Black And Blue - I. (2003)

Nikdy by som nepovedal, že texty tohto albumu si raz rád prečítam… A vôbec, celý tento album bol akýsi čudný, ale dnes sa viem akosi viac vcítiť do duše Dave ako autora, „umelca – začiatočníka“, nielen tým, že už som v podstate v jeho veku, v podobnom rozpoložení (Quo Vadis Depeche Mode, Quo Vadis Dave Gahan), ale všeobecne – metaforicky…
Ani neviem, prečo som si kúpil ten album, prečo som išiel do Prahy na ten divný koncert, keď sa mi vôbec nechcelo… A keď som mal byť úplne niekde inde, na čom som chcel v budúcnosti stavať... Pamätám si, ako som naschvál zaparkoval tak, aby ma odtiahli, ale aj tí pražskí policajti ma mali „na háku“... Presne si pamätám moment, kedy som si povedal, že do Prahy ma už nik na koncert jeho i DM nedostane…
V ten deň by som najradšej sedel niekde pri Vltave a váľal sa sám v tráve… Pozeral sa cez prsty do slnka a posmutňoval si až do chvíle, kedy by ma zasiahla nejaká lopta od neznámych, pekne opálených volejbalistiek hrajúcich plážový volejbal a hlavne sporo oblečených… Veď už bolo leto, nie?   A akoby som tak ležal v tráve, pristúpila by ku mne jedna z nich, tá v čiernych bikinách oblečená, bez vrchného dielu by sa naklonila a nežne sa prihovorila: „Ztratila jsem míč“. ( ja zas chtíč, pomyslel som si). „Pomůžete mi ho najít? A pak se můžete spolu najíst…“  Slečna, ale Vy ste asi stratila aj vrchný diel plaviek? „Mladý muž a Vy nevíte, že bikini se nosí nahoře bez ... A co když to byl můj záměr? A jako dezert si můžeme dát noční koupání a tam odhodím i ten spodní díl plavek, pokud dovolíte?“ Nepatrí sa dáme namietať, ticho odpovedám…
A dnes tu čítam Davidove slová „Nikdy nehovor nikdy“. Ako túto pravdivú frázu nemám rád… Okrem toho, to najlepšie z jeho prvotiny, dal hneď na začiatku, takže celý zvyšok koncertu som sa pozeral okolo seba a počúval čudné mumlanie a výkriky často až nekriticky zbožných fanúšikov… Ale koho? Davida Gahana alebo Depeche Mode? Na koho koncert ste vlastne prišli, v duchu pýtal som sa…
Nikdy sa ma doma, ani v práci nepýtali na zážitky na koncert, ale teraz akoby na truc… A čo si taký suchý, čudovali sa… Veď si ich fanúšik. Ich som bol, ale nie jeho… Sa tváriš, počúval som…
Keď potom ohlásil koncert v Bratislave, tak som sa zaprisahal, že „veru nie“. Dokonca prišla za mnou nová kolegyňa (majsterka vo fitness), ktorá  koketne zapózovala pri mojom pracovnom stole, s lístkami na prsiach, pýtajúc sa: „Pôjdeš so mnou na koncert?“
Ako poďakovanie za zaučenie do tajov práce…
Slušne odmietnem. Jemne nalieha. S úsmevom na perách jej odpovedám, že ani keby sa vyzliekla… Ani som to nestihol dopovedať a skutky nahrádzajú slová... Ešteže sedím za veľký stolom za štósmi spisov… Tak čo? S pohľadom hráča pokeru sa mi díva do očí... Tiež sa jej snažím pozerať do očí, ale nedá sa… A to je len začiatok môjho prehovárania lascívne dodá... Po chvíli, ktorá trvá večnosť a potom, čo vytiekli všetky tuhy v čínskych perách, len ja nie, hľadám tie správne slová... Nemôžeš ísť touto taktikou na mňa? Kontruje mi: „Vieš, čo je tvoj problém?“ Nie, rýchlo odpovedám… Že si dávaš také prázdne sľuby typu, že už nikdy nepôjdem tam alebo onam, poučuje ma… A ja ti chcem dokázať, aby si sa na svet pozeral pozitívnejšie… Už mi rozumieš, pýta sa mladá kolegyňa… Ako ti mám rozumieť, keď nemám krv v tých častiach, ktorými sa vraj uvažuje… Aj keď teraz mám skutočne pochybnosti, čím sa u mužov uvažuje, myslím si…
Zjavne nechce ukončiť túto diskrétnu komunikáciu po práci, kde sme ostali len my dvaja a spovedá sa mi… Pozri sa, Ty môj nedobytný rytier, prezradím Ti tajomstvo. Keď som nastúpila do práce, prišla ma pozrieť moja sestra (jednovaječné dvojča) a pri pohľade na teba mi do ucha pošepkala: „Povedz tvojmu kolegovi, že pre jeho očí s ním pôjdem hneď a splním mu všetky želania..“ A ja Ti to tu teraz hovorím a dávam ti podobný návrh. Tak sa rozhodni! Dobre vieš, že vonku ma čakajú alfasamci, ktorí by mi za rande so mnou kúpili auto a možno aj byt… Detailne sa pozri na moje telo. Nikdy som nikomu nedala takýto návrh, len tebe… Ale prečo? Nesmelo sa pýtam…
Ty sa pýtaš prečo? Tak ja ti rada poviem, aj keď som si myslela, že to dávno vieš... Nastúpila som sem a Ty si ma jediný nepozval na rande. Trpezlivo si ma všetkému učil, bol si mojou bútľavou vŕbou, pomohol si ma zbaviť sa toho žiarlivca a tyrana a nič si za to nepýtal… A to muži väčšinou nerobia… Dobre vieš, o čom im ide… Ale Ty si iný. Bože, práve teraz musím byť iný, pomyslím si…
Kto ma trochu pozná, vie, ako to s tým koncertom dopadlo… 

@tomy: teraz si neviem vybrat, ktora cas bola lepsia, ci ta “prazsky”, snová, alebo tá reálna, ako život v tejto našej gubernii :D

@tomy: ako to skoncilo na tom BA koncerte? Daj vediet aj nam, co ta nepozname.
PS: na koncerte som bol a pacil sa mi ten zaver - ten mix DM pesniciek v zivom prevedeni.
Dik

@Tomasito and for others: Nie, nebol som na tom koncerte, čo viacerých, aj na tomto fóre, prekvapilo… Čo bol ten menší problém… V práci, to bol ten väčší problém… Ale nakoniec sme uzavreli zmier… Jeden z nás odišiel… Trvalo to síce dlhšie, ale každý mier sa rodí ťažko… PS: Ale vraj to bol jeden z najlepších koncertov v rámci toho turné. Aj ja som musel chtiac-nechtiac denne dosť dlho počúvať o čo všetko som prišiel, nielen hudobne…