koncert Depeche Mode v Bratislave

Rozprávali sme sa o konci kapely

Rozprávali sme sa o konci kapely

S Davidom Gahanom, pre švajčiarsky SonntagsBlick, viac o bežnom živote a uvedomovaní si vlastnej pominuteľnosti, než o novom albume Depeche Mode, ktorý vyjde v budúcom roku.

Tento týždeň ste oznámili, že Depeche Mode budú pokračovať ďalej bez aj bez Andyho Fletchera. Bolo to zložité rozhodnutie?
Áno. Andy bol s nami viac ako 40 rokov. Po tak dlhom čase sa už vnímate ako rodina. A náhle nečakane skonal, bol to obrovský šok. Zrazu sme s Martinom zostali sami. Ani sme sa s našim kamarátom nemohli rozlúčiť. Dokonca sme sa rozprávali o konci kapely.

A potom?
Ten smútok nás s Martinom ešte viac zblížil. Zjednotil nás. V minulosti sme rozhodne neboli najlepší kamaráti. No a takisto sa objavila radosť zo spoločného komponovania. Väčšina skladieb z nového albumu sa zrodila ešte pred Andyho smrťou, takže v podstate sú s s ním spojené. Nevydať ich, to by bolo voči nemu neúctivé.

Album však nevyjde skôr, ako v budúcom roku. Napriek tomu ste už ohlásili jeho názov, "Memento Mori", čo v latinčine znamená niečo ako "buď si vedomý svojej smrti". Prečo ste sa rozhodli práve pre takýto titul?
Toto bolo moje motto po veľmi dlhý čas. Je všeobecne známe, že ja sám som niekoľkokrát doslova unikol smrti. Aj práve preto si veľmi dobre uvedomujem svoju pominuteľnosť. Veľmi dobre viem, že život je pominuteľný. No rovnako mi tento názov príde pozitívny, pretože nám pripomína, že by sme každý deň na Zemi mali využiť rozumne.

V tomto roku si oslávil 60-tku a Vaša kapela už 42. rok existencie. Očakávali ste niekedy, že tá cesta s Depeche Mode bude trvať tak dlho?
Nie. V minulosti sme vnímali čas len od jedného albumu po druhý. Dnes si však čoraz častejšie kladiem otázku, ako dlho sa mi bude chcieť sa tomuto ešte venovať. Ešte stále si však účasťou v tejto hre užívam množstvo zábavy. No lockdown počas Corony mi ukázal, že namiesto neustáleho cestovania po svete ma môže napĺňať aj úplne bežný život. Viete, keď vydáme s Depeche Mode album, tak za ním okamžite nasleduje turné. Celý ten proces trvá 3, či 4 roky a to je veľmi dlhá doba. No a čím je človek starší, tak je pre neho čas vzácnejší.

Čiže by sa ten čas dal stráviť pokojnejším spôsobom.
Presne tak. Ja som si život nikdy neuľahčoval, často som si totiž vyberal tú namáhavejšiu, možno aj sebadeštruktívnejšiu cestu. Jednoducho to mám v povahe. Potreba väčšej stability, harmónie a poriadku je dnes rozhodne prítomnejšia.

Ako sa teda vo všeobecnosti vyrovnávate s vekom?
Rozhodne pozitívnym spôsobom. Som rozumnejší a veci dnes vidím jasnejšie, než v minulosti. Vecí blízkych môjmu srdcu ubudlo a to mi život uľahčuje. Pre maličkosti sa už dnes nerozčuľujem, je to úplná strata času. Dnes viem lepšie pomenovať, čo chcem a čo je dôležitejšie: viem lepšie pomenovať, čo a koho už v živote nechcem. Som sústredenejší a to je mimoriadne príjemné.

Takže, Vaša najväčšia výzva dneška?
Možno presne taká istá, ako u všetkých ľudí: byť šťastný. Neustále sme bombardovaní množstvom negativity, aj zo strany sociálnych médií. Potom je samozrejme čoraz ťažšie vidieť krásy života a zložitejšie sa hľadá šťastie.

Kde hľadáte šťastie vy?
V odpočinku, v odpojení sa od vonkajšieho sveta, kedy vypnem telku, mobil, otvorím si knihu alebo si pustím nejakú príjemnú nahrávku. V trávení čo najviac času so samým sebou a s mojou rodinou, napr. keď si so synom Jimmym zájdeme na basketbalový západ, prípadne pozvem priateľov do pizzérie u Jeffa, kde strávime príjemný večer. To je pre mňa šťastie.

Na čo ste najviac hrdý?
V každom prípade, že ma moje deti považujú za relatívne dobrého otca, ako aj na fakt, že sa mi, ako manželovi, doteraz vcelku primerane darilo. Viete, udržať si rodinu v biznise, ktorý je typický pobytom mimo domova, niekedy aj celé mesiace, nie je jednoduché.

Ešte stále máte sny?
Ale áno. Rád by som sa potápal medzi žralokmi. Viete, ísť po hladinu v klietke, pri pobreží Južnej Afriky, zatiaľ čo okolo Vás plávajp tie veľké biele potvory. Viem si predstaviť, že to môže byť veľkolepý zážitok. Ale prosím, mojej manželke to nespomínajte :)

Názory Devotees (2)

tomy

 1    10. október 2022 o 10:20

Pre mňa je tento tajomný spevák poriadnou záhadou… Pri jeho (rannej) tvorbe mám pocit, že je insitnejší ako maliari z Kovačice, ale pri rozhovoroch pôsobí ako “malý Gore”... Raz neviem, ako ho mám vnímať... Logicky mi to vychádza, že by po tomto albume (Memento Mori) mal byť vydaný ešte jeden dvojalbum, na ktorom by Dave a Martin opísali (zbilancovali) svoju umeleckú (životnú) púť so všetkým tým šťastím tak typickým pre začiatočníkov, bolestnými dospievaniami, zaváhaniami, hľadaniami seba samých, svojich koreňov (otcov), paródiami (rockových hviezd), pádmi, precitnutiami, následnými uvedomeniami si zmyslu svojho bytia, veku, pocitu radosti z prítomnosti svojich anjelov okolo seba (rodiny), rozvahy, ustálenosti, ktorá prichádza vekom a skúsenosťami, zdravej životosprávy, z prítomnosti toho druhého, že nakoniec ostali len oni dvaja, ako to Alan stručne odpísal v SMS správe Davidovi… Akoby celá ich kariéra, či celoživotná cesta bola o ich vzájomnom zblížení sa… Kto vie?
PS: Ak áno, trvalo to dosť dlho, nie? Či ako sa hovorí: “Nikdy nie je neskoro”.

Hammersmith Odeon

 2    11. október 2022 o 19:24

Martin Gore, rozhovor pre kalifornský magazín The Hollywood Reporter:
“Nemyslím si, že sme, čo i len zauvažovali o ukončení kapely alebo podobne.”

Dave Gahan, rozhovor pre švajčiarsky SonntagsBlick:
“Zrazu sme s Martinom zostali sami. Dokonca sme sa rozprávali o konci kapely.”

Uz sa v nich ani cert nevyzna…

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa