My Little Universe (2013)

My Little Universe (2013)

V rámci promo akcii k albumu "Delta Machine" poskytol Andy Fletcher rozhovor aj kanadskému hudobnému mesačníku Exclaim, v ktorom poodhalil viac z pozadia vzniku tohto vydareného diela, ktorým sa kapela viac priblížila ku svojim koreňom.

Skrýva sa za novým albumom nejaký koncept?
Toto je zaujímavé. Obyčajne to v Depeche Mode funguje tak, že Martin napíše nejaké skladby, pripraví zopár demosnímkov, ktoré si následne vypočujeme a zvyčajne ich nakoniec kompletne zmeníme. Ale tentokrát sme smerovanie nových skladieb vycítili okamžite. Rozhodli sme sa teda, že týmto smerom povedieme celý album, mám na mysli ten bluesový nádych mixovaný s elektronikou. Nechcem tým povedať, že sa to týka každej skladby na albume, ale je to jeho nosný štýl.

Ako teda vnímaš album v porovnaní s vašou doterajšou produkciou?
Myslím, že je rozhodne lepší, než album predošlý (“Sounds Of The Universe“). Dnes mám pocit, že ten album nemal žiaden konkrétny smer. Tento album má v sebe rozhodne viac energie. A pokiaľ ide o to, ako zapadá do našej celkovej produkcie, nuž, Ben Hillier je producentom našich posledných troch albumov, takže aj tentoraz je to cítiť, no v tejto chvíli sa mi to aj tak ťažko hodnotí. Zvyčajne viem album správne posúdiť tak s ročným odstupom. Skvelé je, že sme album dokončili o trochu skôr, než sme plánovali, čo sa nám doposiaľ ešte nikdy nepodarilo. Aj preto mám z neho skvelý pocit a považujem ho za vydarený album!

Ja mám zasa pocit, akoby bol viac ovplyvnený technom a súčasnou elektronikou, obzvlášť pri skladbách ako "My Little Universe".
To áno, "My Little Universe" je skutočná techno skladba. Akoby na album ani nepatrila a pritom je takým drahokamom. Tá skladba viac búra, než buduje a aj preto má na albume skutočne pekné miesto, 5.pozíciu. A pokiaľ ide o skladbu samotnú, tak spočiatku to bola taká bežná popová záležitosť, ktorú sme však vrstvili a vrstvili, no stále nám neznela správne, tak sme ju nakoniec kompletne "obnažili", až do stavu, v akom ju môžete počuť dnes, a znie naozaj skvele. A toto sa týkalo množstva skladieb, jednoducho sme z nich vytiahli len základné elementy a pridali len zopár melódii a sekvencii. Je to fakt vydarené.

Môžem povedať, že ju mám z albumu najradšej.
A tá skladba je skutočne milým prekvapením. Najskôr sme mali pocit, že nikam nesmeruje, vnímali sme ju ako takú bonusovú skladbu alebo skladbu, ktorá má v sebe trošku kúzla.

Išlo o úmysel, spájať elementy z klasickej éry Depeche Mode s ďalšími prvkami, ktoré tak posúvajú Váš zvuk vpred?
Nič z toho, čo robíme, nie je premyslené, hoci, ak máte k dospozícii určité elementy, ako Davidov hlas a Martinove skladby, tak sa nevyhnete určitej retrospektíve, no tá nie je zámerná. Keď pracujete na albume, tak buď objavíte smerovanie úplne náhodne alebo je Vám zjavné od samého začiatku a ako som uviedol, v tomto prípade sme začali počúvaním Martinových skladieb a ihneď sme poznali, ktorým smerom sa máme uberať, v takom prípade máte myslenie vypnuté, to jednoducho cítite. Napr. pri albume "Songs Of Faith And Devotion" sme neustále to smerovanie hľadali a možno sme ho vôbec nenašli. Dôležité, pri tomto novom albume, je však to, že je v podstate dosť minimalistický. Aktuálne sme vo fáze príprav na turné a sami sme prekvapení, ako málo je nutné na nových skladbách pracovať, myslím, že je to fakt milá vec. V niektorých skladbách počujete citeľný vplyv bluesu, v iných zasa vplyv techna a elektroniky, v iných prípadoch dochádza k ich vzájomnému prieniku.

Azda aj preto ten názov - Delta Machine!
Presne! Aspoň raz názov reprezentuje hudbu, ktorú dostávate k dispozícii :)

Práve v skladbe "Slow" je vplyv blues veľmi citeľný.
Verte, či nie, táto skladba bola skomponovaná pre album "Songs Of Faith And Devotion", no z nejakého zvláštneho dôvodu sme ju nakoniec nenahrali. Martin sa prehrabával vo svojich demo nahrávkach a zrazu prišiel s touto, s poznámkou: "Pozrite, táto je celkom dobrá". Takže sme mali zrazu nové demo a je to skvelá skladba. Takisto posledná skladba, "Goodbye" je tomuto štýlu podobná, rovnako "Heaven", hoci tá zasa nie je tak bluesovo orientovaná ako "Slow" a "Goodbye".

K dispozícii sú aktuálne fotografie skupiny zo štúdia, na ktorých je zachytené množstvo modulárnych syntezátorov. Boli použité aj pri samotnom nahrávaní?
Nie, bola to len súčasť šou! :) Ale nie, nielenže to vyzerá dobre, ale všetko z toho sme naozaj použili. Ide o akúsi kombináciu, keď sme v štúdiu a potrebujeme nejaký zvuk, tak padne otázka, 'Čo by sme na to mali teraz použiť?', no a niekedy sa dostane na rad modulárny alebo analógový syntezátor, inokedy digitálny. Jednoducho sme tam mali tú monštruóznu zostavu a v podstate to bolo o tom, 'vezmi si svoj kúsok!' Bolo to zábavné. Vlastne vo všetkom, z tohto albumu, je nejaký ten kúsok modulárneho syntezátora.

Teraz premýšľam, či si to so sebou vezmete aj na turné.
Nie, to si nemyslím. Stojí to kopu peňazí a na turné by to bolo veľmi nespolahlivé. Veľmi rýchlo to všetko dokáže zlyhať, obzvlášť, keď sa o to až príliš staráte, takže musíme pripraviť sample a vytvoriť ďalšie zvuky. Jasné, že by to na pódiu vyzeralo skvele, keby taký kolos postával za mnou! Kedysi, keď sme začínali, sme vždy kúpili nejaký starší syntezátor. Napr, PPG, v prvej polovici 1980-tych rokov. Bol to skvele znejúci syntezátor, no často sa kazil, hlavne keď sme ho vzali na turné. Ťažko sa prepravoval.

Tak aké bude Vaše pódiové vybavenie na turné?
Už tradične bicie, gitara, syntezátory, no a v porovnaní s predošlým albumom je tento nový "čudný" práve tým, že takmer každá skladba znie výborne aj naživo. Teda, možno okrem "My Little Universe", ale naživo by ani táto nemusela znieť zle. Samozrejme, nemôžeme na koncerte odohrať celý album, spolu s najväčšími trhákmi našej kariéry, ale je naozaj zaujímavé, že všetky tie nové skladby znejú skvele. Začali sme so skúšaním len minulý týždeň, no zatiaľ to znie parádne.

Kto ďalší, okrem Vás, hral na albume?
Album je tímová práca, takže okrem nás hral Ben Hillier. Ďalej sme mali v štúdiu chlapíka menom Ferg (Peterkin), inžinier, a prizvali sme chalana menom Christoffer Berg, taký frkan zo Švédska. Produkuje vlastnú hudbu, má skutočne talent, je od nás omnoho mladší, takže so sebou priniesol kopec čerstvej energie. Bol vážne skvelý. Takže nás v študiu bolo šesť.

Keď sme už spomenuli čerstvú, mladú energiu, chodí na Vaše koncerty aj mládež?
Samozrejme, značnú časť publika tvoria starší fanúšikovia, ale rovnako sa nám darí lákať mladých. Nakoniec, bolo by sklamaním, keby sme hrali len starším fanúšikom, ktorí by postupne ešte viac starli. Na tomto turné budeme vidieť, či a ako sa to zasa premieša. Rok pred začatím nahrávania som zjazdil Európu a Áziu ako DJ a bol som prekvapený, koľko mladých bolo v prvých radoch.

Nemáš pocit, že Martinov projekt s Vincem Clarkem (VCMG), rovnako ako Tvoje dj-ovanie, Vám dodalo takisto trochu energie?
Myslím, že áno. Hoci ja som viac orientovaný na komerčný dj-ing. Teda, to je aj moja stránka v kapele, som trochu komerčný. Martin je viac orientovaný na techno a Dave je viac rocker, hoci sa v poslednej dobe trochu zmenil. A teraz si predstavte, ako sa tieto tri odlišné stránky spoja a presne taký je aj tento album. Keď som DJ, hrám electo, nové, ale aj staršie veci, rovnako aj známe komerčné hity, ale viac orientované na electro. A to my verte, že som sa s týmto dopracoval až do Austrálie, dokonca aj do Číny!

Názory Devotees (2)

tomy

 1    7. december 2018 o 20:15

Je zaujímavé, že práve pri čítaní tohto pekného článku mám na ušiach práve ten album, ktorý podľa Andyho (koncepčne) nikam neviedol… Áno: “SOTU”. Ako človek, ktorý na nič nemá a ako “občasný dm fan”, musím povedať, že mám oveľa radšej albumy ako “ULTRA”, alebo “SOTU”, t.j. konceptuálne trochu stratené, pretože práve tie ukazujú na stránku DM, ktorú mám asi najradšej… Vrchol s touto (tak trochu temnou a stratenou) stránkou DM dosiahli so “SOFAD-om” a to, že z tohto obdobia vytiahli staré dobré blues v podobe “SLOW”, je len dôkazom toho, že DM by sa nikdy nemali hanbiť za svoju minulosť...  Určite má oveľa silnejšiu atmosféru ako napr. taká “Soft Touch/Raw Nerve”, ktorá ale naživo v Bratislave znela celkom fajn… Nehovoriac o tom, že za tento album sa na turné nehanbili a hrali toho (hlavne v prvej časti turné) neúrekom… Keď DM pochopia, že nemajú žiadny štýl a nemusia byť viazaný žiadnymi konvenciami, budú najlepší na svete a možno aj vo vesmíre… Spomínaná pieseň z titulky je toho dôkazom… PS: A to si viem(e) predstaviť čo Andy hovoril na album “SOTU”, keď ho pred vydaním propagoval… grin Aj Vám sa vybavuje veta v štýle: “Nikdy sme neboli v lepšej forme a je to náš najlepší album za posledné roky…” grin

Jakub73

 2    15. december 2018 o 15:53

Pokaždé je to stejné. Vydáváme album a cítíme, že je to naše nejlepší za 20 let. O 4 roky později. Cítíme, že předchozí desce cosi chybělo, jsme nadšení, že to nové má mnohem lepší zvuk. Musíme poděkovat producentovi a všem těm, co to nahráli.  Páč Martin je svým zaujetím pro studiovou práci “pověstný.” Dave toho taky moc s mašinkama neudělá a Fletch se přijde maximálně vyfotit. Jo, a dělá rozhovory o hudbě, o který nemá nejmenší ánung.  Vtipná byla ta fotka, jak tam ladil ty hromady nezapojenejch elektronickejch udělátek. Depeche Mode jako každá kapela v tomto věku žije ze starého repertoáru. Představte si, že by z posledních třech alb měli sestavit setlist. Hodilo by se to do malého sálu,ale na stadionech by se lidi unudili.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa