Návrat z priepasti (12/1998)

Návrat z priepasti (12/1998)

Keď Depeche Mode vydali album naposledy, tak slová zatienili hudbu samotnú. Zarytí fanúšikovia sa tešili z nového materiálu a návratový album "Ultra" bol rozhodne pôsobivý.

Väčšina ľudí sa však viac zamýšľala nad tým, ako je v skutočnosti zdravý a psychicky stabilný Dave Gahan, charizmatický spevák a frontman kapely. Fakty sú dnes v rockovom svete všeobecne známe: David Gahan, ktorého vyčerpávajúce turné k albumu "Songs Of Faith And Devotiuon" (1993) priviedlo nie na okraj, ale na samotné dno priestasti, sa utiahol do temného, osamelého sveta Los Angeles, plného heroínu a alkoholických excesov. Dvakrát sa v médiách objavili informácie o jeho pokuse o samovraždu.

A potom prišlo zatknutie v Západnom Hollywoode za prechovávanie kokaínu a heroínu. To všetko sa však vyriešilo pred viac ako dvoma rokmi a dnes 36-ročný David vyzerá fit. Už dávno to nie je ten vychudnutý a pobledlý čudák s dlhými vlasmi.

"Ak mám byť úprimný, dnes nemôžem byť šťastnejší," povie David. "Cítim veľkú spokojnosť s vlastným životom a príležitosťami, ktoré mám."

Medzi ne patrí aj vydanie singlovej kompilácie "The Singles 86>98", s následným svetovým turné, prvým po piatich rokoch. Severoamerická časť s 35 vystúpeniami sa blíži k svojmu vrcholu. Koncerty sa stretli s veľkým ohlasom, David je údajne vo výbornej nálade a zvyšok tria, Martin Gore a Andrew Fletcher, hľadia do budúcnosti s veľkým optimizmom.

Začiatok však priniesol dostatok náznakov na to, aby sa aj tí najzarytejší podporovatelia kapely škriabali s neistotou vo vlasoch, obzvlášť po tom, čo britský hudobný časopis Q uverejnil výpovedný, niekoľkostranový opis zhýralého turné kapely v roku 1993.

"Aj ste to čítali?" spýtal sa David a zastonal. "Bol som zhrozený. Keď to vyšlo, bol som práve s priateľkou v New Yorku. Zareagoval som v štýle, 'Panebože, pozri sa na to!' A ona zareagovala, a to Vám prisahám ... 'To je kto?'. Nespoznala ma na tých fotografiách. To dosť vystihuje vtedajšie a dnešné časy."
Klišé sa objaví takmer okamžite, ale Dave tvrdí, že sa hodí. "Kľudne to nazvite klišé, ale dnes žijem pre každý jeden deň," povie.

Davidovi, ale aj samotným Depeche Mode, trvalo veľmi dlho, kým dospeli do tohto bodu. Po spevákovom pobyte na odvykacej túre a takmer úplnom rozpade kapely, ktorý vyvrcholil odchodom jedného z jej členov, Alana Wildera, neboli Depeche Mode rozhodne pripravení na návrat do arén. Napriek silne pozitívnemu ohlasu kritiky a komerčnému úspechu albumu "Ultra" sa kapela zmohla len na niekoľko posluchových akcií, na ktorých zahrali naživo 5 skladieb.

"Bola to dohoda celej kapely," zdôraznil David. "S Martinom sme otvorene hovorili o tom, čo sa v tom čase dialo, ale nebolo to len o tom, čo sa dialo so mnou. Z fyzického, ale ani z psychického hľadiska nebol nik z nás pripravený na ďalšie turné."

"Predovšetkým bol každý z nás kompletne vyhoretý. Podujali sme sa vtedy na turné, ktorého rozpis bol naozaj zdrvujúci. Nakoniec to boli celé tri roky venované jednému albumu a turné. Popri tom bolo zložité mať nejaký normálny život. Samozrejme, keď sa z toho kolotoča zídete, že ľudia z Vášho života, ľudia, o ktorých ste si mysleli, že na Vás budú čakať, tam zrazu nie sú. Bolo naozaj zložité takej skutočnosti čeliť."

David dodáva, že práve preto koncertovanie až teraz, po vydaní druhej kolekcie najväčších hitov, považuje za správne. "Je skvelé byť na turné bez akéhokoľvek tlaku. Sústredíme sa len na hranie."

Napriek tomu sú tu tendencie nazerať na toto nákladné turné ako na nostalgický výlet. V minulom roku sa na scéne opätovne objavilo množstvo úspešných kapiel z 1980-tych rokov, Culture Club, Bow Wow Wow, Madness ... a teraz Blondie. Sú Depeche Mode len ďalšou položkou na synth-popovom retro zozname?

"Nebudem tvrdiť, že to tak trochu nie je," priznáva David. "V skutočnosti je to však oslava toho, že tu stále sme. A úprimne, mnohé z tých spomenutých kapiel boli v 1980-tych rokoch naozaj úspešné a potom sa stratili. V Amerike nás dnes milujú viac, ako kedykoľvek predtým a naša popularita stále rastie."

"Nakoniec by sme sa tým vôbec nemuseli zaoberať. Ale pre mňa je toto všetko práve to, čo robím najradšej. Rád spievam a vystupujem a ak mám byť úprimný, už k tomu veľa príležitostí nemám."

Takže v tých chlapcoch z Basildonu, po tom všetkom, predsale stále pulzuje život?
"No, naozaj neviem, čo sa bude diať po Vianociach. Rád by som sa usadil v New Yorku a tam pracoval a nahrával. Uvidíme však, čo ukáže toto turné. Bude zaujímavé, či sa nám podarí preniesť to, čo robíme na pódiu, neskôr do štúdia. Dúfam, že áno, ale uvidíme, ako to pôjde."

zdroj: Australian Daily Telegraph, 24/12/1998

Názory Devotees (15)

ivan

 1    14. december 2024 o 13:24

Ten datum zdoja mi nejako nevychadza grin


Monghi

 2    14. december 2024 o 18:16

@ivan: vdaka za upozornenie wink


suspy

 3    15. december 2024 o 16:09

Bohužiaľ až vtedy môj prvý koncert DM,
ale ten najlepší zo všetkých. Hala pred zrutenim. Na moju výšku v tom čase len ťažko niečo čierne na oblečenie zohnať…
Takze jak vekslák medzi depešákmi.
Po koncerte totálne mimo, som nevedel kde je sever, cesta vlakom späť na SK jedno dobrodružstvo????
Podľa mna Davevova najlepšia imidžová aj pohybová koncertná prezentácia všetkých čias. Napriek alanovej absencii mám to obdobie veľmi rád


Monghi

 4    16. december 2024 o 07:35

pre mna je toto obdobie viac spojene so singlom “Only When I Lose Myself”, nez albumom “Ultra” ... ten bol uz akoby mimo hru. A je skoda, ze potom nastal uplny odklon, nakolko to, ako zahrali prave spomenuty singel, tak to bolo omracujuce. Absolutna pecka a som strasne rad, ze to zdokumentovali cez MTV ... jasne, zahrali ju aj na Delta Machine tour, ale to uz spieval Martin. Sice skvele, ale s Davidom to malo vacsie “gule” smile


cvengo

 5    16. december 2024 o 08:43

Monghi, vies odkial je ten vrchny obrazok? Z akej haly/mesta?


Monghi

 6    16. december 2024 o 11:37

@cvengo: udajne Messehalle, Leipzig, 10/10/1998 ... zdroj: facebook


cvengo

 7    20. december 2024 o 08:24

Dik, to by sedelo na halu na vystavisku.


BTW

 8    25. december 2024 o 12:59

Nehovorím že ULTRA je zlý album to nie ale neverím že ten album privítali fanúšikovia s tak veľkým nadšením po MFTM,VIOLATOR a SOFAD je to slabota na tú dobu sklamanie keď ho počúvam teraz ok ..


MODRY

 9    26. december 2024 o 20:56

Ultra je velmi dobry album.album-moje naj 87,90,93,97,23.


bob3

 10    1. január 2025 o 18:45

Ultra je velmi dobré album, hudebně i depešově.

Naopak, SOFAD se u mě v originálnosti propadá dál a dál níže. Nedávno jsem viděl první tour Pet Shop Boys z roku 1989, ano první tour jeli až po třetí desce a co neslyším a nevidím na stage, gospelový sbor.


Walking in Secret Garden

 11    5. január 2025 o 17:49

Na Ultra nedám dopustiť, pre mňa stále jediný album, ktorý sa vyrovná zlatej ére 1986 – 1993. Zvukovosťou, emóciami, melódiami, atmosférou, ucelenosťou, koncepčnosťou…
I keď vývoj už pri ňom nebol taký radikálny, ako medzi tými albumami predtým. Možno by som ho mohol charakterizovať, že štýlovo je to akoby to najlepšie z albumov Violator a SOFAD, určitá taká ich zmes.


Walking in Secret Garden

 12    5. január 2025 o 18:16

bob3
ja by som až tak neriešil, že napr. už dávno niekto iný použil gospelový zbor na koncerte. Veď, myslím, že DM a ani ja a mnoho fanúšikov nikdy netvrdili, že aha, toto je absolútny originál, čo nikto nikdy ešte neurobil. Podobne napr. aj klasická bicia súprava, absolútne bežná vec na live, avšak pri DM vtedy veľká vec a rarita.

Pri DM to skôr všetko vnímam v tej kombinácii, prevedení, spájaní a používaní rôznych prvkov, štýlov atď., ktoré sami o sebe neboli ničím jedinečným, ale jedinečné bolo to prevedenie, spojenie a použitie u DM. Myslím všeobecne, celkovo v ich hudbe, nie iba pri live.


bob3

 13    5. január 2025 o 22:55

@Walking in Secret Garden [#12]:

Poster PSB k Tour 1989 zase ucaroval Corbijnovi, stejna poza jako u singlu World In My Eyes 1990, to me mrzi vice nez gospel sbor.


Walking in Secret Garden

 14    6. január 2025 o 20:04

Len tu by sme zase mohli polemizovať, či tá póza PSB je aj u nich úplne originálna, alebo je to niečo tak trochu všeobecne používané. grin Zároveň, ak sa nemýlim, pri singli WIME sú tie ruky mimo očí, mimo hlavy, čo je dosť rozdiel.
Ale necháp ma zle, bob3, ja ti vyslovene nechcem protirečiť, nesúhlasiť, sú to skôr otázky, ktoré si kladiem aj sám sebe.


bob3

 15    7. január 2025 o 03:57

@Walking in Secret Garden [#14]:

V pohodě, ano na singlu World in My Eyes jsou prsty mimo oči, ale inspirace tu je, tady asi neni o čom. Ono vymýšlet furt něco nové...che, sakra to nemohl Anton pro nápady chodit o kus dál smile

Pro mě nové poznatky, jak sbor tak poza, evidentně DM neignorovali PSB, taky velmi zajimave. Ještě že nechodili pro inspiraci k Erasure, současný Gahan k tomu nemá daleko…myšleno s velkým nadhledem a v legraci.


Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa