Mladá duša (03/2023)

Mladá duša (03/2023)

Martin Gore v exkluzívnom rozhovore pre írsky denník The Irish Times, ktorý poskytol počas nedávneho promo pobytu v Londýne. Je viac než isté, že "Soul With Me" bude mať pevné miesto v setliste nadchádzajúceho turné.

Je férové na úvod povedať, že v poslednej dobe zamestnávala myseľ Martina Gorea práve krehkosť života. Nesúviselo to iba s tým, že pred rokom prekročil hranicu šiestej dekády života, čo je pre Martina akýsi kritický míľnik, keďže jeho otčim zomrel vo veku 61 rokov a biologický otec vo veku 68. Svoje v tomto smere však urobila aj pamdémia. "Žijem v Amerike a tam si vyžiadala viac ako milión ľudských životov. V podstate to bol každý 350 občan krajiny. Ja síce nemám vo svojom najbližšom okolí nikoho, kto by covidu podľahol, ale aj tak je to všadeprítomné."

Spomenuté faktory viedli k téme 15. štúdiového albumu Depeche Mode, "Memento Mori", čo je latinský tvar motta "pamätaj, že musíš zomrieť". Mnohé zo skladieb albumu sú zahalené rúškom smrteľnosti, čo dáva už beztak gothickému nádychu kapely závan hĺbavosti a mierneho znepokojenia.

12 skladieb albumu, ako aj jeho názov, vznikli skôr, než spomenutá morbídna téma nabrala ešte temnejší smer. 26.majá 2022 zomrel doma, nečakane, Martinov a Davidov kolega z kapely, Andy Fletcher. Príčina: prasknutá aorta. Bol to šok pre jeho priateľov, rodinu, spoluhráčov, ktorí ho poznali ako toho rozumnejšieho z kapely, od ktorého sa očakávalo, že prežije všetkých.

Takto zanechal za sebou kapelu s dvoma členmi a kupodivu s albumom, ktorý poslucháčovi pripomína, že náš čas na tejto Zemi je veľmi obmedzený. Vskutku mrazivá zhoda okolností.

"Nebudem klamať. Je jasné, že Vás po Andyho smrti napadne, "dotýkaš sa pri písaní skladieb "niečoho" alebo sa pri tom deje niečo nadprirodzené?" Ale z logického pohľadu na vec pre mňa vyplýva, že to má viac spoločné skôr s inými faktormi," povie Martin.

"Samozrejme, že Vás to prinúti zamyslieť sa nad vlastnou smrteľnosťou, ale ja nad tým nechcem premýšľať až príliš, nechcem, aby to ovládlo môj život. Stále mám pocit, že som celkom mladá duša."

Martin je pohodlne usadený na luxusnej kancelárskej stoličke v londýnskom ústredí nahrávacej spoločnosti. Na sebe má motorkársku kožennú bundu, džínsy, tenisky, na hlave blonďaté kučeravé vlasy a na tvári široký americký úsmev. Rozhodne nevyzerá ako Váš typický dedo, hoci k nemu už vekovo patrí. Napomáha mu jeho životospráva: vzdal sa alkoholu, ktorým sa opájal počas vrcholného obdobia kapely, v polovici 1990-tych rokov, a takisto je vegetarián.

Vo vedľajšej miestnosti sedí frontman kapely, Dave Gahan, takisto poskytuje rozhovor. Aj on sa oslobodil od zhýralého spôsobu života a ako všetky správne rockové hviezdy, aj on absolútne ignoruje všetky poznámky ohľadne toho, akoby mal, podľa väčšiny ľudí, vyzerať vo svojich 60-tych rokoch: ani dnes nie je príliš výzorovo vzdialený od toho chalana z plagátov z 1980 a 1990-tych rokov, teda s výnimkov kratších uhladených vlasov a stále prítomných slnečných okuliarov.

Po tom, čo šok z náhleho skonu Andycho Fletchera pominul, bolo takmer isté, že zostávajúca dvojica bude pokračovať. "Neodohrala sa medzi nami nejaká veľká konverzácia, pretože sme sa obaja rozhodli, že bude pre naše duševné zdravie lepšie, keď budeme pokračovať a neutápať sa v nešťastí," povie Martin. "Odkedy sme spolu pracovali naposledy, ubehlo veľa času, aj kvôli pandémií, a pre nás oboch bolo jednoduchšie sa vyrovnať so smútkom tak, že sme sa zamerali na tvorbu albumu."

Bolo to obdivuhodné rozhodnutie, ale pravdou je, že na skutočnosti, že postupujúci čas zúžil zostavu kapely len na dvoch členov, je niečo znepokojujúce. Keď Depeche Mode odštartovali svoju kariéru, začiatkom 1980tych rokov, v Essexe, boli štyria: Dave, Martin, Fletch a hlavný motor kapely, Vince Clarke. Ten sa po vydaní debutového albumu vydal vlastnou cestou, založil so svojou spolužiačkou, Alison Moyet, kapelu Yazoo, neskôr dodnes úspešných Erasure.

Zostávajúci členovia kapely preniesli skladateľské povinnosti na Martina a do kapely pritiahli Alana Wildera. No v roku 1995, kedy sa kapela ocitla na svojom absolútnom vrchole, s albumali "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion", a zároveň na absolútnom dne, kedy David bojoval so závislosťou na drogách, Martin holdoval alkoholu a Fletch, po nervovom zrútení odišiel z turné, dysfunčknú kapelu Alan opustil.

Dnes, po 28 rokoch, nachádza zostávajúce duo, Martin Gore a Dave Gahan, novú dynamiku. Nie je to však také jednoduché, ako sa na pohľad zdá. Za tie roky sa totiž nebohý Andy stal akýmsi tmelom kapely. "Andy bol veľmi spoločenský a sociálny typ. Keď som bol na jeho pohrebe, akoby som sa vrátil domov. Poznali sme sa 50 rokov a bolo tam prítomných ďalších 20 ľudí, ktorí ho poznali ešte dlhšie - taký on jednoducho bol. Ja som s Davidom uzavretejší," dodá a ponúka tak pohľad, ktorý sa líši od bujarého dojmu, ktorý zanecháva Dave a dojmu pokojného, ktorý zanecháva Martin. "Práve preto sme mali od všetkého trochu odstup."

"Je nevyhnutné, že keď sme zostali dvaja, že sme nútení zvládať všetko, čo príde. Už to viac nebude trojuholník, kde dva hlasy víťazia. Teda, ak sa nezhodneme, budeme si musieť veci vydebatovať. Pracovali sme na tom a dnes je náš vzťah s Davidom lepší, než kedykoľvek predtým."

Bola to lekcia z vyjednávania: "Existujú oblasti, v ktorých je Dave jednoducho lepší a ja mu v tomto dávam voľnú ruku, a on mi zasa dáva voľnú ruku v iných oblastiach. Dave je lepší vo vizuálnych stránkach vecí, takže, keď napríklad musíme absolvovať fotenie a musíme schvaľovať jednotlivé zábery, tak mu zvyčajne poviem, "vyber ty, mám v tomto lepšie oko, než ja."

Nešťastie, rozhodnutia ohľadne skladieb albumu "Memento Mori" mali za sebou ešte pred Andyho smrťou, takže nahrávanie mohlo začať krátko po rozlúčke. Album predstavila náležite desivá skladba "Ghosts Again", no postupne odkrýva celú svoju hĺbku, ako napr. v pomalšej skladbe "Don´t Say You Love Me" s honosným slákovým partom dodávajúcim zrelosť, či "Soul With Me", ktorá akoby bola na mieru ušitá spevákovi sentimentálnych piesní. "Tá skladba má definitívne výnimočné miesto v našom katalógu," povie Martin. "Pripomína mi Kurta Weilla a Beach Boys, z obdobia "Pet Sounds", kde sa všetci zhromaždili v jednej miestnosti a dožadovali sa gospelovej skladby."

Je to skvelý spôsob, ako vylepšiť zvuk kapely, hlavne odkedy presedlali na electro-gothický rock po tom, čo pôvodne začínali so synth popom. Inak, klobúk dolu, len málokom sa podarí sa podarí s popom preraziť tak, aby doslova prekonal ostatné hitparádové kapely alternatívnej scény ako The Human League a New Order, a ešte k tomu aj na medzinárodnej scéne (za veľa hovorí aj skutočnosť, že album "Memento Mori" ohlasovali v Berlíne). Martin však pri spätnom pohľade na úspech Depeche Mode skonštatuje, že je za ním aj "veľa šťastia".

"Ak by ste predpovedali, ako by veci asi mali fungovať, tak by to napokon dopadlo príšerne," povie ."Keby sme zvolili to, čo pôsobilo ako ľahšia cesta, pravdepodobne by sme skončili ako jednohitová záležitosť. Snažil sa nás dokonca získať chlapík, ktorý objavil Wham! a Polydor nám ponúkal veľa peňazí. Daniel Miller z Mute nám neponúkal nič, ale my sme si napriek tomu vybrali Mute. Ak by sme sa upísali Polydoru, podpísali by sme príšernú dohodu, nikdy by sme nevlastnili náš katalóg a pred vydaním nášho druhého albumu by isto skonštatovali, "je to prílši divné, padajte, dovi." A naše nahrávky by boli vo výpredajovom koši."

Vydali sa však tŕnistou cestou, čo im umožnilo vyvíjať sa vlastným spôsobom, výsledkom čoho je 5 dekád veľkých hitov, vďaka ktorým sa tomu výpredajovému košu vyhli a otvorili sa im dvere Rock´n´rollovej Siene slávy. Dokonca aj takí, ktorí sa minimálne zaujímajú o popovú kultúru určite poznajú jednu, či viacero ich piesní, od hymnickej "People Are People", až po ikonické skladby "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence". Najnovšie sa ich klasický hit z 1980-tych rokov, singel "Never Let Me Down Again", stal ústredným motívom prvej série seriálu "The Last Of Us".

Nakoniec, ich tlačová správa uvádza, že celosvetovo predali viac ako 100 miliónov nahrávok a ich publikum tvorí viac ako 35 miliónov fanúšikov po celom svete.

So svetovým "Memento Mori" turné sa zastavia aj v Írsku, v júni, na Malahide Castle, čo bude vlastne ich prvý open-air koncert v Írsku. Je to vítaný návrat ako pre fanúšikov, tak aj pre kapelu, ktorá sem chodievala ako kvôli práci, tak aj pre zábavu: Andyho svokrovci žijú v Con Armagh a kedysi sa Martin pridal k Andymu a šli ich navštíviť. "Vždy sme radi chodili do Írska. Dokonca sme boli v Belfaste práve v období nepokojov, čo bolo trochu desivé, pretože sme bývali v hoteli Europa, najbombardovanejšom hoteli na svete," spomína Martin.

S pokračujúcou pomocou dlhoročného vizuálneho tvorcu, Antona Corbijna, ktorých klientom sú aj U2, aktuálne dolaďujú detialy nadchádzajúcich koncertov. A aj keď sa nebude dať nevšimnúť na pódiu absenciu, Martin a Dave sú sebavedomo odhodlaní pokračovať.

"S Davidom sme naozaj zapálení pre hudbu," povie Martin. "Sme veľmi vďační, že tam vonku máme stále svoje publikum. A sme vďační, že v tom môžeme pokračovať aj po 43 rokoch."

Názory Devotees (3)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa