Stať sa kamarátmi (02/2023)

Hm, ale mohol sa potrápiť a napísať tých desať piesní... Takto mohol vzniknúť krásny dvojalbum DM, čo by bolo pekné premostenie… Dave jedno cd s desiatimi piesňami a Martin druhé cd s rovnakým počtom… A k tomu štyri bonusy - jeden od Jamesa, druhý od Marthy, tretí od Christiana a štvrtý od Petra… Dobré, nie? Dokopy 24 piesní, ktoré vyjdú 24 v mesiaci…
Mal by som sa prihlásiť do výberového konania na post nového DM manažéra… Ozaj, boh vie, či neuvažovali nad Andyho synom… Kto vie, čo on robí a či by sa toho nezhostil… To by bolo pekné odovzdanie štafety mladším a zároveň pokračovanie v rodinnej tradícii…

z tych predoslych vyjadreni sa to javi, akoby mali k dispozicii novych skladieb za “dve káry”, a nakoniec je zatial znamy iba pocet 12 ... mozno budu b-sides, ale pride mi cudne, ze ani mesiac pred vydanim albumu nema “Ghosts Again” fyzicku podobu, dokonca ani ohlasovanu ... a tipujem, ze sa za rok, dva, ci tri objavi nejaka kompilacia zasa a tam sa bude vynimat, ako lakadlo, dalsia “nova” skladba. Cela tato kampan ma taky nemastny - neslany priebeh, a coraz viac sa ukazuje, aky sakra dolezity bol ten vysoky blondiak, z ktoreho sme si casto robili prdel. V tom rozhovore pre Mojo, ktory postupne prelozim a zverejnim cely, totiz David a Martin uplne otvorene naznacili, o com to cele bolo. Oni dvaja si zili a mozno aj ziju, vo svojich svetoch, ale Fletch bol ten, co stal na zemi, ten, co komunikoval s mediami, poznal tych ludi, daval si s nimi pivko, cigu a robil pre kapelu promo aj mimo tych oficialnych veci ... Martin a Dave sli vzdy tam, kam ich poslali, ale background tomu vsetkemu robil Fletch. Co ma dost prekvapuje, ze Kessler v tomto asi vela nenarobil, evidentne riesi fakt len terminy a prachy ... Andy robil tu vsetku vatu medzi tym, co tomu davalo zivot, energiu, vsetko ... skoda ho ... urcite by bol v tomto obdobi doslova “na koni” a vedeli by sme toho omnoho viac. Hnal by to dopredu lepsie ... a celkom by ma zaujimalo, ci to aspon na pol oka sleduje Alan ... lebo ak ano, tak musel vcelku s udivom prijat info, ze Martin bol ochotny komponovat pre Depeche Mode s uplne cudzim clovekom! A to autorsky! To sa teda jeho ego muselo pekne “uskromnit” ... hold, Alan bol starsi, skusenejsi, dospelejsi ... Martin teda dozrel, 60-tka urobila fakt svoje, musela to byt fakt riadna facka, ako spominal

Zaujímavý článok. Monghi, tak hudobne ma DM zatiaľ nesklamali, ale niektoré veci okolo nich sú naozaj nie najlepšie. Kde je ten singel Ghosts again vo fyzickej a aj download podobe? A dobre si to poznamenal. Ja neviem, ale toto je divné. Na iTunes, odkiaľ kupujem hudbu, asi som zle hľadal, ale nie je tam. Album je už aspoň v predpredaji a s možnosťou kúpy skladby Ghosts again. Singel by som už mal dávno kúpený. Čo sa týka Andyho, o nástroje a proces tvorby hudby už v poslednom období DM asi nezavadil, neviem, ale on mal v skupine naozaj svoju úlohu a to úlohu manažéra. Keby to tak nebolo, už by bol po vzore mnohých kapiel z DM vykopnutý. Myslím, že s Martinom boli naozaj dobrí kamaráti. Takže Andy k DM neomysliteľne patril a jeho smrť minulý rok bola naozaj veľkým šokom. Na druhej strane, dobre, že DM pokračujú a dve skladby ako Wagging tongue a My favorites stranger na rozdiel od Ghosts again sľubujú niečo nové. Ak nie, aspoň silné melódie. Ktovie, čo sa skrýva na novom albume. Myslím, že ma nesklamú a prekvapia. Momentálne sa vracajú k vintage technológiám. Vedia z nich však vydolovať súčasný zvuk a je dobré, že si to včetko robia po svojom. Vďaka aj za ten mnohými fanúšikmi nenávidený Exciter, na ňom mali narozdiel od Ultry iný zvuk a vydarený a aj za tie ako to mnohí nazvali “hilieroviny”, škripoty a vrzgoty na neskoršej tvorbe. Taká často špinavá neučesaná elektronika v alternatívnom duchu. Keď si vypočujem ich diskografiu, je naozaj pestrá a nie je to stokrát opakovaný muster. Do 24 marca vydržím a snáď nezaspím do polnoci. Spirit bol už 17 marca po polnoci k dispozícii. Ešte som si spravil foto, ako ho po polnoci kupujem a jeho prvý akord skladby Going bakcwards mi dal veľmi príjemnú facku do tváre. Hovorím si, to čo je? A po vypočutí toho albumu, s obavami zo stagnácie som bol unesený. Tak nech to zažijem 24 marca tohto roku.

Keď som čítal, ako bol Fletch hovorcom medzi Martinom a Davidom, tak neviem, mám z toho pocit, žeMartin je skôr introvert. Iný by buchol po stole a už by prišiel riešiť veci osobne. Chudák Andy. Jamesona to naštvalo, martinovho hovorcu vyhodil zo štúdia a Martina a Davida postavil tým pádom osobne medzi seba. A Andy chudák sa len mohol do štúdia dobýjať.

Noč v zlom, ale niekde vydavateľská politika DM stojí na dveveci. Kedy vydali napríklad na ich nejakom oficiálnom nosiči verziu Enjoy the silence s tou predohrou z videa, kde je napríklad na ich nosiči vydaná skladba Death’s door v originálnej verzii.nasingli, vyšla len vo verzii jazz mix na singli Condemnation. No a kdeje bowieho cover Heroes. Ten hrali len na koncerte. Niektoré veci im ako keby unikali. Aj cover na tribute U2 So cruel mohli na nejakom singli vydať. Teraz čakám na singel s nejakou nealbumovou skladbou, alebo singel s remixami a nič. No neviem.

musim uznať, že “Ghosts Again” (opat ho hrali v radiu) k Depeche Mode pasuje Keď sa k tej skladbe postavím so všetkou realitou, tak sakra, a čo by sme od 60-tnikov este mali ocakavať? Starsi ludia sa vracaju ku svojim korenom a co su korene Depeche Mode? Kraftwerk, Bowie, Roxy Music a Bryan Ferry, k tomu 12” single Martinovej mamy, z ktorych sa ozyvali Elvis Presley, The Beatles ... a toto vsetko tam je A hlavne ten neskutocny pokoj, ktory uz k ich veku patri Nieco podobne som citil na koncertoch aj z novych skladieb The Cure ... taky prijemny klud, spomalenie ... niekedy ma prepadnu myslienky, ze jednotlive albumy akychkolvek kapiel, hlavne Depeche Mode, pochopi posluchac az vtedy, ked dosiahne ved autora v obdobi, kedy samotny album vznikol V podstate, teraz by som mal zacal v plnom rozsahu chapat album “Sounds Of The Universe”, ktory ma svojho casu dostaval do vyvrtky Ale “In Sympathy” ma dostala okamzite a drzi dodnes

No napríklad Bowie bol iný makač. On aj zo svojej smrti, keďže asi vedel, čo ho čaká urobil umelecký koncept. A hudobne nestagnoval. Mnohí umelci vo svojej tvorbe ustrnú, zaseknú sa v istotách. Niektorí však nie. DM budem hodnotiť až po novom albume. Zatiaľ niekam smerovali,aj keď spomalili, ale predsa. ich zatiaľ posledný album Spirit bol predsa len niekde inde.

Hm, Black Star od DB je fantastický... Posledné albumy Nicka Cavea tiež... To sú priam transcendentálne katarzie… Nick v poslednej knihe opisuje, že de facto až po tých všetkých tragických udalostiach začal žiť a je úplným človekom…
Iný Davidov kamarát - Mark Lanegan na druhej strane opisoval, že keď sa prebral po dlhšej kóme, pochopil, že sa úplne zbavil hudby (doslova otriasol som zo seba všetku hudbu), t.j. ako by už nemal potrebu čokoľvek napísať... Pohár sa naplnil… Asi to zažíva každý umelec počas kariéry… Tú pochybnosť, už nemám čo svetu povedať... Musí to byť smutné... Tá prázdnota… Aj keď nie som umelec, z určitého pohľadu to chápem, určite viacerí z nás…
Na druhej strane - je dobre, keď Dave, ale aj Martin stále okolo seba cítia a vidia hudbu, rýchlo utekajú domov nahrať si motív, ktorý im práve “múzy zoslali z neba”... To je dar! V živote dosť trpíme, robíme si starosti a občas aj plačeme. Ale hudba? Obľúbená skupina? Tá má byť o radosti. Tá má byť o melancholickej kráse. Súhlasím s Jamesom Fordom… Už dávno som to u DM nepočul… Ale stále v ňu verím nevzdávam sa. Majú na to! Zvlášť ako duo, podporené ďalším duom, resp. aj tým novým producentským… Cítim to…
Som ich kritik a fanúšik zároveň. Nezmením sa. Nechodím do divadla, prestal som (o živote) snívať... Ale predsa mám svoj malý vesmír - Depeche Mode. Moje malé “divadlo snov”, o ktoré nechcem prísť.