Sú títo chalani skutočne nešťastní? (1984)

Verte, či nie, nie sú. Depeche Mode sa ešte stále neprepracovali do "veľkej ligy", ale nezdá sa, že by im to vadilo. Sú ohromne populárni v Nemecku, jazdia na drahých autách a stále majú čas chodiť na ryby.

"Daj si to na hlavu," povie Dave Gahan a podáva mi walkman. "Máš rád hlasnú hudbu?"

Prikývnem. So zlomyseľným úsmevom nastaví hlasitosť na maximum a pustí mi novú skladbu Depeche Mode, "People Are People". Som ohromený. Za dlhé obdobie ich najlepšia skladba. Ale moment! Nie je na poslednom albume Paula Simona skladba s názvom "Cars Are Cars"? Dúfam, že to nie je začiatok "Daffs Are Daffs" od The Smiths, "Hairdryers Are Hairdryers" od Duran Duran a podobných vyhlásení od všetkých a každého.

Kým mi Dave opätovne ničí sluch svojim osobným hi-fi systémom, tak sa kapela venuje likvidácií obrieho balíka sladkostí, ktoré im do ich sídla v Bayswater poslali nadšení nemeckí fanúšikovia. Dave mi do úst strčí tyčinku Twix a odíde, žuvajúc niečo sladké a nechutné.

Všetci vyzerajú o niečo lepšie, než pred rokom, kedy som sa s nimi stretol naposledy, v dome Davidovej mamy. Oblečení sú v rovnakom ležérnom štýle, no pôsobí to drahšie. Dave mi prezradil, že nová motorka, na ktorú bol pred rokom taký pyšný, dnes stojí v garáži, zatiaľ čo jazdí na svojom Forde Escort XR3. Že by ich nakoniec sláva dobehla?

"To si nemyslím," zahlási služobne najmladší člen kapely, Alan Wilder. "Nedávno sme sa vrátili do štúdia, ktoré sme dva roky nevyužili, a tamojší technik sa posťažoval, že sme presne takí istí a stále rozprávame tie isté hrozné vtipy. A Martin ešte stále kradne Fletchovi okuliare ..."

"Ale dnes poznám lepšie miesta, kde ich schovať," zasmeje sa Martin. Takmer päť rokov patrí k štandardným zábavkám Depeche Mode v štúdiu šikanovanie Andyho Fletchera, ktorý pre svoju krátkozrakosť z pódia, na koncertoch, prakticky publikum ani nevidí.

"Nie vždy je to na škodu," vysvetľuje Andy. "Najmä v Nemecku, kde máme v predných radoch pravidelne poriadnych bláznov, ktorí headbangujú, no ak na nás prídu priatelia a mávajú ako diví, nikdy ich nevidím, takže majú pocit, že ich ignorujem."

Najnovšia variácia na tému okuliare sa týka Daniela Millera, ich extrémne štíhleho producenta a šéfa vydavateľstva Mute Records, ktorého okuliare vyzerajú presne rovnako, ako Andyho. "Vymeníme ich, takže keď si ich Fletch nasadí, nič nevidí. Zakaždým je nahnevanejší." A ja som počul, že táto partia dozrela.

Ako sa blíži čas obeda, vyrážame do ulíc hľadať "miestne legendárne bistro", kde by sme si mohli niečo dopriať. Cestou míňame dve dievčatá v čiernom, z ktorých jedna na nás ukáže prstom a zašepká, "Nie sú to Depeche Mode?"

Okamžite prikývnem. Ona takmer zbledne, chytí sa kamarátky a povzdychne, "Musím si sadnúť". Kapela pokračuje ďalej, bez ohľadu na rozbúšené srdcia, ktoré po sebe zanechali.

V bistre na Moscow Road nie je ponuka taká chutná, ako sme si ju pamätali a Alan, vegetarián, je zhrozený, keď v tom, čo považoval na hubové "vol-au-vent", objavil kúsky kuracieho mäsa. Ešte stále v šoku poznamená, "Myslím, že sme predsa len dospelejší, naše piesne sú dnes o čosi vážnejšie."

Andy si posunul na nose svoje slávne okuliare a dodal, "v podstate sme v tomto biznise vyrastali. Keď sme začínali, Dave mal 17, ja s Martinom 18. Dnes sme dvadsiatnici a máme viac času na premýšľanie o hudbe, umení, vystúpeniach, zatiaľ čo v začiatkoch sme boli takí nadšení, že sme sa do všetkého vrhali bezhlavo."

Pomerne dramatická zmena v Martinových textoch bola badateľná na ich, zatiaľ poslednom, albume "Construction Time Again", kde prešiel od tanečných záležitostí a romantiky k chamtivosti, vojne a hanbe. Túto zmenu najlepšie vystihuje text ich hitu "Love In Itself", v ktorej Dave spieva "Dnes zisťujem, že poväčšinou láska sama o sebe nestačí."

"Ale nesúhlasím s tým, že sú to vážnejšie témy," namieta Martin. "Pieseň o láske, ak pre Vás skutočne niečo znamená, môže byť tématicky rovnako zmysluplná, či vážna."

V skladbe "People Are People" sú stále v dumavej nálade a odsudzujú náklonnosť ľudstva ku krutosti, no rovnako odmietajú účasť na benefičných koncertoch za mier. "Veci ako CND," vysvetľuje Andy, "na tomto sa ako kapela nevieme zhodnúť. Ostatní sú za, ale ja si myslím, že existujú argumenty v prospech jadrových zbraní ako odstrašujúcich prostriedkov. Ak by sme už urobili benefičný koncert, chcel by som, aby to bolo pre niečo, kde by bolo zrejmé, že Vaše peniaze zaručia niečo dobré, napr. pomôžu miestnej nemocnici a podobne."

Zrelosť ich nových textov sa zhoduje s čoraz sofistikovanejším prístupom k ich zvuku. "Ešte donedávna sme na syntetizátoroch používali množstvo prednastavených zvukov, dnes si však vytvárame vlastné sample prirodzených zvukov, napr. tečúcej vody, či vŕzganie dverí, a elektronicky ich, prostredníctvom počítača, reprodukujeme tak, aby sme ich mohli prehrať cez klávesy."

Keď vznikne takto nový zvuk, kapela ho musí pomenovať, inak by bolo mixovanie ich nahrávok nesmierne komplikované. Na novom singly sa tak nachádzajú také nádherné zvuky ako "Bucket Of Sick" (nebudeme ho rozoberať) a "Hank" (brnkanie mincou na akustickú gitaru, elektronicky skreslené a hrané na syntetizátore v štýle Hanka B. Marvina z kapely The Shadows).

A hoci dnes kapela prakticky patrí do "starej gardy", a hoci sa s každým singlom objavia v hitparádach, ešte stále si nesiahli na Top 5.

"Toto nám naozaj neprekáža," povie Dave. "Dáva nám to niečo, na čo sa ešte stále môžeme tešiť. V súčasnosti predávame najviac nahrávok v Nemecku, kde sa z nášho posledného albumu predalo štvrť milióna kusov, čo je dvojnásobok oproti Británií, hoci aj tu sme získali zlatú platňu. A to sme v Nemecku nikdy nemali singel v Top20-tke."

Momentálne sú so svojim úspechom viac než spokojní. "Práve sme absolvovali stretnutie ohľadom Ameriky," pokračuje Dave, "a rozhodli sme sa, že sa týmto trhom nebudeme zaoberať. Ak by sme naozaj chceli byť neuveriteľne bohatí, tak by sme tam už boli a snažili sa zarobiť na tej novej invázií britských kapiel, ale v tomto zmysel nevidíme. Náš zvuk je pre americké rádiá príliš anglický a nie sme pripravení ho meniť iba preto, aby sme aj tam mali hity."

S desiatimi hitmi v rebríčkoch by bolo jednoduché zostaviť kompiláciu, ako to urobili Madness, čím by si pomohli v snahe uspieť v amerických rebríčkoch, no rozhodli sa, že tak zatiaľ neurobia.

"Ak ešte chvíľu počkáme, môžeme vytvoriť niečo ďaleko lepšie," povie Dave a ja začínam mať pocit, že Depeche Mode budú radi, ak sa im podarí medzinárodne uspieť v správnom čase. Dnes sa však majú celkom dobre a stále majú čas chodiť na ryby k rieke Chelmer.

"Fakt hlúpy koníček," skonštatuje Dave. "Čakáš päť hodín, aby si chytil rybu, nakoniec sa Ti to podarí a potom ju hodíš naspäť. Fakt nechápem, prečo sa tým zaoberám."

Počas platenia účtu spozná čašníčka Andyho Fletchera a požiada ho o autogram.
"Aspoň vedela, kto sme," usmieva sa šťastne počas cesty späť do kancelárie Mute Records. "Zvyčajne si ma ľudia pletú s Howardom Jonesom."

zdroj: Smash Hits, 03/1984
autor: Johnny Black / Peter Martin