Spirit has gone ... (2017)

Krátko po vydaní albumu "Spirit", ako aj po excelentnom vystúpení v rámci BBC6 Music Festivalu, sa Martin a Andy porozprávali s reportérmi švajčiarskeho rádia RSI.

Depeche Mode vydali 17 marca nový štúdiový album a ja mám dosť veľký problém. Vysvetlím: Mám s nimi robiť rozhovor, ale čo na nich vymyslieť, čo už nebolo za tých 40 rokov top kariéry povedané? Veď už ich prvé albumy ich vyniesli na najvyššie priečky hitparád takmer po celom svete ešte predtým, než môj otec spoznal moju mamu. Ich prvé stretnutie v nočnom klube odpálilo sériu udalostí, vďaka ktorým sa môj život dá prirovnať ku skladbe "Just Can´t Get Enough". Mal som z toho menšie obavy, ale chvalabohu som nemusel robiť rozhovor s Andym a Martinom osobne. Ale tí, ktorí to pre nás urobili začali rozhovor vo veľkom štýle, keď sa Andyho spýtali, či si Depeche Mode uvedomujú tú obrovskú oddanosť ich fanúšikov, ako aj to, aký ohromný vplyv majú na milióny ľudí po celom svete.
Andy: Tú našu pozíciu si naozaj uvedomujem a máme skutočné šťastie, pretože tvoríme túto skvelú kapelu a pritom žijeme normálne životy. Je to skutočne zvláštna situácia, veď si vezmite, že som v Londýne, pred očami 50 000 ľudí a o pár hodín neskôr si užívam pivo v miestnom pube a nikoho tam nezaujímam. Je to úžasná vec, ale potom je to ten nepopierateľný fakt, že máme obrovskú základňu fanúšikov.

Depeche Mode sú jedinou kapelou zo synthypopovej éry ranných 1980 rokov, ktorá nikdy nezažila fiasko. Ako si to vysvetľujete?
Andy: Myslím, že dôvod musíme hľadať v začiatkoch našej kariéry. Bolo tam množstvo ľudí, ktorí nás chceli získať, skutočne veľké vydavateľstvá, ale my sme si vybrali Daniela MIllera z Mute Records, pretože nám síce neponúkol žiadne peniaze, ale nám sa produkcia jeho vydavateľstva veľmi páčila. Vďaka tomuto rozhodnutiu sme mali šancu skutočne dozrievať, nevyžmýkali nás tak, ako sa to bežne veľkým umelcom stáva. S Danielom sme mali skutočné partnerstvo, ale manažovali sme sa sami a vďaka tomu sme sa o hudobnom priemysle veľa naučili. Myslím, že to je ten dôvod, prečo sme tu aj dnes.

Album "Spirit" vyšiel 17.marca a predchádzal mu singel "Where´s The Revolution". Tak sa o tom albume porozprávajme a začneme jeho názvom. Prečo práve "Spirit"?
Andy: Názvy albumov sú taká zvláštna vec. Napr. "Violator", ten názov sme mali po ruke už od začiatku nahrávania, ale niekedy sa takéto názvy hľadajú veľmi ťažko. Často sa stáva, že ho nevieme "nájsť" ani na konci celého procesu, no tentoraz sa nám ponúkal názov, ktorý má mnoho významov: môže byť politický, môže reprezentovať duchovno, slovo "spirit" má v angličtine množstvo významov.

Album je rozhodne politický, rovnako ako plný frustrácie a hnevu. Kde je teda nádej a optimizmus?
Martin: Názov "Spirit" sa mi páči z iných dôvodov, než ostatným členom kapely a možno aj fanúšikom. Mne sa páči vďaka veršu jednej z jeho skladieb, "Fail", ktorý hovorí "duch sa vytratil", "spirit has gone", a živím v sebe nádej, že napísať politický album, či taký, ktorý je zaň považovaný, ľudí donúti reflektovať a vnímať ho ako pomoc pri hľadaní toho strateného. Toto je pre mňa ten optimizmus a mne príde vtipné, že text skladby "Fail" je veľmi smutný a pritom hudba tak dobrá, že záver skladby vyznieva radostne a pozitívne. Verím, že nádej je ukrytá v hudbe.

Váš nový album je v poradí 14. štúdiový. Ako sme už zmienili, je výrazne politický. Zároveň prichádza vo veľmi zvláštnej dobe, kedy sa svet zmieta vo zvláštnej sociálno - politickej situácií a fakt, že ste ho začali písať už pred dvoma rokmi, možní nám umožní vidieť veci z inej perspektívy. Táto otázka by mala byť smerovaná práve na Martina. Čo Ťa rozčúlilo natoľko, že si sa rozhodol napísať tento album?
Martin: Skladby boli napísané pred dvoma rokmi len preto, že vtedy začal samotný proces nahrávania albumu, no začal som ich písať ešte pre Brexitom, pred zvolením Trumpa, no svet už bol aj tak smutným miestom. Mal som pocit, že ľudskosť zišla z cesty. Americké voľby, to je veľmi dlhý proces, začínajú primárkami, ktoré sami o sebe trvajú dlho a potom sú tu skutočné voľby, ktoré majú takisto rezervovaný nejaký čas a aj keď by Trump zvolený nebol, jeho vlak už bol tak či tak v pohybe.

Bral si pred dvoma rokmi Trumpovu kampaň vážne?
Martin: Extrémne vážne nie, ale bolo skutočne šokujúce, že získaval všetku tu pozornosť, zdalo sa, že by mohol vyhrať nomináciu. Veci sa však zhoršovali, zvrtlo sa to v Sýrií, kde to pokračuje, k tomu utečenecká kríza, kolaps Blízkeho Východu. Svet v horšom stave už veľmi dlho nebol. Rusi obsadili Krym a situácia na Ukrajine sa vyvíja tiež veľmi zvláštne.

"Spirit" je pravdepodobne najzúrivejší album Depeche Mode. Členovia v mnohých poskytnutých rozhovoroch pred jeho samotným vydaním neskrývali svoje obavy a sklamanie z toho, čo sa odohralo v Anglicku pred, počas a po hlasovaní za odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Andrew Fletcher mal potrebu to zopakovať.
Andy: Myslím, že celá kapela je veľmi zatrpknutá, totiž za odchod hlasovali ľudia mimo Londýna, Londýn hlasoval za zotrvanie. Boli to malé dedinky, kde migrantov nikdy nevideli, kde ľudí desí predstava, že ich dediny zažijú inváziu prisťahovalcov, ako aj to, že uverili tomu, čo im prezentovali pravicové médiá. Sme veľmi sklamaní, hlavne preto, že vo výsledku to bolo vlastne 50 ku 50. Osobne si myslím, že každý zásah do ústavy by mal mať minimálne pomer hlasov 60:40.

Nielen Anglicko a Brexit, keďže Martin Gore žije v Santa Barbare, v Kalifornií. Predtým uviedol, že obavy v textoch majú svoj pôvod z vývoja situácie v Sýrií, na Kryme, v Spojených štátoch, kde hrozilo zvolenie Donalda Trumpa v USA. Existuje teda priama súvislosť medzi rôznymi skladbami a problémami, ktoré ste uviedli?
Martin: Nedokážem spárovať konkrétnu pieseň so špecifickou témou. Keď sa k nim vrátim dnes, tak môžu vypovedať o všetkých tých veciach. Potom sú tu veci súvisiace s bojom za občianske práva. Ľudia si myslia, že v Spojených štátoch došlo k zmene Zákona o občianskych právach z roku 1964, ale jediná vec, ktorá sa zmenila je tá, že dnes keď dôjde k usmrteniu Afroameričana políciou - a minulý rok sa tak dialo doslova každý týždeň - tak dnes sú k dispozícií kamery a pri pohľade na tie zábery sa nazdá, že by robili niečo zlé.

A to sú skúsenosti, ktoré si prežil osobne alebo prostredníctvom médií?
Martin: Cez média. Bývam v Santa Barbare a neviem si spomenúť, kedy tam naposledy policajti usmrtili Afroameričana, no môžem Vás ubezpečiť, že sa to aj tam stalo, možno nie na týždenne báze tak, ako na miestach, kde vypukli v minulom roku tie násilnosti.

Na začiatku ich kariéry boli Depeche Mode synth-popovou kapelou. Pri počúvaní albumu "Spirit" poslucháč nadobudne pocit, že referenčným priestorom zostáva stále elektronická hudba: bicie slučky, či množstvo syntezýtorových zvukov ... no kto ich zažil na koncertoch musí uznať, že naživo je táto anglická kapela rozhodne rockovejšia.
Andy: No, rád by som si myslel, že naša šou sa od tej tradičnej rockovej trochu líši. Rozhodne sme rockovejší, než predtým, ale až tak ďaleko by som v trdeniach nezachádzal, že máme rockovú šou. Spojitosť s našimi začiatkami bude aj v inom: tam, kde sme žili, fungoval jeden klub, kde sme pravidelne hrávali v rámci Sobotných večerov a bol to v podstate tanečný klub, takže sme museli ľudí prinútiť k tancu. A takto sme sa naučili roztancovať obecenstvo, čo robíme dodnes.

Keď sa už bavíme o koncertoch, Martin na prvom vystúpení k tomuto albumu odspieval skladbu v podstate ako sólový spevák, no bolo vidieť, že sa v tejto pozícií necítil komfortne.
Martin: (smiech) Nie som frontman, takže to zvyčajne trvá nejaký čas, než sa dostanem do nálady a dokážem si to aj ja užiť. Minulý večer to bol prvý skutočný koncert po troch rokoch, "Home" sme si strihli na skúške deň predtým a ako celá kapela sme ju nehrali už veľmi dávno, takže som bol trochu nervózny. Čím budeme dlhšie na turné, tak sa budem cítiť v tejto pozícií pohodlnejšie a určite si to budem postupne aj užívať. Máme úžasné publikum, spievajú s nami celé texty a zanechajú v nás vždy skvelý pocit. Nedokázal by som za koncert odspievať viac ako tri skladby, ale ako som povedal, ja nie som frontman.

Na aktuálnom albume spievaš dve skladby, "Fail", o ktorej sme sa už bavili, a "Eternal". Kedy sa vlastne rozhoduje, a ako, o tom, kto bude ktorú skladbu spievať?
Martin: Je úplne zjavné, že Dave bude vždy spievať väčšinu skladieb. A potom je tu skladba, prípadne dve, ktoré nepotrebujú taký silný náboj a agresívne znejúci hlas. Niekedy jednoducho potrebujete niečo "sladšie". Ono je to ale takmer vždy úplne zjavné, nie je to tak, že by sme si sadli za stôl a diskutovali o tom. Deje sa to úplne prirodzene.