Krátko pred štartom The Singles Tour sa estónsky novinár, Erik Morna, vybral do Londýna, aby sa pozhováral s členmi Depeche Mode. Pre Rádio 2 pripravil rozhovor s Andym Fletcherom.
Hm, s odstupom času vypadajú mnohé veci krajšie, vrátane tohto turné, aj keď pravda (u mňa) bola asi iná. Tak, ako dejiny potrebujú na niektoré historické momenty dostatočný časový odstup, aby sa objektívne posúdili, tak asi aj toto turné... Aj keď účelom turné je okamžitý zisk a nie nejaké prázdne reči, čo by bolo, keby bolo… No neviem, neviem, prečo mám také nutkanie stále niečo napísať o mojom prvom skutočne živom zážitku s DM, keď pravda bola taká, že som sa cítil (už aj počas koncertu) veľmi divne, asi ako naša úspešná lyžiarka po olympijskom triumfe… Unavený, prázdny, zbytočný a stále napätý... Neveril som sám sebe, že som v ten deň nemal svoj deň... Všetko malo byť inak a teraz neviem, na koho sa mám hnevať... Asi opäť len na seba… :(
Andy, veľmi príjemný, priam upokojujúci rozhovor… V podstate by mi ako zážitok stačil… Mohol som usporiť 800 korún za lístok, resp. plus cestovné náklady…
cvengo
2
16. marec 2022 o 16:09
No Tomy, ja som sa tiez citil rozbity, ked som prisiel do haly, ale to suviselo asi s tou prebdenou nocou vo vlaku cestou do Prahy.
Ale samotny koncert bolo peklo, vsetko zo mna spadlo, take ruky na NLMDA so uz nikdy nezazil. Este par dni po nom som mal zimomriavky. Takisto to bol moj prvy koncert.
tommy
3
17. marec 2022 o 12:24
No ja som takto rozbitý išiel na nadchádzajúce turné, kde ma kamaráti prehovorili, že poďme autobusom, veď nám ide priamy spoj… Bránil som sa, že nie, ale ich večné argumenty typu: “Ty sa stále len brániš a potom sa tešíš”, nakoniec akosi zabrali… A tak som v ten týždeň išiel v pondelok ráno do práce, kde som sa dosť prekonával, takže žiadny oddych, podvečer som išiel na povinné rande, večer sa rýchlo zbaliť, presun na stanicu, o 22.00 hod. išiel spoj, celú noc sme s kamarátom mali reč čo a ako, on išiel na svoj prvý koncert, tak si myslel, že to bude v štýle “Bohovia zostúpia z nebies” a ráno sme v Prahe vyšli totálne unavení... Vravím mu, poďme sa niekde ubytovať, pospať, aby sme večer boli čerství a on, že veď to dáme, prejdeme sa po Prahe a budeme sa kochať krásou mesta a dievčat… Proste prekonáme únavu… A tak sme celý deň chodili, miestami som bol tak unavený, že som zaspával chodiac po Václavskom námestí... Už aby bol večer, hovoril som si… Totálna únava ma prepadla, keď vyšiel na pódium kultový FAD GADBET.. To už som fakt išiel do kolien… Niektoré piesne si fakt nepamätám.. Ani obraz, ani zvuk… Kamarát ma v tej chvíli necháva samého, vraj chce ísť do kotla… Choď, vravím mu… Ja si tu pospím… Tesne pred koncertom ma niekto asi polial živou vodou, lebo som fakt ožil, ale pravda bola tá, že sa ku mne naklonila jedna veľmi sympatická miestna (Česko, Morava) slečna a opýtala sa ma v jej rodnej reči: “Ty si fakt chceš nechať ujsť koncert”? ... A tak som razom “vstal z mŕtvych”, ale po koncerte ma čakala ďalšia kalvária… Do rána čakať na ranný spoj, kde som mal miestenku… Tá noc v pražských, nočných, opustených uličkách sa mi vryla do pamäti na veľmi dlho… Už som bol tak vyčerpaný a zúfalý, že som pristavil jedného miestneho taxikára a pýtam sa ho: “Prosím Vás, toto mesto v noci nežije? Ak áno, tak kde? Zavezte ma tam prosím Vás…” Jeho odpoveď ma však “zabila”... A tak som do šiestej hodiny rannej čakal, bola mi strašná zima, spal som, bdel som, odpadával som, zúril som a keď konečne vyšlo slnko a ja som zbadal náš spoj do rodného mesta, tak som musel ísť na toaletu, lebo som akosi prechladol… A to nebolo všetko… Bolo to “na nervy” a na prasknutie mechúra od Prahy až do Brna, kde bola najbližšia zastávka… A vedľa mňa stál v uličke starček, ktorý ma očami prosil, aby som sa postavil, ale ja som sedel v kŕči, nevyspatý, s triaškou a obavou, že sa po…
tommy
4
17. marec 2022 o 12:28
Určite si domyslíš, čo som si povedal, keď som sa konečne v poriadku dostavil domov: “UŽ NIKDY VIAC ŽIADNY KONCERT DEPECHE MODE!”.
cvengo
5
18. marec 2022 o 08:32
No to som si asi na zaver nepovedal, ale som sa z toho poucil a uz som nikdy nemachroval, ze zvladnem koncert bez spanku po prehyrenej noci.
No ok, niektori, co to tu citaju si pamataju, ze som v 2006 isiel na afterparty v Bratislave a potom som v strasnom stave pokracoval rano do Budapesti na koncert. Ale tam som si pospal pred stadionom.
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (5)
tommy
1 15. marec 2022 o 12:07
Hm, s odstupom času vypadajú mnohé veci krajšie, vrátane tohto turné, aj keď pravda (u mňa) bola asi iná. Tak, ako dejiny potrebujú na niektoré historické momenty dostatočný časový odstup, aby sa objektívne posúdili, tak asi aj toto turné... Aj keď účelom turné je okamžitý zisk a nie nejaké prázdne reči, čo by bolo, keby bolo… No neviem, neviem, prečo mám také nutkanie stále niečo napísať o mojom prvom skutočne živom zážitku s DM, keď pravda bola taká, že som sa cítil (už aj počas koncertu) veľmi divne, asi ako naša úspešná lyžiarka po olympijskom triumfe… Unavený, prázdny, zbytočný a stále napätý... Neveril som sám sebe, že som v ten deň nemal svoj deň... Všetko malo byť inak a teraz neviem, na koho sa mám hnevať... Asi opäť len na seba… :(
Mohol som usporiť 800 korún za lístok, resp. plus cestovné náklady… 
Andy, veľmi príjemný, priam upokojujúci rozhovor… V podstate by mi ako zážitok stačil…
cvengo
2 16. marec 2022 o 16:09
No Tomy, ja som sa tiez citil rozbity, ked som prisiel do haly, ale to suviselo asi s tou prebdenou nocou vo vlaku cestou do Prahy.
Ale samotny koncert bolo peklo, vsetko zo mna spadlo, take ruky na NLMDA so uz nikdy nezazil. Este par dni po nom som mal zimomriavky. Takisto to bol moj prvy koncert.
tommy
3 17. marec 2022 o 12:24
No ja som takto rozbitý išiel na nadchádzajúce turné, kde ma kamaráti prehovorili, že poďme autobusom, veď nám ide priamy spoj… Bránil som sa, že nie, ale ich večné argumenty typu: “Ty sa stále len brániš a potom sa tešíš”, nakoniec akosi zabrali… A tak som v ten týždeň išiel v pondelok ráno do práce, kde som sa dosť prekonával, takže žiadny oddych, podvečer som išiel na povinné rande, večer sa rýchlo zbaliť, presun na stanicu, o 22.00 hod. išiel spoj, celú noc sme s kamarátom mali reč čo a ako, on išiel na svoj prvý koncert, tak si myslel, že to bude v štýle “Bohovia zostúpia z nebies” a ráno sme v Prahe vyšli totálne unavení... Vravím mu, poďme sa niekde ubytovať, pospať, aby sme večer boli čerství a on, že veď to dáme, prejdeme sa po Prahe a budeme sa kochať krásou mesta a dievčat… Proste prekonáme únavu… A tak sme celý deň chodili, miestami som bol tak unavený, že som zaspával chodiac po Václavskom námestí... Už aby bol večer, hovoril som si… Totálna únava ma prepadla, keď vyšiel na pódium kultový FAD GADBET.. To už som fakt išiel do kolien… Niektoré piesne si fakt nepamätám.. Ani obraz, ani zvuk… Kamarát ma v tej chvíli necháva samého, vraj chce ísť do kotla… Choď, vravím mu… Ja si tu pospím… Tesne pred koncertom ma niekto asi polial živou vodou, lebo som fakt ožil, ale pravda bola tá, že sa ku mne naklonila jedna veľmi sympatická miestna (Česko, Morava) slečna a opýtala sa ma v jej rodnej reči: “Ty si fakt chceš nechať ujsť koncert”? ... A tak som razom “vstal z mŕtvych”, ale po koncerte ma čakala ďalšia kalvária… Do rána čakať na ranný spoj, kde som mal miestenku… Tá noc v pražských, nočných, opustených uličkách sa mi vryla do pamäti na veľmi dlho… Už som bol tak vyčerpaný a zúfalý, že som pristavil jedného miestneho taxikára a pýtam sa ho: “Prosím Vás, toto mesto v noci nežije? Ak áno, tak kde? Zavezte ma tam prosím Vás…” Jeho odpoveď ma však “zabila”... A tak som do šiestej hodiny rannej čakal, bola mi strašná zima, spal som, bdel som, odpadával som, zúril som a keď konečne vyšlo slnko a ja som zbadal náš spoj do rodného mesta, tak som musel ísť na toaletu, lebo som akosi prechladol… A to nebolo všetko… Bolo to “na nervy” a na prasknutie mechúra od Prahy až do Brna, kde bola najbližšia zastávka… A vedľa mňa stál v uličke starček, ktorý ma očami prosil, aby som sa postavil, ale ja som sedel v kŕči, nevyspatý, s triaškou a obavou, že sa po…
tommy
4 17. marec 2022 o 12:28
Určite si domyslíš, čo som si povedal, keď som sa konečne v poriadku dostavil domov: “UŽ NIKDY VIAC ŽIADNY KONCERT DEPECHE MODE!”.
cvengo
5 18. marec 2022 o 08:32
No to som si asi na zaver nepovedal, ale som sa z toho poucil a uz som nikdy nemachroval, ze zvladnem koncert bez spanku po prehyrenej noci.
No ok, niektori, co to tu citaju si pamataju, ze som v 2006 isiel na afterparty v Bratislave a potom som v strasnom stave pokracoval rano do Budapesti na koncert. Ale tam som si pospal pred stadionom.