Sláva hrdinom (1981)
Reportáž z koncertu Depeche Mode v Basildone (10/11/1981), ktorú napísal reportér Don Stewart a uverejnil v denníku Basildon Evening Echo o dva dni neskôr.
Štyria mladíci z Depeche Mode vyskočili zo svojich postelí, v bristolskom hoteli, už veľmi skoro. V rámci ich turné po UK išlo o nevídanú udalosť, keďže popové hviezdy tak skoro ráno nezvyknú vstávať.
Títo mladíci aktuálne surfujú po chrbte popovej vlny, s novým singlom a albumom, ktoré sa pohybujú na horných priečkach rebríčkov. Toto však nebol obyčajný deň na turné, počas ktorého sa za šesť mesiacov prepracovala kapela do pozície najžiadanejších hviezd popového biznisu.
Vince Clarke, Martin Gore, Andrew Fletcher a Dave Gahan boli najskôr hrdinami pre ľudí vo svojom najbližšom okolí, ľudí z okolitých ulíc ich bydliska, či deciek zo škôl, ktoré kedysi sami navštevovali. John Botting, ich manažér turné, prezradil, že posledná cesta mikrobusom zo západu krajiny do Basildonu bola tentokrát iná, než kedykoľvek predtým. Chalani sa domov náramne tešili a bolo to na nich vidieť. Basildon bol totiž deviatou zastávkou z dvanástich v rámci turné a medzi inými vystúpili aj v Newcastli, Edinburghu, Manchesteri, Birminghame a Nottinghame.
Dnes večer ich čaká vystúpenie v Poole, kde zahrajú pre 2 500 ľudí, v sobotu sa predstavia v Leicesteri a turné zakončia v nedeľu, v londýnskom Lycu. Utorkový večer však patril ich domovskému Basildonu a že bol vskutku výnimočný!
Diskoklub Raquel bol zaplnený do posledného miesta (850). Vstupenky určené na predpredaj "zmizli" už pred niekoľkými týždňami a rada na posledných 100 vstupeniek sa do 19-tej hodiny tiahla okolo celej budovy.
Pre basildonskú kapelu, ktorá vznikla na jeseň minulého roka, sa rok 1981 zatiaľ vyvíja fantasticky. Prvý náznak úspechu prišiel už na jar, kedy sa s debutovým singlom, "Dreaming Of Me", dostali do Top50 rebríčka predajnosti. Ich nasledujúci singel, "New Life", už vystrelil do Top20, no do Top10 sa prebojovať nedokázal. Túto magickú hranicu prekonali Depeche Mode až minulý týždeň, s aktuálnym singlom "Just Can´t Get Enough".
Do Top10 tak má aktuálne nasmerované aj ich debutový album, "Speak And Spell", a zrejme je vylúčené, že by sa to nepodarilo, keďže len predobjednávky prekročili hranicu 80 000 kusov. Úspech však chalanov evidentne nezmenil. Pred vystúpením postávali na parkete klubu a sotva ich bolo rozpoznať v hlúčiku technikov, ktorí dávali dohromady ohromnú batériu zosilňovačov, ktoré neskôr útočili na ušné bubienky fanatických fanúšikov.
Aj dnes, rovnako ako keď som sa s nimi rozprával v máji tohto roka, sa ostýchajú poskytnúť rozhovor pre noviny. Vince (20) sa však nechal počuť, že úspech v ich ponímaní znamená, že pracujú omnoho tvrdšie a vyfajčia viac cigariet. Na tvári mu vyrástlo strnisko svetlých fúzov, ktoré ladilo s jeho svetlými vlasmi a robilo ho to rozhodne starším, ako keď som ho videl naposledy, pred pol rokom. Aké to teda je, žiť život v štýle popovej hviezdy, so šatníkom plným drahého oblečenia, autami a fungovať na "vysokej nohe"?
"V Edinburghu som si kúpil nové kožené topánky," odpovedal. "Stáli ma 10 libier."
Spevák Dave Gahan (19) si úspech všimol vďaka tomu, že sa mohol odhlásiť z podpory v nezamestnanosti, nie, že by sa mal oveľa lepšie. Jeho zmyselná tvár dnes pôsobí ustaranejšie, nakoľko sa musí chovať profesionálnejšie a záleží mu na tom, aby šou mala správny priebeh. Rád pomáha pri nastavovaní pódiovej techniky, hoci dnes majú k dispozícií skutočných profesionálov.
Cirkus Depeche Mode putuje krajinou v troch vozidlách, ktorými sa presúva 15-členný štáb kapely. Nástroje a kompletné technické vybavenie je naložené v nákladnom aute, ktoré nasleduje auto s piatimi technikmi. Za ním nasleduje minibus so štvoricou z Basildonu a dvoma hudobníkmi zo sprievodnej kapely Blancmange, nechýba manažér turné a priateľky Davida a Martina, Jo Fox (19) a Anne Swindell (18). Dievčatá vypomáhajú s propagáciou, vybavujú korešpondenciu s fanúšikmi a predávajú počas koncertu tričká.
Dlháň Andrew Fletcher (20) sa opiera o stenu a sleduje, ako technici na miesto ťahajú káble. Odkedy sa Depeche Mode stali špičkovou kapelou, tak sa podľa neho, v spôsobe života a pocitoch, nič nezmenilo. "Sláva a bohatstvo? To je čo?"
Vedľa stojaci Martin Gore (20) sa pousmial a dodal, "my slávni nie sme."
Depeche Mode práve dokončili zvukovú skúšku, zosilňovače, syntetizátory a všetky ovládacie prvky boli nastavené. Kapela si strihla aj skladbu "Photographic", počas ktorej ich Robin Woosey dokonca filmoval. Nasledovala krátka prestávka, a tak ma Martin pozval do rodičovského domu v Shapeshalle, v Basildone, aby som si s jeho mamou doprial šálku čaju.
Nie ste slávni? Tak prečo stáli pred klubom stovky ľudí, keď nemali žiadnu nádej dostať sa ku vstupenke?
"Fakt nie sme slávni," povie Martin. "A veľa peňazí sme doteraz nezarobili."
To, čo kapela zarobí, opätovne investuje do svojho podniku. Martin si tento týždeň plánuje vyzdvihnúť nový objednaný syntetizátor. Jeho mama, Pamela, je na neho veľmi hrdá a dodá, že hudobnú kariéru mu pomohla naštartovať keď mal 12, či 13 rokov a kúpila mu prvú gitaru. Dve Martinove sestry, Karen (14) a Jackie (13) sa takisto chystajú na večerný koncert. "V škole si nás kvôli nemu doberajú," povie Jackie, ktorá Martina zbožňuje.
Je večer, krátko pred desiatou, predskokani už majú svoje za sebou a na pódium vstupujú Depeche Mode. Nastáva okamžité uvoľnenie zadržiavanej hystérie, keďže publikum, prevažne zložené z mladých dievčat, víta kapelu hlasným krikom. Pred pár rokmi by takýto krik hudobníkov úplne prehlušil, no dnešné zosilňovače už majú svoju silu. Drvia výkriky a do tiel vysielajú masívne údery hudobných rytmov.
Stovky ľudí sa tlačia k zábranám a silná ochranka diskoklubu má čo robiť, aby tlak udržala. Šesť mesiacov dozadu boli Depeche Mode dobrí. Dnes sú už veľmi dobrí a ich profesionalita je tak kompletná. Po koncerte sa chalani na niekoľko hodín vrátili domov a stali sa z nich štyria chlapci z Basildonu, ktorí si v bezpečí užívali pohodlie vlastných postelí.
zdroj: Basildon Evening Echo, 12/11/1981
Názory Devotees (5)
Peteman
1 16. august 2024 o 20:22
To je ale náhodička. Práve včera som si dal Speak and Spell. V článku ma najviac zaujalo že autor ich už na konci roku 1981 pasuje do pozície ,,najžiadanejších popových hviezd´´. Zdá sa že v rámci anglickej kubovej scény už nimi fakt boli. Páčilo sa mi, že chlapci sa tomu bránili.
Monghi
2 17. august 2024 o 09:26
@Peterman: tak ano, mnohi videli v DM skutocne nastupcov The Beatles, ta mania ku koncu roku 1981 mala skutocne take naznaky ... preto este “See You” vcelku bodovala, ale s vydanim “A Broken Frame” a hlavne singla “Leave In Silence” sa u britskej kritiky tento sen rozplynul a aj novinari od nich zacali bocit ... hladali si inu “nadej” ... ale to, ze DM boli fakt “popove hviezdy”, svedci aj to, ze v TV programoch boli peceni vareni ...
Ale bolo to, pre mna, istotne krasne obdobie, v kontexte nastupu electro popovej sceny na uplnom zaciatku 1980-tych rokov tam mali DM jednoducho nezastupitelnu poziciu. To, co sa im podarilo vo velmi kratkom case, bez velkych penazi a podpory nejakej velkej nahravacej spolocnosti, to bolo az neuveritelne!!
Nech si o albume SAS hovori kto chce co chce ... podla mna kazducka hudobna nahravka by sa mala pocuvat v kontexte doby (to plati vlastne o vsetkych umeleckych dielach, nema sa tam hladat nieco, co do dnesnej doby nepasuje a podla toho diela hodnotit a dokonca odsudzovat!!!) ... a SAS album, prave z pohladu konkretneho obdobia 1980 - 1981 je absolutne skvostny album, hlavne jeho druha polovica, ktora z neho robi taku malu perlu 
Kubec
3 21. august 2024 o 10:07
Je to balzam na dusu citat taketo clanky, dozvediet sa mnoho noveho o historii a vyvoji tejto uzasnej skupiny a zaspominat si na “stare dobre casy” 80-tych rokov! Dakujem za tento prispevok a tesim sa na dalsie podobne!
Prve roky existencie DM (najma 1980-1982) su casto opisovane ako pomerne chaoticke: rychly odchod Vince Clarka, nesurody a pozliepany druhy album A Broken Frame, “podivne” videoklipy a obaly LPs (labut v igelite, kosiaca zena v sirom poli, vyrysovany marinak na stoziary vysokeho napatia…) a pritom ked sa na to pozrieme spatne, tak to vsetko dava uzasny zmysel a kontext: napr. aky lepsi nazov by mohol mat studiovy album takejto hviezdy fungujucej dodnes (teda viac ako 40 rokov) ako Speak and Spell, ked robila prve “kroky” na poli popularnej hudby, ako dieta uciace sa chodit? To musel vymysliet vestec alebo genius! Ved ak by sa po odchode Vincea Clarka rozpadli a bol by to ich prvy a zaroven posledny album, nedaval by jeho nazov ziaden zmysel. A potom ten polamany ram, ked sa kapela div nerozpadla po odchode Vincea. A tak to graduje dalej, pre mna do roku 1993, resp. po album Ultra - potom je to uz “ina”, az do vydania albumov Spirit a Memento Mori (akysi re-make povodneho DM, ale okrem remixov, lebo tie po roku 1997 uz ani zdaleka nedosahuju kvalitu remixov 80-tych a 90-tych rokov).
Monghi
4 21. august 2024 o 13:44
@Kubec: tak v nasledujucej serii piatkovych clankov (az do konca septembra) si rozhodne prides na svoje
Kubec
5 21. august 2024 o 13:53
ad Monghi: Tak to sa tesim! Dakujem Ti za tieto skvostne prispevky
Len minuly tyzden a tento som si ich precital pozorne vsetky clanky od “Roky DM (uvod)” az po tento a velmi sa mi to vsetko pacilo. Nestiskam ten zdvihnuty prst hore (myslim, ze su to lajky, ci ako sa to vola) pri clanku, ale radsej takto osobne a verejne pochvalim a pripadne doplnim par svojich postrehov z prezivania.