koncert Depeche Mode v Bratislave

Prekvapenie v kabaretnom štýle (1998)

Prekvapenie v kabaretnom štýle (1998)

Krátko pred štartom The Singles Tour sa estónsky novinár, Erik Morna, vybral do Londýna, aby sa pozhováral s členmi Depeche Mode. Pre Rádio 2 pripravil rozhovor s Andym Fletcherom.

Erik Morna: Na budúci týždeň štartujete nové turné, ako sa cítite?
Andy Fletcher: Myslím, že tentokrát sme veľmi dobre pripravení. Naposledy sme prakticky okamžite po vydaní albumu "Songs Of Faith And Devotion" vyrazili na turné. Nebolo to veľmi šťastné turné a trvalo veľmi dlho. Tentokrát robíme veci postupne: vydali sme náš posledný štúdiový album "Ultra" a na turné sme nešli, takže teraz sme oddýchnutí, ukľudnení a pripravení vyraziť. Takisto sme však nervózni, na budúci týždeň v Estónsku a na prvých koncertoch to na nás určite bude vidieť. Spoliehame sa na publikum, dúfam, že nás vyhecuje. Zvyčajne musíme absolvovať tak 4 - 5 koncertov, kým sa dáme do pohody. Robíme technicky špecifickú šou a potencionálne sa môže veľa vecí pokaziť. Ale ak sa niečo pokazí, máme k dispozícií akustické gitary.

Prvý koncert turné - oplatí sa ten koncert vidieť alebo skôr nie?
Ono, bude to vôbec prvý koncert v Estónsku, takže z tohto pohľadu to bude ten najlepší. A bude to zároveň prvý koncert, na ktorom uvidíte skutočne ľudskú podstatu kapely, takže z toho vzniknú skutočne výnimočné emócie. V Helsinkách to bude určite technicky vyspelejšie, ale v Tartu, tam bude cítiť omnoho viac človečiny.

Na poslednom turné ste sa potýkali s množstvom problémov, dokonca ty osobne si ho s kapelou ani nedokončil. Prečo sa počas turné objavujú vôbec problémy?
Problémom turné vôbec nie sú koncerty, ale skôr všetko to ostatné. Koncert je práve to najlepšie, no trvá to iba dve hodiny z celého dňa a tých zostávajúcich 22 hodín potrebujete niečím vyplniť - a presne to je ten problém. Je to vcelku nuda a tá priťahuje problémy.

Takže ako plánujete využiť čas na tomto turné?
Myslím, že posledné turné nás mnohému naučilo. Tentokrát máme v pláne výlety v jednotlivých mestách, budeme sa snažiť udržiavať v kondícií, žiť zdravšie a tých osláv bude omnoho menej. Rozhodne to však nebude o tom istom, ako na poslednom turné.

Toto turné bude v podstate postavené na Vašej novej kompilácii, "The Singles 86>98". Prečo ste sa ju rozhodli vydať práve teraz?
Jednu takú kompiláciu na konte už máme, "Singles 81-85" a niekedy v rokoch 1992, či 1993, bola plánovaná ďalšia, niečo v zmysle "Singles 86-91". Rozhodne mala byť táto kompilácia vydaná skôr, lenže nechceli sme po koncertnom albume "101" pokračovať vydaním zbierky najväčších hitov, mali sme jednoducho pocit, že voči fanúšikom by to nebolo férové. Počkali sme si a teraz vznikla tá správna medzera na vydanie toho najlepšieho. A koniec koncov, na obdobie 1986 - 1998 sme skutočne veľmi pyšní. Myslím, že je to obdobie našich najlepších nahrávok.

Dúfam, že tá kompilácie nie je predzvesťou konca kapely.
Kapely vydávajú svoje najväčšie hity z rôznych dôvodov. Je pravda, že takéto kompilácie sa skôr objavujú po rozpade kapely.V našom prípade však ide o logickú, až doslova historickú vec. Spomínam si, keď sme vydali prvú kompiláciu a to bola skutočná udalosť. Je veľmi nezvyčajné, keď kapela funguje celých 17 rokov a stále produkuje skvelé nahrávky. Aj my sami sme prekvapení, že už vydávame druhú takúto kompiláciu. Keby nám niekto v období vydania "Singles 81-85" povedal, že raz vydáme pokračovanie, neverili by sme mu.

Máte už plány na ďalší štúdiový album?
Momentálne tomu nedávame žiadnu väčšiu váhu, keďže vieme, že toto turné potrvá do Vianoc. Možno až potom nás opäť opantá chuť zájsť do štúdia. Niekedy ma prepadne pocit, že za posledných 5-6 rokov sme toho veľa nevydali a práve pre toto sme vstúpili do hudobného biznisu, aby sme tvorili piesne a vydávali albumy.

Považujete producenta za dôležitú osobu v tíme Depeche Mode?
Všetci naši doterajší producenti sa v podstate stali členmi kapely - Flood, Daniel Miller, TIm Simenon. Jednoducho radi pracujeme s inými ľuďmi. Udržuje to sviežosť, nadšenie a prináša to súťaživosť.

Ako hodnotíš novú tributovú kompiláciu "For The Masses"?
Mne sa páči. Je dobrá hlavne v tom, že sa na nej prezentuje množstvo rockových kapiel, čo je dosť nezvyčajné. To len dokazuje kvalitu samotných skladieb. Niektoré verzie my prídu dokonca lepšie, než tie naše pôvodné. Napr. "To Have And To Hold" od Deftones alebo "Monument" od Gus Gus. Práve táto verzia mi príde omnoho lepšia, než tá naša, ktorá je fakt príšerná - objavila sa na našom druhom štúdiovom albume a skutočne za veľa nestála. Takisto sa mi páči "Never Let Me Down" od Smashing Pumpkins alebo "Master & Servant" od Locust, tá je naozaj vtipná.

Opäť s Vami spolupracuje Anton Corbijn?
Áno, navrhol nám koncertné pódium. Takisto pripravil množstvo sprievodných videí, v ktorých sa objavíme aj my. Celkovo pripravil videá pre 7 - 8 skladieb. Myslím, že pre ľudí je to vždy príjemné prekvapenie, keď prídu a uvidia po prvýkrát pódium. Nechcem nič dopredu prezrádzať, ale poviem, že sa to bude niesť v kabaretnom štýle - a bude to menej technickejšie a viac tradičné. Pre Depeche Mode trochu netypické, ale bude to v pohode a pre fanúšikov to bude isto prekvapenie.

Aké máte očakávania od krajín, kde budete hrať po prvýkrát?
Ja osobne sledujem politickú situáciu. O Rusku viem vcelku dosť. Veľmi radi navštevujeme nové miesta, kde máme možnosť vidieť nové mestá - to je asi tá najlepšia vec, keď fungujete v kapele. Máte možnosť cestovať a vidieť príjemné miesta. Hlavne sa tešíme na tie vrúcne prijatia, pri prvých koncertoch to budeme veľmi potrebovať. Ako som už spomenul, budeme veľmi nervózni.

Ako zvykneš reagovať, keď Ťa fanúšikovia oslovia na ulici?
To záleží od nálady. Niekedy ma fanúšikovia sledujú a potom si vypýtajú autogram. Ale zvyčajne sú naši fanúšikovia veľmi slušní: "Zdravím, p. Fletcher, máte sa?" Páči sa mi práve to, že sú slušní. Ale niekedy, keď som sám, hlavne v hoteli, vtedy som nerád rušený.

Tvoj názor na internet a informácie o Vašej kapele, ktoré je tam možné dohľadať?
Internet môže byť niekedy veľmi otravný. Majitelia stránok tvrdia, že vedia viac, ale ľudia sa v mnohých veciach mýlia. Samozrejme, fanúšikovia vedia o kapele veľmi veľa, som si istý, že v kvíze o našich nahrávkach a remixoch by nás s istotou porazili. Ale Internet je v podstate frustrujúci. Trvá večnosť, kým sa niekam preklikáte a nakoniec si prečítate veci, ktoré ani nie sú pravdivé. Vždy sa tam objavia až smiešne klebety. Raz som sa tam dokonca dočítal, že Martin podľahol rakovine. Dokonca Martina to tak znepokojilo, že uvažoval o návšteve lekára.

Máte nejaké idoly?
Ja s Martinom sme nikdy po autogramoch nesnorili. Ani sme tých idolov až tak veľa nemali a ak, boli viac futbalové, než hudobné. Keď fungujete na hudobnej scéne, tak tých ľudí stretávate vcelku často, na rozdiel od futbalistov :) Ale, tak to predsa chodí, nie?

Akú hudbu dnes počúvaš?
Tak aktuálne veľa vecí od Depeche Mode. Pre osvieženie pamäte. Mám k dispozícií obrovskú krabicu našich CD-čiek. Počúvam ich hlavne vo vani, či v sprche. Vďaka tomu sa neskôr vyhnem chybám na pódiu.

Vďaka za rozhovor.
Rado sa stalo :)

Názory Devotees (5)

tomy

 1    15. marec 2022 o 12:07

Hm, s odstupom času vypadajú mnohé veci krajšie, vrátane tohto turné, aj keď pravda (u mňa) bola asi iná. Tak, ako dejiny potrebujú na niektoré historické momenty dostatočný časový odstup, aby sa objektívne posúdili, tak asi aj toto turné... Aj keď účelom turné je okamžitý zisk a nie nejaké prázdne reči, čo by bolo, keby bolo… No neviem, neviem, prečo mám také nutkanie stále niečo napísať o mojom prvom skutočne živom zážitku s DM, keď pravda bola taká, že som sa cítil (už aj počas koncertu) veľmi divne, asi ako naša úspešná lyžiarka po olympijskom triumfe… Unavený, prázdny, zbytočný a stále napätý... Neveril som sám sebe, že som v ten deň nemal svoj deň... Všetko malo byť inak a teraz neviem, na koho sa mám hnevať... Asi opäť len na seba… :(
Andy, veľmi príjemný, priam upokojujúci rozhovor… V podstate by mi ako zážitok stačil… smile Mohol som usporiť 800 korún za lístok, resp. plus cestovné náklady… smile

cvengo

 2    16. marec 2022 o 16:09

No Tomy, ja som sa tiez citil rozbity, ked som prisiel do haly, ale to suviselo asi s tou prebdenou nocou vo vlaku cestou do Prahy. grin

Ale samotny koncert bolo peklo, vsetko zo mna spadlo, take ruky na NLMDA so uz nikdy nezazil. Este par dni po nom som mal zimomriavky. Takisto to bol moj prvy koncert.

tomy

 3    17. marec 2022 o 12:24

No ja som takto rozbitý išiel na nadchádzajúce turné, kde ma kamaráti prehovorili, že poďme autobusom, veď nám ide priamy spoj… Bránil som sa, že nie, ale ich večné argumenty typu: “Ty sa stále len brániš a potom sa tešíš”, nakoniec akosi zabrali… A tak som v ten týždeň išiel v pondelok ráno do práce, kde som sa dosť prekonával, takže žiadny oddych, podvečer som išiel na povinné rande, večer sa rýchlo zbaliť, presun na stanicu, o 22.00 hod. išiel spoj, celú noc sme s kamarátom mali reč čo a ako, on išiel na svoj prvý koncert, tak si myslel, že to bude v štýle “Bohovia zostúpia z nebies” a ráno sme v Prahe vyšli totálne unavení... Vravím mu, poďme sa niekde ubytovať, pospať, aby sme večer boli čerství a on, že veď to dáme, prejdeme sa po Prahe a budeme sa kochať krásou mesta a dievčat… Proste prekonáme únavu… A tak sme celý deň chodili, miestami som bol tak unavený, že som zaspával chodiac po Václavskom námestí... Už aby bol večer, hovoril som si… Totálna únava ma prepadla, keď vyšiel na pódium kultový FAD GADBET.. To už som fakt išiel do kolien… Niektoré piesne si fakt nepamätám.. Ani obraz, ani zvuk… Kamarát ma v tej chvíli necháva samého, vraj chce ísť do kotla… Choď, vravím mu… Ja si tu pospím… Tesne pred koncertom ma niekto asi polial živou vodou, lebo som fakt ožil, ale pravda bola tá, že sa ku mne naklonila jedna veľmi sympatická miestna (Česko, Morava) slečna a opýtala sa ma v jej rodnej reči: “Ty si fakt chceš nechať ujsť koncert”? ... A tak som razom “vstal z mŕtvych”, ale po koncerte ma čakala ďalšia kalvária… Do rána čakať na ranný spoj, kde som mal miestenku… Tá noc v pražských, nočných, opustených uličkách sa mi vryla do pamäti na veľmi dlho… Už som bol tak vyčerpaný a zúfalý, že som pristavil jedného miestneho taxikára a pýtam sa ho: “Prosím Vás, toto mesto v noci nežije? Ak áno, tak kde? Zavezte ma tam prosím Vás…” Jeho odpoveď ma však “zabila”... A tak som do šiestej hodiny rannej čakal, bola mi strašná zima, spal som, bdel som, odpadával som, zúril som a keď konečne vyšlo slnko a ja som zbadal náš spoj do rodného mesta, tak som musel ísť na toaletu, lebo som akosi prechladol… A to nebolo všetko… Bolo to “na nervy” a na prasknutie mechúra od Prahy až do Brna, kde bola najbližšia zastávka… A vedľa mňa stál v uličke starček, ktorý ma očami prosil, aby som sa postavil, ale ja som sedel v kŕči, nevyspatý, s triaškou a obavou, že sa po…

tomy

 4    17. marec 2022 o 12:28

Určite si domyslíš, čo som si povedal, keď som sa konečne v poriadku dostavil domov: “UŽ NIKDY VIAC ŽIADNY KONCERT DEPECHE MODE!”.

cvengo

 5    18. marec 2022 o 08:32

No to som si asi na zaver nepovedal, ale som sa z toho poucil a uz som nikdy nemachroval, ze zvladnem koncert bez spanku po prehyrenej noci.

No ok, niektori, co to tu citaju si pamataju, ze som v 2006 isiel na afterparty v Bratislave a potom som v strasnom stave pokracoval rano do Budapesti na koncert. Ale tam som si pospal pred stadionom.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa