Q: The Story Of… Depeche Mode - 3.časť

Píše sa rok 1982 a Depeche Mode sa na jeho začiatku ocitli bez svojho skladateľa hitov. Takže zbohom čistý pop a "hello" kladivám, nákovám a nekompromisným skladbám o vine, žiadostivosti a strachu - plus novému členovi v drese skupiny.

Všetko bolo súčasťou plánu. [i]"Aj keď sme s Depeche Mode mali prvý hit, stále sme žili z ruky do úst,"[/i] spomína Daniel Miller z Mute Records. [i]"Lenže mám obchodného ducha. Keď sme z toho vyťažili prvé veľké peniaze, vrazil som ich všetky do jediného projektu s pocitom, že nemôžem prerobiť. Nešiel som na to spôsobom, že by som podpísal zmluvy s ďalšími skupinami. Veď som mal pod palcom dve absolútne uspešné popové skupiny, Depeche Mode a Yazoo, ktorú sformoval opäť Clarke, a neskôr prišiel s Erasure. No, v podstate som mal šťastie, veď nakoniec, ja som Clarka nenahováral, aby z Depeche Mode odišiel."[/i] To predsa neurobil ani nik iný. A tak v roku 1982 zobral na svoje plecia bremeno dvorného skladateľa Depeche Mode Martin Gore. Hoci teraz tento prerod pôsobí geniálne bezproblémovo, Gore si sám sebou nebol veľmi istý, čo o pár rokov sám priznal. [i]"Myslím, že dnes by sme boli znepokojení omnoho viac, ako sme boli vtedy. Veď keď prídete o hlavného skladateľa, je jasné, že to prinesie len starosti."[/i] No namiesto toho sa trojka v zložení Gore, Dave Gahan a Andy Fletcher jednoducho vrátila do štúdia a snažila sa nahrávaním odpovedať na všetky kritiky, ale aj ohlasy priaznivcov, ktorí ich teraz zrazu odpísali; tou odpoveďou bola nespútaná a možno až sarkasticky pomenovaná skladba "See you", vydaná v januári 1982. Išlo vôbec o jednu z prvých piesní, ktoré Gore napísal, monotóna balada, ktorú na chvíľu použili ako zlomový bod kariéry, no v porovnaní s ostatným, čo skupina vydala pred Clarkovým odchodom, to veľká výhra nebola. Dosiahnutím šiesteho miesta v UK Chart, práve so spomenutou "See You", získala skupina nejaký čas, aby bez problémov dokončila všetky promo náležitosti súvisiace s debutovým albumom "Speak & Spell", vrátane februárového turné po Spojených štátoch, ktorým získali ďalšie cenné skúsenosti v ich "novej" kariére. Do skupiny zároveň nastúpil Alan Wilder, ktorý ku nim prešiel z Daphne And The Tenderspots (ktorí mali pod palcom nahrávanie kompilácie "Disco Hell 45"), známych hitom "The Hitmen". Bol však okamžite informovaný, že je v skupine len do počtu. Nemal povolené zasahovať, či vypomáhať pri komponovaní skladieb, aranžmá a rovnako sa nemohol zúčastňovať nahrávania. Takisto od začiatku vedel, že je v skupine na šeťmesačnú skúšobnú dobu; dostatočne dlhé obdobie na sezónne koncertné vypomáhanie, nič viac. Bolo to kalkulatívne rozhodnutie. Hoci bol Wilder skúseným muzikantom, a čosi sa naňho nalepilo aj pri predošlých štúdiových prácach, všetko podliehalo výzve, ktorej čelili Depeche Mode po Clarkovom odchode, ktorej zdolaním si chceli dokázať, že sa presadia aj bez neho. V myslení "pozostalej" trojky to znamenalo zvládnuť všetko bez nikoho iného. Takže do nahrávania druhého albumu sa toto trio pustilo iba s Millerom a jeho štúdiovým tímom, ktorý tvorili Eric Radcliffe a John Fryer, a dali dokopy niečo, čo Gore opísal ako [i]"mišmaš... skladieb, ktoré boli napísane počas niekoľkých posledných rokov"[/i], a ktoré boli posledných šesť mesiacov opatrne zaraďované do koncertného playlistu skupiny. Je to až trochu zvrhlé, že samotní tvorcovia označili veľmi skoro výsledok svojej práce, album "A Broken Frame" (1982), za chybu. [i]"Ĺudia si nás prestali všímať,"[/i] posťažoval sa Gahan. [i]"A my sme tak potrebovali entuziazmus."[/i] Je pravdou, že druhý album mohol upevniť základy, na ktorých chceli Depeche Mode postaviť svoju druhú kariéru. Spočiatku sa ich hudobné inšpirácie javili ako príliš očividné: ducha Bowieho "V2 Schneider"-a spozorujete v "My Secret Garden", prípadne vám celková zvuková skladba albumu pripomenie štýl Giorgia Morodera. Ešte obmedzenejšia však bolo vedomie skupiny, ktoré im navrávalo, že ich môže súdiť iba hudobná kritika a iba tá môže ovplyvniť ich ďalšie pôsobenie. A keďže ešte stále boli stredobodom záujmu prevažne u mládeže, museli sa pri albume "A Broken Frame" správať trhovo, čo znamenalo nahrať jednoduchú popíkovú záležitosť "A Photograph Of You", ako aj ich ďalší singel "The Meaning Of Love" a jeho sladučké video. No ako sa ukázalo, všetko malo napokon svoj význam. Hoci Gahan neústupčivo tvrdil, [i]"Martin môže stále písať ľahké, popové skladby"[/i], "The Meaning Of Love" bol posledným singlom Depeche Mode vyznačujúci sa tou falošne sentimentálnou intenzitou. Dva hitové single v Clarkovom štýle potvrdili, že publikum na skupinu nezanevrelo. Gahan vo svojom vyhlásení pokračuje, [i]"teraz chceme skúsiť niečo úplne odlišné, chceme zistiť, či to bude fungovať."[/i] Augustový ďalší singel skupiny "Leave In Silence" bol v pomalšom tempe, viac melancholický, snažiaci sa vyhnúť jednohubkovým záležitostiam predošlého obdobia skupiny, a zároveň ho sprevádzalo Davidovo vyhlásenie: [i]"Tá skladba nie je taká príťažlivá. Aby ste jej prišli skutočne na chuť, musíte si ju vypočuť niekoľkokrát za sebou."[/i] Dosiahla 18-tu pozíciu v UK Charts, a to aj napriek tomu, že ju kritika označila za komerčnú samovraždu. Úspech skupina zaznamenala aj v nepatrnom ohlase mnohých kritikov, ktorí ich vždy zotreli ako [i]"banálny krčmový brak"[/i] (tak ich nazval Paul Morley z NME) schopných zo seba vydať iba ich [i]"nezaujímavú neškodnú popovú hudbu"[/i] (básnik Attila The Stockbroker) a nikdy nič viac. Dokonca Paul Weller, ktorý pripravoval svoj návrat s "The Style Council", bol v jednom rozhovore nasmerovaný k odpovedi, [i]"Idiot vyprodukuje viac melodičnosti,"[/i] zatiaľ čo Bananarama vložila svoje hlasy do refrénu nesúhlasu s označovaním Depeche Mode za "mäkkýše". Lenže "mäkkýše" na to ohľad nebrali. "Leave In Silence" bola jedinou a poslednou záležitosťou. [i]"Chceme ešte viac preraziť na albumovo orientovanom trhu,"[/i] vyhlásil Gahan. [i]"Skupiny ako Echo And The Bunnymen, či Simple Minds, si veľmi dobre počínajú v oboch rebríčkoch, tak singlovom, ako aj albumovom. Chceme vyprodukovať skutočne dobrý album, ktorý by nás etabloval medzi hudobnú špičku."[/i] Ďalším krokom k dosiahnutiu tohto cieľa bolo prehlásenie, že Wilder získal "výučný list" a získal tak oficiálne člentvo skupiny, ako ich vynikajúci hudobník. Nová zostava bola rozhodnutá tvoriť v temnom, viac sofistikovanom štýle, ktorý naznačili svojím prvým singlom v roku 1983, "Get The Balance Right". Skladba s nanápadnou atmosférou a rafinovane skrytým protestom dosiahla 13.pozíciu v UK Charts napriek tomu, že Depeche Mode ešte stále zneli viac ako skupina v prechode ako skupina s definitívnym smerovaním. Omnoho väčší význam pre budúcnosť Depeche Mode mala Goreho návšteva koncertu Einsturzende Neubauten, týždeň pre vydaním ich singla s nekompromisným názvom "Metal Concerto". Pre nazasvätených išlo o podivný večer s množstvom zosilňovačov, ktoré menili zvuk na čosi kovové, čo sa okamžite odrážalo od stien sály. Gore to však chápal inak, [i]"sila a vzrušenie toho všetkého bola neskutočná."[/i] Až tak vzrušivá, že keď ste sa s ním o tom rozprávali, nahlas premýšľal ako podobné nápady implementovať do kontextu popu. Gore sa stretol s ochotou toto skúsiť nielen u členov skupiny, ale takisto aj u Daniela Millera. Šéf Mute bol už dlhšiu dobu fascinovaný nápadom vyhnúť sa pri komponovaní konvenčným nástrojom a postupom. Sám Miller neskôr priznal, že jedna z najobľúbenejších spomienok na 1980-te roky patrí [i]"... práci s Depeche Mode. Skladali skvelé popové skladby, ale takisto sa neobávali experimentovania s novými zvukmi. Ja sám som vysedával doma za svojími synťákmi, vytváral úžasné zvuky, lenže keď som ich chcel zakomponovať do popovej formy, znelo to otrasne."[/i] Goremu sa prvá príležitosť s praktizovaním nových nápadov naskytla na jar roku 1983, kedy sa zavreli do Záhradných štúdií Johna Foxxa v Spitalfields, v Londýne, aby započali práce na novom albume, ktorý mal už vopred daný názov - "Construction Time Again"; chladne výstižný názov pre nahrávku, ktorej základným cieľom bolo spojiť ozveny Einsturzende Neubauten s popovým cítením skupiny. Kľúč k úspechu tohto experimentu niesol názov Synclavier. Vďaka jeho mnohým exponentom bola jeho fantastická škála predprogramovaných zvukov viac než postačujúca, no Depeche Mode sa chceli dostať ešte ďalej. Potulovali sa po susedstvách štúdia, nahrávali okolité zvuky, ktorými potom mohli Synclavier "nakŕmiť". Následne zvuky spracovávali, zväčšej časti išlo o rachotenie nákov, tečúcu vodu a tlkot golfovej palice o vlnitý plech, ale reinterpretované tak, že sa sotva dalo rozoznať, o čo vlastne išlo. [i]"Môžete vziať ten najobyčajnejší zvuk na svete,"[/i] vysvetľoval Wilder, [i]"a digitálne sa s ním vyblázniť tak, kým sa z neho nestane diabolský, monštruózny zvuk. Alebo nahráte prd starého losa a zmeníte ho na čosi prekrásne, čo ušiam lahodí."[/i] "Construction Time Again" je album, na ktorý sa zabudlo, hoci sa z neho zrodilo ďalšie klbko hitov - "Everything Counts" (Júl 1983) a "Love In ItSelf" (September 1983) - a ktorý tiež dezorientoval mnoho fanúšikov svojím tvrdým štýlom a priamočiarymi textami o globálnom znečisťovaní, triednom rozdelení spoločnosti a chamtivosti veľkých korporácií. Aj keď Goreho texty boli priamočiare s dobrou odozvou od strednej vrstvy, so skutočnou chudobou sa tento 21-ročný mladík stretol až v Thajsku, ako poznamenal Wilder, [i]"tí ľudia boli na tom príšerne zle."[/i] Album takisto zaujal obalom z dielne Briana Griffina, ktorý oslavoval kolektívnu mentalitu medzinárodného socializmu toho obdobia, kedy Thatcherizmus svojou likvidačnou politikou vracal podobné myšlienky späť do UK. autor: Dave Thompson Oko kritiky: [b]A Broken Frame, 1982[/b] Prvý album zachytávajúci Goreho v polohe hlavného skladateľa skupiny je jedna hromada všetkého možného, začínajúca náladovou "Leave In Silence" ale takisto obsahujúca klišéovité skladby ako "A Photograph Of You" a "See You", ktoré Gore napísal už pred rokmi. Duch fyzicky nevýrazného Clarka je na tomto albume ešte stále citeľný. [b]Construction Time Again, 1983[/b] Album dominantný entuziazmom z používania nových samplingových technológií. Strojový prístup dosahuje svoj vrchol v "Pipeline" s Goreho spevom nahratým pri železničnej trati v londýnskom East Ende. Politické slogany sú rafinovane skryté v úderoch kovu o kov a "Everything Counts" je toho klasickým príkladom. zdroj: Q Special Edition 2005

Názory Devotees (7)

Flecke

 1    18. február 2005 o 10:52

Dakujeme monghi.

tomáš

 2    18. február 2005 o 19:31

vyborne preklady, fakt skvele citanie.

DevotoM

 3    19. február 2005 o 13:40

Vdaka monghi.  smile

Roman

 4    19. február 2005 o 19:27

Super. Dik!

aries

 5    21. február 2005 o 14:24

nemam čo dodať...čim dalej tym lepšie…dozvedam sa veci o ktorých sa mi ani nesnivalo + skvely preklad…klobuk dole smile

Substance242

 6    22. február 2005 o 09:30

Pre mna vlastne Depeche Mode naozaj zacinaju az s Get the balance right, skvela vecicka, s postupne vrstvenymi zvukmi a melodiami…

Pri citani som si spomenul, ze som kedysi na ZX Spectrum do editora Tassword z casopisu Rock & Pop prepisoval velky clanok o Depeche Mode, ktory som potom pridaval k vlastnorucne natukanym a prelozenym textom, vytlacenym na 1-ihlickovej tlaciarni BT-100…

tomy

 7    23. február 2005 o 11:23

no niektoré prepisy si aj ja pamätám napr. ked som musel za 1-2 hodiny v skole prepísat celú diskografiu a singlografiu DM, ktorá bola uvedená v r. 1991 v Rock - Pop, lebo spoluziacka isla domov a nechcela mi ten casak nechat. Ked som to stihol, tak len sucho skonstatovala, ze ma nechápe a naco také veci chcem…Ved to kazdy poznate.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa