Keď je rúhanie odmenou (1984)

Keď je rúhanie odmenou (1984)

Reportér britského hudobného magazínu Melody Maker, Mark Jenkins, sa v lete 1984 stretol s Davidom, Martinom a Andym z Depeche Mode, aby sa s nimi porozprával o albume "Some Great Reward". Alan v tej dobe mixoval album s Garethom Jonesom.

Depeche Mode majú problém. Mať úspech v Británii im už nestačí, premýšľajú o tom, ako uspieť celosvetovo. Tieto úvahy prišli po tom, čo zakázanie singla v BBC pridalo na jeho bezvýznamnosti, hoci sa črtá obdobná šanca, ak po singly "Master And Servant" zvolia nasledovníka v podobe záverečnej skladby ich nového albumu "Some Great Reward".

""Blasphemous Rumours" rozhodne nie je anti-náboženská skladba," nalieha Dave Gahan. "Samozrejme, že ide o Martinov osobný postoj, ale do podobnej situácie sa predsa môže dostať ktokoľvek a zažije obdobné pocity. My všetci máme v podstate katolícku výchovu. Obzvlášť Andy, ale ja som, ako 18-ročný, chodil pravidelne do kostola, asi rok, takže tá rebélia proti tomu tu je evidentná. Viete, tam sa nedalo nevšimnúť zopár vecí, ako napr. zoznam ľudí, za ktorých sa viedli motlitby a ten, kto bol na prvom mieste, vždy nakoniec zomrel a podobne ... "

"Viete, rodina zo strany mojej mamy bola vždy veriaca, dokonca sa aktívne zapájajú do činností Armády spásy a podobne, no moja mama zažila množstvo tragédii ... neviem, ako by som to celé vnímal dnes, ale napriek tomu, že ona je dodnes veriaca, ja som pri viere nezostal. Namiesto kostola sme so sestrou chodili do nedeľnej školy alebo sme sa chodili bicyklovať, celé hodiny, a keď sme sa vrátili domov, tak sme povedali, že to bolo jednoducho skvelé."

Aj ostatní súhlasia, že nejde o vieru samotnú alebo o to mať v sebe vieru (či už v politike alebo v čomkoľvek), ktorá ostatných núti k niečomu, čo sa im nepáči.

"Ľudia dostávajú až priveľa kázní, dokonca aj v okolí Basildonu, viete? Ľudia sa držia viery zo strachu zo smrti," vysvetľuje Martin. "Nie je zlé byť veriaci, faktom je, že by som bol asi šťastnejší, keby som veril."

"Odvrátil som sa od viery, pretože som zistil, že ma vedie ku skutočne nudnému životu," pridá sa Andy. "Chcel som žiť plnohodnotný život, ale bol som chytený do pasce a napadlo ma, "Ak zajtra zomriem, bude to ..." je hanbou, že kresťanstvo je skazené a pritom tak silne propagované, pretože má čo ponúknuť."

Postupne vyšlo najavo, že vôbec prvé verejné vystúpenie Davida Gahana súviselo so spievaním vianočných kolied na akcii Armády spásy, keď mal osem rokov, na čo si už dnes ani poriadne nespomenia, pretože "sa odvtedy udialo toľko nešťastných vecí, že mám pocit, že to ani nemôže byť pravda." No "Blasphemous Rumous" je skutočne silná skladba a na albume potrebuje silné postavenie, bez ohľadu na názor BBC.

"Musíte aj trochu riskovať ... nemôžete žiť po celý čas v kľude, aj napriek tomu, že tým môžete zopár ľudí uraziť, spôsobíte zmätok, vyvolá to rôzne petície a podobne. Stále patria k menšine. Dokonca sme mali menšie problémy s "Master And Servant", kedy si BBC vyžiadali kópiu textu, aby si ho prešli, ale iba jediný človek mal pocit, že je to obscénna záležitosť, no keď malo prísť k definitívnemu rozhodnutiu, tak bol na dovolenke! Dievčina, ktorá s vysielaním súhlasila, tvrdila, že je to skladba o láske a živote, čo naozaj aj je."

Pri dožadovaní sa porovnania skladby s produkciou Frankie Goes To Hollywood zašiel Dave ešte ďalej. ""Master And Servant" je ďaleko prefíkanejšia skladba, než "Relax", no pokiaľ ide o samotnú tvorbu skladby, je to značný rozdiel. Nahrávky FGTH znejú naozaj dobre, ale my veľmi iné kapely nekomentujeme ... "

Kritici radi sumarizujú albumy do čo najstručnejších hodnotení, či už to umelci dokážu stráviť alebo nie. A tak sa v súvislosti s albumom "Some Great Reward" objavujú hodnotenia, ktorým dominuje označenie "anti-love" skladby, na čo Martin reaguje uváženým a ráznym "Nie".

"Taká "Lie To Me" rozhodne nie je "anti-love" skladba ... opisuje akýsi stav paranoje, v ktorom môže uviaznuť každý. "Somebody" je zasa úplne zjavná "milujem Ťa" skladba, no rozhodne nie "anti-love". Na albume je rad skladieb, ktoré sa zaoberajú inými vecami, nie láskou ... silou, náboženstvom, životom."

Za produkciou albumu "Some Great Reward" stojí opäť samotná kapela, inžinier Gareth Jones a Daniel Miller, človek stojaci za projektami Mute Records, The Silicon Teens a The Normal. No Miller tvrdí, že sám seba, ako producenta, nevníma ...

"Ide o koprodukciu. Daniel z kapely čerpá nápady tak isto, ako ich do kapely prináša, ale ťažko sa to vysvetľuje, ako to počas tých štyroch mesiacoch presne bolo. Je to taký diplomatický prístup a nenúti nás k ničomu, čo sa nám nepáči, ale každý pracovný tím funguje konkrétnym spôsobom, čo sa veľmi ťažko vysvetľuje. Jednoducho potrebujeme aj určitý "pohľad z vonka", prípadne potrebujeme zasiahnuť, aby sme sa priveľmi skladbami, či zvukmi nezaoberali. Ak by nebolo Daniela, tak by dochádzalo takisto k množstvu hádok!"

Kapela má pocit, že pri tomto albume opäť povýšili vlastné štandardy a dnes prakticky nadávajú, že ich backing pásky z turné k albumu "Speak And Spell" znejú príšerne lajdácky, keďže majú omnoho trénovanejší sluch.

"Tentoraz sme na jednotlivých zvukoch, či rytmoch, pracovali celý deň, či dva. Pracovali sme skutočne na doraz, čo nás stálo čosi viac, ale vyplatilo sa, pretože toto je skutočne prvý album, na ktorý sme všetci naozaj hrdí. Nie, že by sa nám tie ostatné nepáčili, ide o to, že čo do zvukovej kvality, je tento omnoho lepší."

Keď už sme spomenuli tie pásky, neobjavili sa nejaké túžby skúsiť hrať kompletne naživo, myslím na nadchádzajúcom turné?

"Samozrejme, že si uvedomujeme limity pások, prichádzame tak o spontánnosť, ale my si zasa nevieme predstaviť, že by sme momentálne mali živého bubeníka. Nik by nedokázal hrať dostatočne precízne, prípadne nám dokázal poskytnúť všetky tie zvuky, ktoré sme použili v štúdiu. Na druhej strane sme však objavili iné spôsoby, ako ponúknuť veci viac vizuálne."

"Koncertný set bude prakticky v pohybe, využívame veľa lešení, plochých obrazoviek a podobne, v kombinácii s obalom albumu. Jane, s ktorou sme spolupracovali naposledy, chce niektoré nápady ešte viac rozpracovať, ale zasa si nemyslím, že by nám hrozilo nejaké porovnávanie s inými industriálnymi kapelami, ako napr. s Einsturzende Neubaten."

"Samozrejme, používame množstvo kovových zvukov, ale to robí aj množstvo iných ľudí, už od čias Bowieho, a zasa, my ich využívame v kontexte popových skladieb. Udieranie o kovové platne pôsobí veľmi vizuálne, a na druhej strane, musíte uznať, že množstvo našich starých tv vystúpení, kde kamery snímali tri páry rúk hrajúce na syntezátori, pôsobili veľmi nudne!"

"Potrebujete niečo iné a ak ponúkame niečo vizuálne, pôsobíme presvedčivejšie - práve preto napr. hráme na šalmaje (čínsky hoboj) vo videu "Everything Counts", hoci v skutočnosti ide len o bežný syntezátorový zvuk. Síce sa našlo zopár ľudí, ktorí nám písali, že sa cítia podvedení, keďže sme nestrávili napr. tri mesiace výukou hry na šalmaje, ale ja sa na to tak nepozerám ..."

Davidovou najväčšou radosťou v kapele je stále vystupovanie, napriek pocitu, že si pri novom rozpise koncertov na seba kapela zobrala až príliš.

"Čím menej koncertov v rámci turné, tým viac si to človek užije. Milujem kontakt s publikom, to ma dokáže skutočne nakopnúť, čo v štúdiu alebo v TV nezažijete - vždy cítim ohromnú dávku energie, keď presvedčím 6 000 ľudí, aby robili to, čo chcem. Máme však pred sebou obrovské turné, bude to ešte viac koncertov, než sme v skutočnosti chceli. Pretiahne sa to tak až do Vianoc a zahŕňa to krajiny ako Nemecko, Švédsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Švajčiarsko."

"Je tam pár dní voľna, ale väčšinou jeden koncert strieda druhý, keď máme deň voľna, tak je to vždy nedeľa v Hanley. Fakt to musí byť vždy v Hanley a v nedeľu?? Hľadíte tam na tie dva antikvariáty a sám seba sa pýtate, "a teraz mám čo, do kelu, robiť?". Tak sa vrátite na hotel a čumíte na video. Príšerné!"

"Väčšina z nás bude po turné túžiť po prázdninách. Posledné nemecké turné končilo tesne pred Vianocami a vtedy už bolo veľmi zložité robiť každú noc niečo iné. Myšlienkami som bol už vtedy úplne inde, stalo sa mi, že som zabudol na texty. Pre ostatných to býva ešte horšie, pretože sú uväznení za doma Emulátormi, sotva sa do nich môžu pohnúť, ale väčšina publika toto veľmi neregistruje. Dnes veľmi rád pobehujem po pódiu, boli však časy, keď som bol k mikrofónu ako prilepený. Dnes však máme už trochu iné publikum a tak mu ponúkam viac."

Albumová skladba, ktorá dokazuje úplný odklon od electro-dance štýlu je "Somebody", ktorá obsahuje aj raritnú prezentáciu Alanovej hry na piáno. Martin sa opäť chopil slova a dodal, že skladba je jednoducho "postavená na teórii Jonathana Richmana - späť k základom. Zahrali sme to spoločne, stačilo to zopakovať trikrát, aj to len preto, aby sme dosiahli správny zvuk a naozaj sme využili iba nevyhnutné nástroje."

"Je pravdou, že som ju spieval kompletne nahý v pivničnom štúdiu, ktoré sme využívali pre atmosféru. Ostatní mi posielali dolu obrázky žien, aby som mal to "správne spojenie"."

Dave si z toho začne uťahovať, vzdychať, až kým "nevyvrcholí", k tomu pridá nejaké nemecké výrazy, čím sa snažil napodobniť Martinovu (možnú) reakciu, a nezabudne dodať, že ak by každú skladbu nahrávali takým rýchlym tempom, dokázali by isto zarobiť omnoho viac peňazí.

Na náklady sa počas nahrávania čoraz viac berie ohľad, ale na druhej strane, nahrávanie v nemeckých Hansa štúdiách so sebou, v porovnaní s Londýnom, prináša menej rušivých vplyvov, hoci stále si vyžaduje mesiac nahrávacieho času. Nahrávanie debutového albumu stálo kapelu 8.000 libier, čo bola, na to obdobie, celkom lacná záležitosť, no dnes je kapela s výsledkami svojej práce omnoho spokojnejšia, hoci to samozrejme niečo stojí.

Dave dodáva: "Na tomto albume som s vokálmi veľmi spokojný, čo má čo dočinenia s celkovou sebadôverou, no takisto to súviselo so spokojnosťou, pokiaľ šlo o štúdiového inžiniera. Takisto som absolvoval niekoľko lekcíí s Tonou deBrett, hlavne pokiaľ šlo o hlasový rozsah a podobne. Síce som veľa možností na aplikáciu nových znalostí nenašiel, ale chcel som sa hlavne zdokonaliť v dýchaní počas spevu."

"Niekedy, keď pobehujem po pódiu a spievam pri tom, tak sa zadýcham. Na tomto albume sme sa viac zamerali aj na vokály. Ak to chcete počuť, je to taký "spoločný" album a preto bol jeden verš z albumovej skladby umiestnený aj na obal: "svet, v ktorom žijeme a život ako taký"."

"Some Great Reward" sa javí ako omnoho osobnejší album než "Contruction Time Again", pri ktorom aj samotná kapela súhlasí s označením "politický", ale iba preto, že "chceli lepší svet".

"To nie je o tom, že sme sa zrazu vrátili k popu," povie Martin. "Je to jednoducho len dospelejší album. Sme si ním na 100% istí a zopár našich priateľov bolo výsledkom našej práce príjemne šokovaných, keď sme im ho prehrali - nechcelo sa im veriť, že sme mohli nahrať niečo takéto. Veľa vecí sa od Vinceho odchodu, pred troma rokmi, zmenilo a ľudia, ktorí nám dávali menej pozitívnych reakcii v minulosti sa dnes doslova tešia z toho, čo robíme."

"To je skutočne dobre, keďže byť v Mute nám dalo šancu rozvíjať sa po svojom, bez toho, aby nás niekto nútil k foteniu, či vydávaniu singlov zadarmo a podobne. Keď chystáme remixy singlov, tak si musíme byť istí, že poslucháč dostane skutočne niečo iné, hodné jeho investície, ale zasa máme šťastie, že naši skutoční fanúšikovia si naše single kúpia vždy. Za to obdobie štyroch albumov a 10, či 11 singlov sme nikdy nemali slabé obdobie. Fanúšikovia sú ku nám skutočne lojálni a aj keď sme vydali "Blasphemous Rumours" a táto bola v éteri zakázaná, oni si ten singel aj tak kúpili."

Kapela sa absolútne zaujíma o návrhy obalov, dizajn pódia a ľutujú ostatných, ktorí nezdieľajú s inými túto závideniahodnú pozíciu ("po chvíli si uvedomíte, ako veľmi sú ostatné kapely manipulované ..."). Ešte väčšie šťastie majú v tom, že Mute vlastní všetko počítačové vybavenie potrebné k ich nahrávaniu, hoci k tomu majú prístup aj ostatní umelci, ktorých vydavateľstvo zastrešuje.

Toto vybavenie im umožnilo zúžitkovať nápady zo všetkých možných hudobných oblastí, s ktorými prišli do kontaktu a rovnako disponuje neobmedzenou flexibilitou, podľa toho kto hrá a ako sa ten ktorý zvuk tvorí.

Niektoré zvuky v skladbe "Master And Servant", napr. efekt biču, vznikali tak, že sa Daniel Miller postavil uprostred štúdia, kde syčal a pľul ("chceli sme nasamplovať skutočný bič, ale bolo to beznádejné"). Všetko, čo je nemožné zahrať naživo tak končí na backing páskach, ktoré sa využívajú na koncertoch, hoci Dave, Martin a Andy majú zdravý rešpekt pred Alanovým potenciálom neustále zlepšovať svoje zručnosti v hre na klávesové nástroje.

Odkedy sa do hudby plazivým spôsob dostáva čoraz viac "skutočných" zvukov, je možné, že v blízkej budúcnosti uvidíme Depeche Mode opät v gitarových pózach? Martin si myslí, že nie, "Naposledy som hral na pódiu na akustickej gitare, dokonca sme pri prezentácii "Master And Servant" predstierali hru na bicie, ale veľmi spokojný som s tým nebol. Využívame sample gitarových zvukov, teda ak sa nám páčia, ale v podstate nám je jedno, či pochádzajú zo skutočných gitár alebo nie, chceme len jednoducho získať nový zvuk."

"Ani nemyslíme na to, že sme "anti-gitaroví", ale je fakt, že množstvo starých elektronických kapiek sa vracia ku gitarám. Ak tak urobíme my, tak len pre vizuálny efekt, prípadne aby sme sa mohli trochu hýbať, ale aj tak skončíme v nezaujímavej polohe a vlastne, to budeme vyzerať ako ktokoľvek iný. Takéto niečo si pripravíme vždy len pre vystúpenie v TV, aby sme vyzerali "vzrušujúcejšie"!"

Napriek ich ochotne pózovať pred kamerami je kapela presvedčená a doslova trvá na tom, že "nový album je 100% úprimný. Radi by sme, aby z neho ľudia cítili oddanosť, intenzitu a úprimnosť. Ten posledný mal veľmi dobré ohlasy u kritiky, no tentoraz očakávame trochu problémy - nepriatelia Vás samozrejme zotrú, priatelia budú vždy pozitívny a to až tak, že sa od nich vlastne nič nedozviete. Množstvo ľudí má stále tendenciu nás odpisovať, ale my si myslíme, že "Construction Time Again" bol našim bodom zlomu a množstvo nových ľudí dnes vie, čo všetko dokážeme."

A pokiaľ ide o imidž?
"V tomto sme za jedno, tak ako vždy. Sme outsideri, nezapadáme nikam, hoci iné vydavateľstvá by nás určite do niečoho nútili aj v tomto smere. V dlhodobom horizonte je to výhoda, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí sa na nás nedokážu ani pozrieť, nie to nás počúvať."

Dave dodáva, " ... a to je na tom to dobré, sme totiž aktuálne na rozmedzí, pohybujeme sa medzi komerčnou a nekomerčnou hudbou a myslím, že je to veľmi dobrá pozícia."

A pokiaľ ide o očakávania v súvislosti so "Some Great Reward", Dave dodáva: "Trvalo to dlho, kým som sa naučil všetky skladby z albumu, ale myslím, že to, čo prišlo, sme si zaslúžili. V Nemecku skončila "People Are People" na 1. mieste, "Master And Servant" na 15., takže by to malo ísť ako po masle, ale niektoré kritiky v médiách sú napriek tomu veľmi negatívne."

"Jeden reportér, ktorý nás naposledy dosť vytočil, nám povedal, že si vypočul iba polovicu albumu, o štvrtej ráno, a odvtedy sa mu to páči. Lenže potom Vám to dopáli. Vy sa s tým všetkým trápite tri mesiace a potom Vám niekto povie toto, to fakt naštve."

"Mnoho ľudí bude asi očakávať pokračovanie "Construction Time Again", pretože sa im páči politický podtón toho albumu, ale o tom "Some Great Reward" rozhodne nie je, za čo si nás kritici istotne podajú."

"Dúfame, že všetci to budú vnímať ako náš, zatiaľ, najlepší album, ale viete, novinári dokážu byť nepredvídateľní. Ale, to dokážeme aj my ..."

Mark Jenkins
Melody Maker, 22nd September, 1984

Názory Devotees (7)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa