Návrat z predpeklia (rozhovor, Ultra, 1997)

Dave Gahan: "Raz ráno som si uvedomil, že nechcem, aby môj syn začal premýšľať o tom, prečo jeho otec zomrel alebo prečo spáchal samovraždu. V ten deň som si ešte nič nevzal, tak som zdvihol telefón a zavolal som na kliniku West Hollywood. Zúfalo som žiadal o pomoc. Tí paramedici ma už poznali ako vlastné topánky, pretože ma už tam viackrát priviezli v príšernom stave. Skoro mŕtveho. Keď zistili, že chcem naozaj prestať, pomohli mi s tým. Bez nich, sám, by som to určite nedokázal".

Prepis rozhovoru s D. Gahanom v roku 1997

Prišli ste o Alana Wildera, vy sám ste prešli heroínovým šialenstvom a pozrel sa do očí smrti. Teraz po 4 ročnej pauze vydávate album (Ultra/1997). Aké to je?

Gahan: Nesmierne vzrušujúce. Ultra je album, ktorý predstavuje nový a vylepšený Depeche Mode. Preto sme mu dali takýto názov, ktorý by sa hodil pre nejaký nový a vylepšený prací prášok. Všetci sme sa dokonale zotavili zo strašnej únavy z koncertného turné Devotional a pokračujeme ďalej v trojici. Teda ja, Martin a Andy Fletcher na klávesy, ja spievam. Najprv sme pracovali s producentom Timom Simenom, ktorý do štúdia priviedol vynikajúcich hudobníkov - napríklad bubeníka nemeckej skupiny Can - Jakiho Liebzieta, bývalého basgitaristu Living Colour ­ Douga Wimbishe a hráča na steel gitaru B.J.Cole, ktorý dodáva country atmosféru v piesni Bottom Line.

Prečo ste si vybrali práve Tima?

Gahan: Je to náš dlhoročný fanúšik. Remixoval už naše single ako ,,Everything Counts a Strangelove . A urobil ich vynikajúco. Keď nám, šéf firmy MUTE Daniel Miller oznámil, že by mal Tim chuť produkovať náš nový album, mali sme po starostiach. Pripadalo nám, akoby sa fanúšik staral o album svojej obľúbenej skupiny, čo je ideálna konštelácia.

Depeche Mode prakticky v posledných rokoch neexistovali. Navštevovali ste sa navzájom vôbec?

Gahan: Ani nie. Ja som žil, lepšie povedané živoril celú dobu v Los Angeles ­ iba nedávno som sa presťahoval do New York-u. Jedným slovom mali sme k sebe ďaleko, a to nielen geograficky. Ja som bol dosť chorý a je to vlastne zázrak, že som neumrel a dal sa znova dokopy. Som čistý a som z toho vonku. Jednoznačne, vrátil som sa od pekelnej brány.

Sám ste o tom začali. Bolo to ťažké?

Gahan: Veľmi strašné. Ale našťastie je to už preč a môžem o tom rozprávať. Nechcem o tom kázať, ale možno si na mojom prípade veľa ľudí uvedomí, aké svinstvo drogy sú. A naviac, nie je pravda, že cesta späť neexistuje. Samozrejme, človek musí naozaj chcieť.

Kedy ste si to vlastne uvedomili?

Gahan: Raz ráno som si uvedomil, že nechcem, aby môj syn začal premýšľať o tom, prečo jeho otec zomrel alebo prečo spáchal samovraždu. V ten deň som si ešte nič nevzal, tak som zdvihol telefón a zavolal som na kliniku West Hollywood. Zúfalo som žiadal o pomoc. Tí paramedici ma už poznali ako vlastné topánky, pretože ma už tam viackrát priviezli v príšernom stave. Skoro mŕtveho. Keď zistili, že chcem naozaj prestať, pomohli mi s tým. Bez nich, sám, by som to určite nedokázal.

Heroín vám takmer zničil život i hudobnú kariéru. A čo rodina?

Gahan: Na tej sa to isteže podpísalo. Pred časom som sa po druhýkrát rozviedol. Je to smutné, ale zavinil som si to sám. Teraz si jednoducho musím dávať pozor. To je tiež jeden z dôvodov, prečo tento rok neplánujeme žiadne koncerty. Sú strašne unavujúce a aby človek tú príšernú únavu a tlak prekonal, často urobí nejakú hlúposť. Pokušenie je obrovské. Nechceme opakovať staré chyby a nechceme sa vracať k starým zvykom. A ja osobne, už sa nechcem po druhý krát chytiť do pasce.

Ocitli ste sa vo vlastnom svete, vlastne mimo času a priestoru. Premýšľali ste niekedy o tom, či by ste náhodou znova nezačali fungovať ako skupina?

Gahan: Minimálne. Väčšinou som bol v stave, keď som nepremýšľal. Preto som teraz veľmi šťastný, že sme sa znova dali dokopy a natočili nový album. Už to nikdy nebude tak, že vydáme album a vyrazíme na turné. Skončíme turné a začneme nahrávať album. Dokončíme album a.... toho sme si už užili až až. Trvalo nám to dosť dlho, než sme si uvedomili, že toto nie je život. Teraz si život vážim o to viac, keď viem, že som oň skoro prišiel.

Ako by ste charakterizovali Depeche Mode model 1997?

Gahan: Svojim spôsobom nadväzujeme na líniu, ktorú sme v 90-tom roku odštartovali s albumom Violator. Každému oddanému fanúšikovi Depeche Mode sa bude páčiť. A verím, že získame aj nových obdivovateľov

Alan Wilder od vás odišiel. Hľadali ste náhradu, alebo ste sa hneď rozhodli obnoviť Depeche Mode ako trio?

Gahan: Ani na chvíľu sme nepociťovali potrebu Alana niekým nahradzovať. Depeche Mode, to sú predovšetkým Martinove skladby a môj spev. To je pre kapelu určujúce. Povedal by som to inak... keby sme boli vo filme, tak Martin je scenárista a režisér, ja sám som herec. Dávam jeho kreáciám život a srdce. Fletch je oblička, ktorá všetko filtruje a drží pokope. Problém by vznikol vtedy, ak by všetky piesne písal Alan. Ale pretože to tak nie je, priveľmi nepociťujeme jeho odchod. Chýba nám iba ako muzikant a priateľ . Sám sa rozhodol odísť, pretože mal dosť takéhoto života.

Čo robí teraz?

Gahan: Nedávno sa jeho žene narodilo dieťa. Odsťahoval sa spolu s priateľkou a dieťaťom na vidiek, ďaleko od hudobného biznisu a venuje sa rodine. Má na to plné právo a my jeho odchod rešpektujeme.

Váš prvý singel "Barrel Of A Gun" z pripravovaného albumu Ultra je pre Depeche Mode poriadne netypický. Je to ostrý gitarový nárez, tvoj hlas je deformovaný nejakou štúdiovou krabičkou - jednoznačne ste k nepoznaniu. Neznie to priveľmi ako Depeche Mode. Prečo ste na svetlo sveta uviedli práve takúto nahrávku?

Gahan: Zo všetkých dôvodov, ktoré si práve uviedol. Viem, že to bol riskantný ťah, ale lákalo nás predstaviť niečo úplne iné, než to, čo od nás ľudia očakávajú. Pravdu povediac, dlho sme si mysleli, že ako prvý singel predstavíme It s No Good ­ čo je 100% depeche nahrávka. Tá sa ale nakoniec objaví ešte pred vydaním albumu na druhom singli.

Ako dlho ste album Ultra nahrávali? Aká bola práca?

Gahan: Všetko dokopy nám to trvalo asi tak rok. Ale album sme točili po častiach. Prevažná časť bola natočená v Londýne, ale taktiež v New Yorku, väčšiu časť vokálov som naspieval v Los Angeles, mixovali sme znova v Londýne v štúdiu Abbey Road. A aká bola práca? Prvých šesť mesiacov sme pracovali neustále. Dlho sme spolu neboli, museli sme nájsť našu spoločnú cestu a reč, a hlavne zistiť, či vôbec máme ešte čo ponúknuť. Potom sme sa to toho dostali a našli sme mali pocit, že vzniká dobrý album. Teraz sa z neho tešíme ­ a taktiež z faktov, že sme spolu už 17 rokov.

Má podľa tvojho názoru album nejakú jednotnú myšlienku?

Gahan: Nepovedal by som to. A ak áno, tak sú to ľudské osudy.

Keď som nahrávky nového albumu počúval z kazety, mal som pocit, že z piesni zmizli náboženské témy, dosť časté vo vašich predchádzajúcich nahrávkach.

Gahan: Všetko, čo sme kedy natočili malo duchovný rozmer. Možno to z textov nového albumu nie je tak viditeľné, ale dá sa to pocítiť z hudby. Ten podtext tam je, len je možno skrytejší.

Ktorú skladbu z nového albuma máš najradšej?

Gahan: Z osobných dôvodov Sister Of Night . Veľmi som však spokojný s vokálmi, ktoré sme natočili pri Love Thieves .

Ak sa pozrieš späť, ktoré obdobie existencie Depeche Mode považuješ za najšťastnejšie?

Gahan: Vydanie albumu Violator a jeho turné. To bolo pre skupinu úžasné obdobie. Prial by som si, aby sa taký čas ešte raz vrátil.

Predali ste 30 mil. albumov, všetky sa dostali na vysoké priečky hitparád, 30 krát ste bodovali v singlových rebríčkoch. Je to pre vás dôležité?

Gahan: V podstate áno. Každý, kto skladá hudbu túži po tom, aby si ho ľudia všimli. Určite by som bol dosť sklamaný, ak by album Ultra nikoho nezaujal a ak by prepadol.

V máji dovŕšiš 35 rok, s Depeche Mode ste späť na zvodnej dráhe, všetko sa zdá po tých rokoch mizérie nanovo zaliate slnkom. Po čom teraz túžiš?

Gahan: Nie je to nič veľké. Chcem byť spokojný sám so sebou. A chcem všetkým dokázať, ktorí ma už dávno chceli pochovať, že si budú musieť dlho počkať na takúto príležitosť.