S Davidom Gahanom, pre švajčiarsky SonntagsBlick, viac o bežnom živote a uvedomovaní si vlastnej pominuteľnosti, než o novom albume Depeche Mode, ktorý vyjde v budúcom roku.
Pre mňa je tento tajomný spevák poriadnou záhadou… Pri jeho (rannej) tvorbe mám pocit, že je insitnejší ako maliari z Kovačice, ale pri rozhovoroch pôsobí ako “malý Gore”... Raz neviem, ako ho mám vnímať... Logicky mi to vychádza, že by po tomto albume (Memento Mori) mal byť vydaný ešte jeden dvojalbum, na ktorom by Dave a Martin opísali (zbilancovali) svoju umeleckú (životnú) púť so všetkým tým šťastím tak typickým pre začiatočníkov, bolestnými dospievaniami, zaváhaniami, hľadaniami seba samých, svojich koreňov (otcov), paródiami (rockových hviezd), pádmi, precitnutiami, následnými uvedomeniami si zmyslu svojho bytia, veku, pocitu radosti z prítomnosti svojich anjelov okolo seba (rodiny), rozvahy, ustálenosti, ktorá prichádza vekom a skúsenosťami, zdravej životosprávy, z prítomnosti toho druhého, že nakoniec ostali len oni dvaja, ako to Alan stručne odpísal v SMS správe Davidovi… Akoby celá ich kariéra, či celoživotná cesta bola o ich vzájomnom zblížení sa… Kto vie?
PS: Ak áno, trvalo to dosť dlho, nie? Či ako sa hovorí: “Nikdy nie je neskoro”.
Hammersmith Odeon
2
11. október 2022 o 19:24
Martin Gore, rozhovor pre kalifornský magazín The Hollywood Reporter:
“Nemyslím si, že sme, čo i len zauvažovali o ukončení kapely alebo podobne.”
Dave Gahan, rozhovor pre švajčiarsky SonntagsBlick:
“Zrazu sme s Martinom zostali sami. Dokonca sme sa rozprávali o konci kapely.”
Uz sa v nich ani cert nevyzna…
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (2)
tommy
1 10. október 2022 o 10:20
Pre mňa je tento tajomný spevák poriadnou záhadou… Pri jeho (rannej) tvorbe mám pocit, že je insitnejší ako maliari z Kovačice, ale pri rozhovoroch pôsobí ako “malý Gore”... Raz neviem, ako ho mám vnímať... Logicky mi to vychádza, že by po tomto albume (Memento Mori) mal byť vydaný ešte jeden dvojalbum, na ktorom by Dave a Martin opísali (zbilancovali) svoju umeleckú (životnú) púť so všetkým tým šťastím tak typickým pre začiatočníkov, bolestnými dospievaniami, zaváhaniami, hľadaniami seba samých, svojich koreňov (otcov), paródiami (rockových hviezd), pádmi, precitnutiami, následnými uvedomeniami si zmyslu svojho bytia, veku, pocitu radosti z prítomnosti svojich anjelov okolo seba (rodiny), rozvahy, ustálenosti, ktorá prichádza vekom a skúsenosťami, zdravej životosprávy, z prítomnosti toho druhého, že nakoniec ostali len oni dvaja, ako to Alan stručne odpísal v SMS správe Davidovi… Akoby celá ich kariéra, či celoživotná cesta bola o ich vzájomnom zblížení sa… Kto vie?
PS: Ak áno, trvalo to dosť dlho, nie? Či ako sa hovorí: “Nikdy nie je neskoro”.
Hammersmith Odeon
2 11. október 2022 o 19:24
Martin Gore, rozhovor pre kalifornský magazín The Hollywood Reporter:
“Nemyslím si, že sme, čo i len zauvažovali o ukončení kapely alebo podobne.”
Dave Gahan, rozhovor pre švajčiarsky SonntagsBlick:
“Zrazu sme s Martinom zostali sami. Dokonca sme sa rozprávali o konci kapely.”
Uz sa v nich ani cert nevyzna…