a potom si spomenie na ďalší "čo ak" moment, "Ak by som sa šiel niekam s Fad Gadget najesť, tak by som vystúpenie Depeche Mode nevidel. A úprimne, fish 'n'chips uprednostním pred čímkoľvek bežne! Takže, v začiatkoch to boli samé momenty "pootvorených dverí". No a potom zasa možnosť sledovať ich, ako sa vyvíjajú, ako v tom období, v rokoch 1981 / 1982, prešli od hrania v The Bridge House, pred dvoma desiatkami ľudí, čo boli väčšinou ich kamaráti, k hraniu v Hammersmith Odeon. Mohli ste vidieť, ako sa ich publikum nie, že rozrastá, ale exploduje. To bolo v štýle "Bože, to je šialené!". Samozrejme, neskôr Rose Bowl v Kalifornií. To bolo niečo masívne. Nie pre tých 88 000 ľudí, ale preto, že rok dva predtým im ľudia vraveli, že v Amerike budú fungovať len ako klubová kapela."

"Na turné predtým si v Los Angeles rezervovali priestory tak pre dve tisícky ľudí. Za jeden deň sa to vypredalo, čo nikto nečakal. A potom odohrali svoj prvý "sheds" koncert , ako tomu tam hovoria. V podstate to bol arénový koncert a aj ten vypredali za jeden jediný deň. Šialené!"

"Dokonca aj nahrávacia spoločnosť v Amerike bola v šoku. Ale mali silnú podporu. K-rock bolo najväčšie alternatívne rádiu v LA, oni neustále púštali Depeche Mode, takže koncerty na Západnom pobreží vypredali."

"Takisto bolo vždy zážitkom počúvať nové skladby, či finálne verzie nahrávok. Tých momentov bolo veľa, veľmi veľmi veľa."