Spirit: Pesimistický? Skôr realistický!

Martin Gore, z britských Depeche Mode, o novom albume „Spirit“, situácii v USA a Brexite.

Britská kapela Depeche Mode, Dave Gahan (54), Martin Gore (55) and Andy Fletcher (55), pravdepodobne nikdy neznela temnejšie a hrozivejšie, než na ich 14-tom albume "Spirit", ktorý vydajú o dva týždne. Od momentu, ako pred 36-timi rokmi začali s príjemným synthypopom ("Just Can´t Get Enough"), ich hudobná produkcia stále viac temnela. Porozprávali sme sa teda s ich skladateľom a multiinštrumentalistom, Martinom Gorem, ktorý so svojou manželkou a dcérou žije v Santa Barbare.

Nový album začína troma otvorenými politickými skladbami, "Going Backwards", "Where´s The Revolution" a "The Worst Crime". Čo Vás k tomu viedlo? Brexit? Trump?
Album bol už v čase Trumpovho víťazstva dokončený, dokonca už aj v období, kedy sa Briti rozhodli pre Brexit, sme mali jednotlivé texty napísane. Myslím, že ľudstvo sa od svojich zabehnutých chodníčkov veľmi vzdialilo. Stratili sme zmysel pre humanitu, posledné roky sme urobili, ako ľudstvo, niekoľko veľmi zlých rozhodnutí a mne sa s tým veľmi ťažko zmieruje.

Čo konkrétne máš na mysli?
Pre nás je vojna v Sýrii veľkým problémom. Keď sme začali na novom albume pracovať, tak pri prvom stretnutí sme diskutovali, akí vlastne sme a ako sa pozeráme na svet. Boli sme šokovaní, ako svet z bezpečnej vzdialenosti sleduje vlastnú porážku. Podobnú situáciu sme tu mali v roku 1990, v Bosne, ale tam sa medzinárodné spoločenstvo snažilo udržať mier. V Sýrii však západný svet nevyvinul žiadnu aktivitu. Kampaň "Black Lives Matter" nás tiež zasiahla. Ako je vlastne možné, že ešte aj dnes sú v Spojených štátoch ľudia tmavej pleti strieľaní políciou na ulici? Niekedy mám pocit, akoby v tejto krajine nikdy žiadne hnutie za občianske práva nebolo.

Je skladba "The Worst Crime" ovplyvnená priamo touto hrôzou?
Priamo nie. Skladba, ale aj album, apeluje na to, aby sme sa opäť spojili a vrátili sa na niekdajšiu cestu ľudskosti. Nerád by som bol, aby bol náš nový album vnímaný depresívne, mal by byť vnímaný rovnako bojovne - tu a tam dokonca s priateľským žmurknutím.

Dobrým príkladom v tomto smere môže byť zrejme video k singlu "Where´s The Revolution", kde sa mimo iného objavia aj Marxisti s dlhými bradami.
Presne. Je v nás viac humoru, než sa na prvý pohľad zdá.

A kde je teda tá revolúcia? Očakávate nejaké povstanie?
Viete, dodnes som nemal skúsenosť s tak polarizujúcim lídrom v demokratickom svete, akým je Donald Trump. Jeho politika musí u vnímavých ľudí vyvolávať pocit šialenstva. V inej dobe by dokonca ani Brexit nemal takú podporu, akú mal. Bola to obrovská chyba. Veď to v podstate skončilo takmer 50:50. Väčšina ľudí si aj tak nevedela vybrať.

Takže, dá sa "Spirit" označiť za najpesimistickejší album Depeche Mode?
Slovo "pesimistický" sa mi až tak nepáči, preferujem označenie "realistický".

Ale každý, kto album počul, sa o svet obáva viac, než predtým.
To bude tým, že tie obavy sú skutočne oprávené.

Dokonca ten pocit umocňuje aj posledná skladba, "Fail", v ktorej spievaš, "Oh, we failed".
Ale zasa malý pocit nádeje dáva ten krásny inštrumentálny part po poslednom verši.

Pri všetkom tom neradostnom vývoji v USA a Anglicku, nechceš sa presťahovať do Nemecka?
Zábavné na tom je, že som sa o tomto rozprával aj s Danielom Millerom, majiteľom Mute Records a našim mentorom. Daniel žije dnes v Berlíne a v tom meste sa ešte stále nestratil. Lenže, ja mám 14-ročného syna, ktorý je so mnou len raz za dva týždne, takže je pre mňa zložité opustiť Santa Barbaru, kde žijem už takmer 20 rokov a cítim sa tam veľmi komfortne.

Vieš si o 13-14 rokov predstaviť oslavy 50 rokov Depeche Mode?
Gore: A prečo nie? :)

zdroj: dmtvarchives.com