Predskokani - 2.časť

V "nešťastnej" úlohe predskokanov, na koncertoch, Depeche Mode sa ocitlo množstvo zvučných, aj tých menej, mien. Niktorí obstáli na výbornú, iní zasa na túto skúsenosť neradi spomínajú dodnes. Z toho množstva sme vybrali spomienky tých najzaujímavejších.

The The (1993) The The sa objavili aj na kompilačnom albume Some Bizzare. Ich bubeník Andy Kubiszewski sa neskôr pripojil ku Stabbing Westward, ktorí predskakovali DM v roku 1994 a 1998. Andy: "Stabbing Westward koncertovali s mnohými ich hudobnými hrdinami. Obvlášť Depeche Mode, sme ich obrovskými fanúšikmi. Než som sa pridal k Stabbing Westard, tak som pôsobil v The The a aj vtedy sme koncertovali s Depeche Mode. Ja som inak DM počúval už na strednej a keď sme sa k nim pripojili, prišlo mi to až božské. Okrem Depeche Mode sme hrali aj s New Order, to boli kapely, na ktorých som jednoducho vyrastal."
Matt Johnson (The The): "Keď hráte pred Depeche Mode, tak samozrejme hráte pred väčším publikom, no nie je to vaše publikum, takže sa Vám z jeho strany nedostáva toľko pozornosti, ako keď hráte na vlastnom koncerte. Má to samozrejme svoje klady, aj zápory. Nemáme vlastnú produkciu, vlastné osvetlenie a hráme iba 45 minút, čo je tak asi 9 skladieb. Ste limitovaný, ale máte výhodu, s nádejou, osloviť nových ľudí."

Sister Of Mercy (1993) Andrew Eldritch: "Depeche Mode mi zavolali a spýtali sa, či by som nevystúpil pred nimi na ich koncerte. Povedal som rozhodne "ÁNO". Ja mám Depeche Mode rád. A je to aj dobrý spôsob, ako prezentovať iné stránky kapely, dobrý spôsob ako sa dostať k hraniu pre iný typ poslúcháčov. Rozhodne by som to neprirovnal ku kázaniu pred "obrátenými" alebo podobne."

Primal Scream (1994) Bobby Gillespie: "Predskakovať Depeche Mode, to bolo niečo až k posratiu príšerné! Príšerné, jednoducho príšerné! Teda, samotní Depeche Mode boli skvelí a starali sa o nás skutočne skvele, ale publikum PS a DM k sebe nepasovalo. Naozaj to nefungovalo. Vedel som to už od prvého koncertu. Vlastne nás na to nahovorila naša nahrávacia spoločnosť a po druhom koncerte som zahlásil, "Tak toto fungovať nebude!" A to sme mali pred sebou ešte ďalších 11 týždňov. A naozaj to nefungovalo. Pozrite, ja viem, ako narábať s publikom, ale od fanúšikov DM sme nedostali za celé turné jedinú reakciu. Bola to skutočná strata času. Bolo by to dopadlo lepšie, keby sme šli na vlastné turné a hrali po kluboch. Takto sme hrali 45-minútové sety v poloprázdnych priestoroch. Hlavne pre goth pubertiačky. Tvárim sa, že sa to vlastne ani nikdy nestalo ... "(2013)

Fad Gadget (2001) "S Depeche Mode to bolo fakt v pohode. Sú to skvelí chalani a teším sa, ako s nimi zájdem na pivo po koncerte. Minulú noc sme sa trochu spolu opili. Bohužiaľ nás porazili v stolovom futbale, ale dnes večer im to vrátime! Nie sme inak nejakí extra kamaráti. Každé dva-tri roky sa spolu stretneme na párty v Mute, dáme spolu zopár pív a to je tak všetko. Potom ich ďalšie tri roky nevidím." (Frank Tovey)

Muse (2006) Matthew Bellamy: "Ja tej asociácii medzi Muse a Depeche Mode absolútne rozumiem, pretože aj oni sú kapelou, ktorej hudba nikdy nepasovala do scény danej doby. Oni majú vlastný plán, vlastný štýl a zvuk. A aj preto ich absolútne rešpektujem."

The Raveonettes (2006): "Turné s Depeche Mode, to bola neuveriteľná skúsenosť. Teší nás, že Martin s Davidom sa radia k fanúšikom našej kapely a bola to skvelá lekcia, ako ponúknuť našu hudbu v tak veľkých priestoroch. Na to turné mám úžasné spomienky." (2010)

Nitzer Ebb (2010) Douglas McCarthy: "S Depeche Mode sme v kontakte neustále, hlavne s Martinom, keďže žijeme s Južnej Kalifornii. Požiadali sme Martina o naspievanie sprievodných vokálov v jednej z našich nových skladieb, "Once You Say", no a keď sme si uvedomili, že to bude vydané v období ukončenia ich turné v Európe, tak dávalo zmysel ho skontaktovať ohľadne spoločného vystupovania."

Chvrches (2013): "Vrcholom leta 2013, ako aj mojej kariéry, bol koncert s Depeche Mode v Miláne, na štadióne San Siro, a tak trochu mi z toho preplo. Bolo to šialené. Bolo tam 60 000 ľudí, najväčšie publikum, pred ktorým sme hrali. 60 000 fanúšikov sa prišlo pozrieť na Depeche Mode a keď sme končili náš set, ešte stále nebolo úplne plno, no takmer áno. Fanúšikovia k nám boli neuveriteľne milí. Počul som toľko strašidelných príbehov o nich, ako napr., že ak sa im nepáčia predskokani, tak hádžu po účinkujúcich vajíčka a podobne, ale k nám boli skutočne láskaví. Bol to druhý koncert, ktorý sme s Depeche Mode odohrali a niekoľko ďalšich sme odohrali nasledujúci týždeň. Oni sami sa k nám chovali úžase, mali sme všetko, o čo sme požiadali. (Martin Doherty, Chvrches)

Diamond Version (2013): Alva Noto požiadal, s Danielom Millerom, dj-jov o ich sample pre mix chystaný na Short Circuit festival v Mute, v roku 2011. Práve na tejto akcii sa Alva Noto stretol s Vince Clarkem a Martinom Gorem. Noto neskôr použil Martinove sample v jeho vlastnej skladbe"Uni Rec". V roku 2012 požiadali Vince s Martinom Nota o remix singla "Blip" projektu VCMG, no rovnako požiadali o remix aj Beytone-a (Olaf Bender). Beytone takisto vystúpil so svojim setom na Short Circuit festivale a jeho vystúpenie sa Vincemu veľmi páčilo. A Martin zasa použil Beytoneho skladbu vo svojom remixovom podcaste, v roku 2011.
Olaf Bender: "Nemusíte zavolať nikomu z Depeche Mode, oni zavolajú Vám. U iných kapiel ponúkate svoje služby a žiadate o možnosť predskakovania na ich koncertoch. V prípade Depeche Mode to takto nefunguje. Samozrejme, nič nenechávajú na náhodu, oni si len robia veci po svojom. Nazvali sme to, "naše turné pokory". Také publikum by na naše vystúpenie nikdy neprišlo. Zároveň to bola pre nás obrovská príležitosť. Spôsob, akým sa Martin postaví do stredu pódia, v momentoch, kedy Dave na chvíľu odíde do zákulisia, a spieva svoje balady, sotva sprevádzané hudbou, je úžasný. To ma dostalo najviac, fakt, že si svoj jemnocit dokáže zachovať aj po 30tich rokoch. V tom momente aj absolútne bezbranný."

Katka Knechtová (2013): "Christian obyčajne ani netuší, kto im predskakuje, celé to má pod palcom manažment kapely. Ale neskôr mi povedal, že sa na nás Martin prišiel na chvíľu pozrieť, keď zašiel za zvukovým inžinierom."

Lavagance (2013) Marek Rakovický: "Je to obrovské privilégium a pocta opäť im predskakovať. Pre nás je to samozrejme aj veľká zodpovednosť, takže sa budeme snažiť hrať čo najlepšie. Osobne to vidím tak, že rovnako, ako naposledy, ani tentoraz, noc pred koncertom, nezaspíme. Máme k dispozícii viac skladieb ako v roku 2009 a budeme znieť o čosi lepšie a sviežejšie."

The Horrors (2017) Rhys Webb: "Mám pocit, že v sobotu sme hrali asi pred najväčším publikom. Doslova sme sa na to tešili. Som fakt hrdý na to, že pochádzam z Essexu! Uvedomil som si to, keď som ich sledoval počas "Enjoy The Silence" - pre nich, ako kapelu, je to úžasný pocit a pre nás zasa moment hrdosti a radosti, že môžeme hrať s nimi. Vykúzlilo mi to obrovský úsmev na tvári. Samozrejme, že patrím k ich veľkým fanúšikom. Ich vývoj je inšpirujúci. Od ranných čias v Mute po dnešok, k tomu tá dokonalá vyváženosť popu, temnoty a experimentu. Sme veľkými fanúšikmi elektronickej hudby a oni sú skutoční inovátori. Zbožnujem, keď v ich hudbe cítiť vplyv našich obľúbených umelcov ako Kraftwerk, či Bowie ... akoby sme boli hudobne spojení, nielen geograficky. Vyrastal som na príbehoch o ich koncertoch v Crocs a strašne rád by som ich tam vtedy zažil."

Kompletný zoznam predskokanov Depeche Mode nájdete na stránkach depechemode-live.com