Podivná hodinka v Madride

Príliš subjektívny report z vystúpenia projektu Recoil, no prečo si aspoň takto nepriblížiť to, čo mnohých z vás čaká budúci mesiac v Prahe.

pozn.: Článok prekladaný spôsobom španielčina -> angličtina (google) -> slovenčina, takže za prípadné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem.

Recoil je projekt Alana Wildera, bývalého člena Depeche Mode. Hoci tento projekt je už viac než 10 rokov "dospelý", pre mnohých čitateľov môže ísť o novinku. No my, ktorí projekt Recoil sledujeme, sme príliš dlho čakali, než sme sa stali svedkami živého prevedenia.. a že išlo o jedinečný zážitok.

Alan Wilder začal s týmto projektom už v roku 1986, kedy vydal album "1+2", nasledovaný albumami "Hydrology", "Bloodline", "Unsound Methods"... , ide o materiál ťažko stráviteľný pre tých, ktorí sú zvyknutí na Wilderove práce v popových Depeche Mode. Samotný album "Hydrology" definuje Wilder ako "protilátku k Depeche Mode a v mnohých smeroch to bol spôsob, ako sa zbaviť frustrácie z práce s popovým formátom."

Nasledoval album "Unsond Methods", ktorý mi predavač z obchodu Insomnia opísal ako zvuk, ktorý sa mi bude páčiť, neskôr to bol album "Liquid", album prístupnejší nezasväteným, hoci som si pri tomto albume povedal, "má v sebe čosi viac, než dokáže človek spozorovať."

Zatiaľ posledným albumom projektu je album "Subhuman", zameraný na blues a s prízvukom na fakt, že vo svojej podstate sme všetci v určitom smere nehumánni.

Recoil, to je blues, Recoil, to je elektronika, Recoil, to je smútok. Trip-hopový Recoil je zasa temnejší, riskantnejší a štvavejší než čokoľvek, čo ste predtým počuli, Recoil je jednoducho počiatkom i koncom temnej noci duše.

Ako by som teda mohol prešvihnúť druhé vystúpenie tohto úžasného projektu?

Wilder sám sa vyhýba presnej definícii svojho vystúpenia a preferuje skôr pojem "audiovizuálna prezentácia", popravde, tento pojem je viacmenej vhodný. Wilder totiž naživo mixuje svoje nahrávky za sprievodu fantastických projekcii, ktoré pripravili niekoľkí filmári, o ďalšie projekcie sa postaral výtvarník HR Giger a popri hudbe sa na plátne objavia aj zhmotnené nočné mory akéhosi švajčiarskeho maliara v 3D formáte. Celý tento senzorický zážitok zhrnul môj spoločník do jednej vety: "Všetko, čo Alan Wilder robí, je vlastne rozprávanie príbehov."

Myslím, že je to pravda, ale to rozprávanie si vás podmaní a vy si prakticky projekt Recoil bez tých obrazov neviete ani predstaviť a nedokážete tomu odolať.
Nedá sa byť v tomto prípade nestranný, milujem tento projekt a jeho live prezentácia naplnila všetky moje očakávania. A dúfam, že budem mať v budúcnosti opäť šancu vidieť novú scénu Recoil.

Niekde som sa dopátral k definícii Pink Floyd a skúsil som ju aplikovať na Depeche Mode: Depeche Mode sú traja gentlemani, ktorí jednoducho nedovolili Alanovi Wilderovi uvoľniť celý ich potenciál kreativity."

Epilóg

Popravde, svojej oddanosti k Recoil som sa nevedel zbaviť ani v momente, keď pódium ovládli pionieri industriálnej scény, Nitzer Ebb. Môj spoločník ich okomentoval opäť výstižne: "Industriálni Nitzer Ebb robia to isté, ako keď to skúsiš s analógovými nástrojmi."

Musím priznať, že túto kapelu až tak nepoznám a veľa času som ich diskografii pred samotným koncertom nevenoval, no napriek tomu to bola tá najpôsobivejšia prezentácia energie, akú som kedy videl.

Dvaja bicmeni a vokalista s energiou zrovnateľnou s atómovou elektrárňou. Nitzer Ebb sú najpôsobivejšia industriálna grupa, akú som kedy videl.