Alan: Máme tendenciu pôsobiť ako rocková skupina

Ďalšia zo spomienok na génia, ktorý sa zaslúžil o popularitu a uznanie Depeche Mode. Poďme si s Alanom zaspomínať na nahrávanie vrcholného diela v celej histórií skupiny, album Songs Of Faith And Devotion. Načasovanie s chystaným 2DVD "Devotional" je však viacmenej náhodné.

Pozn.na úvod: Rozhovor je plný odborných a muzikantských termínov, ktoré mi, ako absolútnemu neznalcovi hudobníckych záležitostí, dali riadne zabrať. Buďte preto prosím pri hodnotení prekladu zhovievavejší. Vďaka.

V akej súvislosti zohráva živé hranie väčšiu úlohu, ako bolo u vás zvykom? Ide o postupné zdokonalovanie?
Postupne odohrávame viac a viac koncertov, ale aj tak výsledok nášho hrania ide cez sekvencer. Keď jednoducho vyjdeme na pódiu a hráme spolu, v konečnom dôsledku to znie, akoby hrala nejaká krčmová kapela. A v tom je ten problém: Nie sme schopní sa nasáčkovať do jednej miestnosti, čosi spolu zahrať a spoločne vykúzliť kus poctivej magickej hudby. Mali by sme všetky tie technologické hračky používať tak, aby výsledný zvuk pôsobil spontánnejšie a ľudsky. Jeden z pocitov, ktorý vo mne prežíval ešte predtým, ako sme začali s nahrávaním bol ten, že náš posledný album (Violator), nech bol akokoľvek skvelý, bol mierne strnulý. Tento album sme chceli nahrávať v uvoľnenejšej atmosfére, menej ho programovať. A myslím, že sa nám to dokonale podarilo.

Tak uveď nejaký príklad, ako znejú základné prvky na tomto albume...
Zoberme si takú "I Feel You". Všetky bicie party sú hrané naživo. Ale väčšina z nich bola potom samplovaná a sekvencerom preformovaná do bicích slučiek. Nedá sa povedať, že sa to na výsledku skladby neprejavilo. Ide o sériu slučiek zoradených za sebou s použitím "Steinberg Cubase", a tým vznikla iná štruktúra zvuku, aký bol hraný originálne.

Ale v minulosti ste rytmus mohli naprogramovať bez použitia originálneho nástroja.
Samozrejme. V tomto prípade sme ale všetku technológiu použili na to, aby sme sa uistili, že dosiahneme rovnakú dynamiku, ako pri "živom" hraní. Napr. vo "Walking In My Shoes" sú vo veršoch použité rozličné slučky, ďalšia slučka sa objaví v prechode a v refréne sa zasa totálne zmení zvuk bicích a rytmus skladby. Doplnené sú tam ešte rozličné bicie, vzorky rytmov a party perkusií v každej sekcií. Kombinácie tohoto všetkého vám dáva pocit, že rytmus tejto skladby sa neustále mení.

Väčšina partov, ktoré hráte na tomto albume mi ale znie záhadnejšie, ako na predošlých albumoch.
Do určitej miery, možno. Rád by som si myslel, že je to zrozumiteľnejšie vo zvukoch, ktoré sa dajú rozoznať v jednotlivých častiach skladieb. Ale predpokladám, že sa ti to všetko vždy zmieša do jedného celku. To si už ale musíš upraviť na tvojom mixe. Kvalitný mix ti v mnohom pomôže. Lenže analýzou detailov cez mix veľa hudobných skúseností nenazbieraš. Keď už o tom hovorím, mnoho ľudí často púšťa bicie cez mix príliš hlasno. Samozrejme tanečná hudba je orientovaná na rytmus. Samozrejme, že aj my sme kládli veľký dôraz na rytmus, lenže nie vždy sú hlasné bicie zárukou úspechu. Na druhej strane, so stíšenými bicími sa pracuje dosť ťažko, pretože sme všetci zvyknutí sa pri počúvaní sústrediť práve na ne. Okamžite ako si ich mixom stíšiš nadobudneš dojem, že to nebol dobrý nápad.

Zmeny v rytmových vzorkách a rozmiestnenie bicích partov v mixe "In Your Room" tvoria veľmi dynamickú časť tejto skladby.
Táto skladba je trošku zložitá. Nahrávali sme ju troma, či štyrmi rôznymi spôsobmi. Jeden z nich bol presne v štýle, aký môžeš počuť v druhej strofe, s tichším bicím partom a skvelou bassovou líniou. Lenže celkovo tá skladba v takomto štýle strácala na sile, nedala sa vôbec použiť. Štruktúru skladby sme mali jasnú od začiatku. Vedeli sme, ako chceme mať umiestnené strofy, refrény, pauzy. Takže podobne ako pri "I Feel You" som skladbu prekopal a pre celú skladbu som nahral bicie v jednom štýle, potom vo funky štýle a tak ďalej.

Samotné bicie znejú, akoby sa v každej sekcií menili.
Bicie v tejto skladbe sme nahrali v prenajatej vile v Madride, kde sme postavili štúdio. Dve bicie súpravy, menšie a väčšie, sme nahrávali v rozličných priestoroch, čím sme získali rôzne druhy tónov. A tiež boli nahrávané rôznymi spôsobmi. Menšie bicie, ktoré môžeš počuť v druhej strofe, obsahujú na pozadí veľmi zaujímavú slučku; ide o ďalšie bicie "prehnané" cez syntetizér a následne boli skreslené. Celkovo to vznieva ako nevydarené perkusie; nakoniec je to vykompenzované skutočnými bicími, sformovanými v nezvyčajnom funky štýle. Často robíme takéto veci. Bicie nahrávame poctivo naživo, ale celé to potom preženieme cez syntetizér. Napríklad na začiatku "I Feel You" znejú nasamplované bicie prehnané cez syntetizér, skreslené a následne znížené na polovičnú úroveň.

Ktoré syntetizéry zvyknete používať pri bicích?
Akékoľvek. Používame modulárny systém Roland 700. Takisto používame systémy pre skreslenie signálu a rôzne filtre. Často využívame efekty gitarového procesora. Trochu sme pyšní na náš "Zoom", má úžasné efekty skreslenia a kompresie

Pri zosilnených výškach v "In Your Room" som si všimol zvýraznenú líniu "your eyes cause flames to arise". Ide o jednu z častí albumu, kde sa kladie dôraz na jednotlivé slová, s činelmi, ktoré zaznejú na pozadí slova "flames".
Toto sme urobili na samom konci nahrávania. Jednoducho v tej časti piesne sme cítili, že ju treba čímsi zdôrazniť. Prehrali sme to cez mix. Často sa stáva, že pri prehrávaní cez mix si zrazu určitá časť skladby pýta čosi viac. Keď nahrávaš, nikdy nemôžeš o ničom povedať, že to znie dostatočne dobre. Takto kopec vecí musíš dokrášliť mixom, napríklad činelmi na pozadí.

Čo ťa tak láka na ozvenách? Na tomto albume je ich niekoľko, a na predošlých albumoch takisto.
Nie som si istý. Ale som asi jediný z kapely, ktorý prichádza s takýmito návrhmi, takže asi to musí na mňa nejako vplývať. Mám pocit, že ide o akýsi zvláštny psychadelický efekt. Asi mi to pripomína psychadelické drogy, ktoré som v mladosti užíval, a ktoré mi pripomínali skutočnosť, že každý tón má svoju ozvenu. Takže, keď začujem nejakú zvukovú ozvenu, pripomenie mi to určité "drogové" nálady z minulosti. Takisto môžeš použiť ozveny pri prechode z jednej sekcie do druhej, alebo na vyplnenie prechodu zo strofy do refrénu.

Určitý záchvat ozveny je použitý na konci "Mercy In You".
To je ozvena piána. A na začiatku "Judas" znie píšťala "Uillean", nahrávaná a súčasne mixovaná so spätnou ozvenou. Na spätnej ozvene je skvelé, že dodá zvuku priestor, bez toho, aby ho oslabila. Dlho som bol proti jej používaniu, pretože som nedokázal ovládnuť pozadie efektov, ktoré tým vznikali. Ale často som mal chuť počúvať priestorové zvuky, alebo zachovať "jasnosť" zvuku a pritom ho posunúť ďalej. So spätnou ozvenou sa to fakt dá. V polovici skladby "Rush", progresívna rocková skladba v záverečnej časti albumu, je pasáž, kde sa vokály strácajú v spätnej väzbe; úplne sa tým vokály rozskúskujú.

Používate často klavírne predlohy v nahrávaní?
Z času na čas áno. Klavírny part na začiatku "Walking In My Shoes" bol prehnaný cez gitarový procesor, čím došlo k skresleniu a zvuk sa stal ostrejším. K tomu sme následne pridali sampel klavirčembala. V "Condemnation" sme zasa piano prehrali cez starý rozheganý "pitch-shifter". S tou skladbou sme chceli dosiahnuť gospelovú náladu, ktorú skladba pôvodne mala, kým sa začalo na nej pracovať v štúdiu, a snažili sme sa dosiahnuť efekt, aby znela ako v otvorenom priestore. Takže sme začali nahrávať všetci štyria v jednej miestnosti a každý robil čosi iné. Fletch udieral paličkou na cestovný kufor, Flood s Davidom tlieskali, ja som hral na bicích a Martin hral na orgán. Následne sme to počúvali. Znelo to síce surovo, ale prišiel som tak na ďalšie nápady.

Na albume je vo veľkej miere použitá gitara, ale niekedy znie neorginálne, v takom bluesovo/metalovom štýle. Akoby vám sample a syntezátori diktovali, ako ju máte použiť.
Máme veľmi silnú averziu voči typickej hre na rockovú gitaru. Samozrejme sa dá oponovať intenzitou rockových nahrávok, ale my by sme radi tú intenzitu dosiahli vlastným spôsobom, bez použitia klasických metód. Napríklad pretransformovať vysoké tóny gitary do rádiových vĺn. Na druhej strane, naše gitarové party sa pohybujú na hranici tajúplnosti. Prehrávali sme ich cez "Leslies" a cez ďalšie zariadenia, čím na jednej strane zneli stále menej ako gitary, ale zachovali sme pritom silu týchto nástrojov.

Použili ste od svojeho posledného albumu nejaké nové zariadenia?
Ani nie. Jedinou zmenou je fakt, že používanie viac akustických nástrojov, hlavne pri komponovaní. Keď na skladbách pracujeme spolu, obyčajne používame gitaru, piáno, bassu a bicie. Zažijeme s tými nástrojmi viac zábavy, vážne. Každý z nich má svoju dynamiku. Jediný problém je s piánom, pretože niekedy vás pri komponovaní môže ovplyvniť. Zdalo by sa, že komponovaním na živých nástrojoch získate väčšiu dynamickú odozvu. Lenže keď pretransformujete to, čo ste napísali, do zvuku, je to niečo úplne iné, riffy dostanú úplne novú kvalitu.

Vaša elektronická výbava sa tie roky veľmi nezmenila, však?
Stále máme niektoré sample - Akai-e a Emulátory. Takisto aj niekoľko rackov a modulárnych synťákov: Minimoog, Oberheims, systém Roland 700, ARP 2600s. Medzitým je aj zopár horúcich noviniek, synťáky ako DX7x, PPGs a podobne.

Je to otázka zvuku alebo limitovanej programovateľosti, ktorá vás odrádza od modernizácie vašej výbavy?
Je to zvuk. Ak sme mali pocit, že DX7 má skvelý zvuk, používali sme ho jednoducho celý ten čas. Staré syntezátori mali organickú kvalitu, dokázali sa zvukom priblížiť k originálu, jednoducho taký zvuk na nových digitálnych hračkách počuť nemôžete. Samozrejme, dôležitá je i flexibilita. Staršie vybavenie musí byť dostatočne flexibilné, čo sa týka transformácie a smerovania zvuku, môžeš si sám vytvoriť inovácie, bez použitia samplu dodaného výrobcom. Spočiatku mi DX7 imponovalo, pretože malo taký zvonitý zvuk, ktorý sa v tých časoch nedal len tak hocičím dosiahnuť. Tieto zvuky ste nemohli len tak meniť, bez riadnej znalosti algoritmov to bolo jednoducho nemožné. Nik, koho poznám, sa tým nezaoberal. Samozrejme, ani ja nie.

Ako člen Depeche Mode máš asi najväčšie právo posúdiť vplyv elektronickej technológie na vývoj popovej hudby za poslednú dekádu. Aký máš pocit z používania moderných zariadení hudobnými skupinami?
Predovšetkým som rozčarovaný. Je to hanba, keď sa elektronika využíva len v tanečnej hudbe. Nuž ale viete, keďže sme boli uvádzaní ako tí, ktorí po inštrumentálnej stránke položili základy elektronickej tanečnej scény, snažili sme sa z toho vymaniť, ako sme len mohli. Je to prosté, pretože my kladieme dôraz na samotné skladby. Všetko, čo môže zdokonaliť skladbu, tkvie vo vytvorení správnej atmosféry. Zbožňujem tanečnú hudbu, Kraftwerk a techno; vždy si môžeš všimnúť že z časti k tomu inklinujeme. Lenže to musíš zakomponovať do skladby, a nie vždy dokážeš vyjadriť vášeň a emócie čistou a tvrdou elektronikou.

Čo si myslíš o zmenách ponímania zvuku syntezátorov?
Je to dobré aj zlé. Kopec ľudí, pohybujúcich sa na rapovej scéne, používa modernú technológiu zaujímavým spôsobom, aby tak dosiahli surovosť ich zvuku. Väčšina z produkcie popovej hudby je príliš jednoduchá a staromódna, preto má toľko otrasne veľa priaznivcov. Snažil som sa z oboch štýlov čosi vytiahnúť, trochu to "očistiť" a vložiť do našich zariadení, ale aj tak som pri tom musel zatínať zuby. Zober si ako príklad "Mercy In You". Pre túto skladbu sme pripravili slučku rapových bicích. Ak sa započúvaš len do rytmu tej skladby, a pridáš k tomu ešte jeden, či dva elementy, znie to božsky. Podupkávaš si pri tom do rytmu zarovno s bicími. Lenže akonáhle začneš k tomu pridávať ďalšie inštrumenty, začne ti v hlave menší zmätok, a začneš hľadať kompromis medzi rytmom, ktorý si pochytil do úší a ostatnými partami skladby. A následne, po chvíli, rytmus kompletne stratíš. Táto skladba sa vážne zložito mixovala.

Pomalšie sample na udržanie "grunge" rytmov vo vašom zvuku používate zámerne?
K tomuto treba jednoznačne niečo povedať. Náš prvý Emulátor znele skvele, pretože bol príšernej kvality. Rovnako to je aj v prípade analógových pások; šum je niekedy úžasná vec.

Ktoré sample používaš v tvojich bicích partoch?
Hlavne Akai S 1100, nie pre jeho zvukovú kvalitu, ktorá je celkom v pohode, ale pretože jeho spúsťací mechanizmus je aktívnejší ako u Emulatora. A jeho spôsob radenia výstupov má omnoho viac výhod, ako Emulator, aj keď si myslím, že zvukovo je Emulator na tom omnoho lepšie.

Ktoré synťáky použijete na nadchádzajúcom turné?
Pravdepodobne (E-mu) Emaxesy, pretože sú praktickejšie a viac uspôsobené na častý prenos. Bude užitočné mať so sebou nejaké extra zariadenia, pretože pre každú skladbu máme vyhradených príliš veľa zvukov v klávesoch.

Beriete so sebou ďalších hudobníkov?
Možno vokalistov. Všetko, čo viem, že budem hrať pár skladieb na živých bicích a Martin bude hrať hlavne na gitaru. Predpokladám, že budeme mať tendenciu pôsobiť viac ako rocková skupina, ale zároveň dúfam, že celkový dojem taký nebude.