Corbijn: Stručná anatómia posvätnej cesty 93/94 - II.

Uzavrime teda pomyslenú cestu myšlienkových pochodov Antona Corbijna pri návrhu pódia pre slávne Devotional Tour a pozrime sa spolu, ako celý projekt vnímali samotní členovia skupiny Depeche Mode. Kiežby sa tá magickosť ešte raz medzi nás vrátila.

Európske turné "Devotional" skupina odštartovala v máji 1993. Zrejme ste si už zvykli na môj chaotický sled myšlienok pri písaní takýchto úvah; isteže, zabudol som spomenúť organizačný postup. V prvom rade poradca skupiny Jonathan Kessler presondoval, či konkrétne vytipované priestory spĺňajú požiadavky veď viete koho, chlapci si z vytipovaných priestorov povyberali ako z katalógu a napokon konečné vybavovačky okolo "objednávok" ostali na pleciach Andyho Franka a bolo to. Neskôr DM navštívili mňa, dlhoročného fotografa a zverili mi dizajn celého javiska, vrátane filmu a videa. Musím priznať, ich terajšie nároky ma nenechali ledabolo spávať bez toho, aby som po nociach nenaháňal inšpiráciu. Pre nič za nič ma zrejme len nepovažujú za nekvalitného fotografa a video režiséra. Ich impulzy som v sebe spracoval, čo som prijal, to som do diela s citom aplikoval. Vložili do mňa dôveru a s takouto zodpovednosťou som si nedovolil prešťať nikoho, zvlášť ak sa s niekým poznáte už nejeden rok a dokázali ste si vybudovať skutočné priateľstvo. Výsledok sa rovná pôvodnému zmýšľaniu - nadväznosť klipov, promo fotografií a cd knižky.

"Prenechali sme mu dostatočne veľký priestor," hovorí Fletch.
"Túžili sme po niečom novom. Nechceme kŕmiť ľudí rovnakými nápadmi a symbolmi z predošlého turné napr. Antonové filmy sa objavili na plátne ako dodatočná myšlienka. Chceli by sme, aby ľudia hľadeli na jeho výtvor v nemom úžase. Možno predsa len zvolí niečo sureálne. Z času na čas sme aj mi mimo z jeho svojského chápania sveta a vecí, ktoré interpretuje; nejde nám do hlavy prečo použil konkrétne motívy. Zrejme je to dôkaz jeho výstrednosti a zvláštnosti."
"Ale koľkokrát nám už spadol zo srdca kameň pochýb, keď prišiel s hotovou vecou... a boli sme z toho paf," nadchýna sa Alan.

Keďže ja vlastne ani nie som profesionálny projektant javiska, vyhýbam sa zvyčajným klišé rockového vzhľadu. Napr. žiadna enormná súprava bicích, to priam neznášam, alebo výbeh do hľadiska resp. mostíky medzi javiskami. Namiesto toho všetkého hľadám spôsob ako vyjadriť teplo a energiu sálajúcu z hudby cez neobvyklé vizuálne prostriedky. Javisko je konštrukcia železných mriežok, deviatich veľkých obrazoviek a dvoch obrovských filmových plátien. Podarilo sa mi zohnať štyri figuríny enigmatického primitívneho vzhľadu, tie som následne použil aj pri fotení na jednotlivé obaly singlov a cd-čka. Pri myšlienke osvetlenia som dal prednosť dominantnej fialovej a červenej, tieto farby podľa mňa zvýrazňujú zmyselnosť, dráždivosť a nábožnosť Martinových textov.
Mojim úmyslom je navodiť takú náladu, z ktorej všetci, dúfam, že všetci, padnete na zadok hneď po prvej minúte. Na popredné miesto som sa rozhodol klásť fiktívnosť nesúcu znaky dramatickosti a projektujem ju na menšie obrazovky a pokým sa vaše oči stihnú popásť, po pár sekundách sa trefne vtiera do skladieb. Nemám v pláne zastrašiť publikum do pokory, ale zvádzať ho cez drzé a odvážne imaginárne postavy. Jednoduchá myšlienka, ale v jednoduchosti býva sila.
"Napätie je starostlivo vypestované," potvrdzuje Dave. "Žiaden enormný výbuch hneď na začiatku. Predstavte si niečo, čo začína pomaly, postupne naberá na obrátkach, minúta po minúte... čosi temné, vyvolávajúce rozpornú atmosféru."

Obrazy na plátne. Ak máte jednoduchý obraz menšieho rozmeru a zväčšíte ho, vyžaruje z neho obrovská sila. Lenin, Catro + veľkoplošný plagát = neohrozená moc.
Položili ste si niekedy otázku prečo tí ľudia manipulujú s vašimi návykmi? Hudba je druh umenia a umenie je do určitej miery manipulácia, takpovediac dohovorená. Vopred viete, že „autor“ vás chce niekam dostať, niečo vám vsugerovať. To je tajomstvo. Zároveň však môžete odhaliť manipuláciu, nadbiehanie nízkemu vkusu, akési podlizovanie sa. Chlapci si zaumienili neponúkať žiaden polotovar. Ide o iné veci. Žiadne sladké depeche ksichtíky na veľkoplošných obrazovkách. A ja som takto mohol vyvŕšiť moje experimentálne spektrum nápadov rôznymi formami. Sčasti si pomáham svetlami; ako som už napísal, farebnými schémami, ktoré pri hre svetiel prebúdzajú na plátne k životu rôzne tiene. Hudobne by ste takto počuli zakomponovaný iný hudobný nástroj.
Druhým základným pilierom je balans medzi obrazovkami a skupinou pohybujúcou sa na javisku. Ponoriť sa do nálad na javisku, to by mala byť moja vyhradená predstava, vyobrazenie mojich pocitov, jasne premyslených, aké vidíte- možno- v mojich fotografiách.
Podaktoré skupiny si potrpia na veľkoplošnom zobrazovaní vlastného ega, dúfajú, že takto si ľahšie vyvolajú odozvu z publika. Zopár takých predstavení, ktoré som videl stáli za fajku dymu. Nechápem, načo je to dobré. V našom prípade, chlapci a ja máme v úmysle stiahnuť sa do pozadia a do popredia vystrčiť charakter piesni. Ani samotný Fletch si najsamprv nevedel predstaviť, čo sa z toho vykľuje: "Neviem sa dočkať. (smeje sa). Nie my, ale efekty sú stredobodom pozornosti. Skutočnosť, že môžeme byť na niekoľko chvíľ v anonymite a potom sa z ničoho nič vynoriť z tieňa vyvoláva zmysel mnohotvárnosti."
Martin súhlasí: "Vidíte vážnosť a široké spektrum samotnej show. My štyria by sme takýto intelekt zďaleka nepokryli."

A DM cálujú účet. Na druhej starne v tejto hre je príliš veľa dôvery a zodpovednosti. Nemôžem však nespomenúť; koľkokrát ma prišli podpichnúť počas môjho majstrovania, keď som sa snažil zaranžovať a poskladať nejaký môj nápad. To by ste počuli iba rehot a vety typu, či vôbec z tých kreatúr a príšer môže vzísť nejaká konkrétna podoba!
Sčasti som sa pri "majstrovaní" javiska dovolil inšpirovať škálou nápadov Andyho Warhola a Gilberta Georga. Zopár alternatív som si od nich vypožičal, ale vo vlastnej hlave mi začalo páliť rýchlo. Svet predstáv je veľmi dôležitý.
Ako príklad si uveďme skladbu "In your room". Môžeme iba tápať, či prináša so sebou neobvyklé sexuálne - provokatívne maniere. Započúvajte sa do nej v "live" prevedení. Ak ste nebodaj nadobudli kladný názor - podľa vás, hodí sa do nej konfrontačný rad malých obrazoviek s uvedenými obrazmi? Nárokujem si na dokonalosť. V jednotlivých skladbách ponúkam vlastnú alternatívu ich zobrazenia; konfrontujem rôznymi generačnými pohľadmi.
V bezprostrednom nadviazaní na môj niekdajší promo klip "Never let me down again", som uplatnil spomenutý generačný kontrast, neuniká z nej ani o chlp strhujúcej energie.
Nesmiete mať pocit, že sa pozeráte na celovečerný film, ale na živú, chodiacu imaginárnosť.

Ako malý chlapec som trpel - vyžíval sa - diagnózou svojského samotára. Dúfam, že po svete chodí mnoho detí ako som bol ja. Nemajúce potrebu vysvetľovať. Kto moje diela pochopil, nájde ma v nich; moju predstavivosť spájanú v hudbe, nariasanie pocitov bez demystifikovania, bez akéhokoľvek vysvetlenia....
Sklamem vás každou novou inováciou? Veľmi presne si uvedomujem čoho sa pri mojej práci dopúšťam. Odmietam myšlienku opakovania sa. Kto chce, nech si myslí svoje. Toto turné je živšie než tie predošlé. Daveov nový vzhľad je výraznou vizitkou enormného posunu. Odzrkadľuje vnútornú silu vyžarujúcu zo skladieb zo "Songs of faith and Devotion".
"Môj výzor je zrkadlo môjho vnútra, takto sa dokážem vyrovnať so sebou oveľa lepšie. Predtým som až príliš lipol na vlastnom imidži, na imidži Depeche Mode, vytvorené médiami a...nami. Bol som niekto... iný, nie ja. Cítil som, že potrebujem rozprestrieť krídla a letieť. Rok som bol zakuklený v koži niekoho iného. Vrátil som sa s novou nádejou," priznáva Dave.
Zmeny zmýšľania, sýtejší hlas, svojrázne vystupovanie - hlboko precítené. Chcete viac?

K dosiahnutiu pobožného tónu, do skladieb primiešali dve veľmi hlasovo zdatné gospelové speváčky. Martin hrá na gitare a Alan sedí za bicími.
"Teším sa, že môžem hrať naživo na bicích. Táto vyhliadka znamenala pre mňa novú výzvu, krajšiu zmenu než by som nezáživne postával spolu s Fletchom za klávesmi.
Z vizuálnej stránky považujeme za nezvyčajné mať na javisku postavené bicie, hoci sa mnoho verných fanúšikov môže nazdávať, že sa opičíme za inými skupinami. Pravda je iná. Nikdy nedospejeme k presvedčeniu, že klávesy a synťáky z pódia musia preč. Týmto by sme sa zapredali. Zažili sme už mnoho nástrah a zatiaľ sa nám ako - tak podarilo odolať.
Ukážkovým zapredaním sa je zakomponovanie gitary. Tentoraz bolo nevyhnutné dosadiť všetky nové, počuteľné nástroje, ak si to skladba vyžadovala. Gitarový zvuk sme už vo veľkom aranžovali do albumu Music for the Masses. Martin sa na tomto turné aspoň gitarovo vyblázni," - komentuje Alan
"Istý čas sme boli dosť nekompromisný, obmedzení vlastnými názormi, zásadami. Dokonca sme tvrdohlavo odmietali použiť jednotlivé zvuky dva razy. Držali sme sa pravidla:“Dva razy do tej istej rieky nevkročíš," dosvedčuje Fletch.

Pravidlá sú na to, aby sa rušili. Zvlášť tie naše. Možnože na tomto je založený úspech Depeche Mode, neustále porušovanie. A na záver všetko dobré; zakaždým, prínosom niečoho nového od skupiny, vzíde ten najsladší zvuk pre... fanúšikov.