DM AC 81-18 (úryvok)

DM AC 81-18 (úryvok)

Z aktuálne vydanej knihy fotografii Antona Corbija, ktorej ústrednou a jedinou témou sú Depeche Mode, Vám prinášame úryvok zo sekcie "Q + A". Snáď Vás poteší ...

Keď sa spätne pozrieš na Vašu spoluprácu s Antonom, od roku 1986, bol tam niekedy moment, kedy si sa spýtal "prečo", či "čo do **** je toto"?
Martin Gore: Môžem úprimne priznať, že som sa nikdy nepozastavoval nad žiadnym z tých absurdných kostýmov, do ktorých som sa musel obliecť, ani nad žiadnou rolou, ktorú som musel zahrať v ktoromkoľvek Antonovom videu, filme, či na fotografii. My sme už predtým boli veľkými fanúšikmi jeho umenia a po tých úžasných výsledkoch z našich prvých spoločných fotografii a videí sme nemali jediný dôvod pochybovať o jeho nápadoch. Vždy sme mu dali "voľnú ruku", hoci jeho nápady boli často len v podobe náčrtkov na servítkach.

Dokážete si vôbec predstaviť obraz, či imidž Depeche Mode, ak by Anton nebol jeho súčasťou v podobe, o akej sa tu teraz bavíme?
Dave Gahan: Boli by sme zaostrení a farební, hahaha! Ale teraz vážne, Anton dokázal dať zvuku, ktorý sme vytvorili, vizuálnu identitu.

Andrew Fletcher: Predtým, než sme začali pracovať s Antonom, tak sme jednoznačne postrádali súdržnosť. Až do natáčania videa k singlu "A Question Of Time", s Antonom, v LA, v roku 1986, sme vôbec neboli spokojní s autenticitou Depeche Mode. S Antonom na palube sa náš imidž drasticky zmenil. Upevnil sa na najvyššom leveli, v tom čase pôsobil prevratne, rovnako významne, spolupráca s Antonom, to bola vždy skvelá zábava.

Vnímali ste vôbec jeho prácu pred spoločným fotografovaním pre NME v roku 1981? Prípadne pred rokom 1986, kedy bol požiadaný vydavateľstvom Mute natočiť video k singlu "A Question Of Time"?
DG: Ale áno, ja som si všímal, že k fotografiám pre NME pristupoval kinematograficky. Dokonca som chcel napodobniť jeho prácu pre obal albumu Joy Division (1980), ktorých som mimochodom predtým niekoľkokrát videl naživo.

AF: Ja som sa s jeho prácou stretol po prvýkrát pri fotografovaní našej kapely pre magazín NME, v roku 1981, v ranných časoch našej kariéry. Zachytil nás na veslici, na jazere v Basildone, v mestečku, kde sme vtedy žili. Nasledujúcich päť rokov sme jeho práce sledovali, rovnako to, ako rástla jeho reputácia. Až zúfalo, ale bez úspechu, sme sa snažili o opätovnú spoluprácu. Nakoniec sa nám ho podarilo presvedčiť, v roku 1986, čo viedlo k spomínanému videoklipu, ktoré sme točili v Los Angeles. Zvyšok je už história.

MG: Ako som už spomenul, my sme jeho práce sledovali. A dokonca sme sa s ním stretli, v roku 1981, kedy nás fotil pre NME. Úprimne, mal som vtedy pocit, že našu hudbu doslova nenávidí, ale to mu vôbec nevyčítam. Nespočetne krát sme sa ho snažili získať k spolupráci s nami, kým definitívne súhlasil. Stalo sa tak v roku 1986, kedy sme boli na turné v Spojených štátoch a potrebovali sme tam natočiť video k singlu "A Question Of Time". On dovtedy v Amerike nefilmoval a náš nápad ho nadchol. Mali sme skutočné šťastie.

Čo považujte za vrchol Vašej spolupráce?
DG: Video k singlu "Walking In My Shoes".

AF: Myslím, že to najlepšie sme spolu zažíval v období albumu "Violator". Mali sme v rukách skvelý album, absolvovali úžasné turné a s tou ikonickou ružou na obale albumu vznikla silná symbolika. V tom období zažívala vrchol aj televízia MTV, my sme disponovali úžanými klipmi ku skladbám "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence", tak sa to všetko dokonale spojilo. To obdobie sa vyznačovalo dokonalou symbiózou.

MG: Ja som si našu spoluprácu s Antonom zakaždým úžíval, či už šlo o obaly albumov, fotografie, videá, filmy, návrhy pódii, mechandise, tourbooky atď. Ale za to naše spoločné "naj" považujem filmy "Strange" a "Strange Too". Anton pre nás pripravil množstvo skvelých videii, ale práve pri týchto filmoch sa mi páči to, ako samotný formát videa posunul k niečomu väčšiemu, lepšiemu a dokonca hlbšiemu.

Najobľúbenejšie video?
AF: "Strangelove", čierno-biele, natočené v Paríži. Bolo to ako film noir, domácie video, no typické pre DM: zábavné a sexy.

Najlepšia filmovačka?
DG: "Behind The Wheel", celkovo.

AF: "Personal Jesus" - natáčanie v Španielsku, v lokalite, kde vznikali spagetti westerny. Celý deň ma ostatní z kapely vytáčali poznámkami, že budem musieť jazdiť na obrovskom žrebcovi a keď na to prišlo, tak sa ukázalo, že to bol húpací koník, na ktorom ma môžete vidieť na konci klipu. To bol môj osobný vrchol.

Najlepší obal albumu?
DG: "101"

AF: "Violator". Jednoduchý, veľmi pozoruhodný. A hlavne spracovaný na miliónoch školských tašiek, koženných bundách, odznakoch ... po celom svete.

MG: Asi to bude obal albumu "Violator". Je jednoduchý, priamy a už v prvom momente, ako som ho uvidel, ešte pred vydaním, na mňa zapôsobil ako "klasika". Samozrejme, že to pôsobí lepšie ako obal albumu, ale keďže je to jednoduchý symbol, veľmi jednoducho sa to transformovalo na malé formáty. Takisto sa mi páči ten kontrast medzi drsnosťou názvu albumu a jemnosťou a pokojom ruže.

zdroj: DC AC 81-18

Názory Devotees (5)

DM-80

 1    15. november 2020 o 09:14

Rovnako ako Fletch, aj ja považujem ako najsilnejšie obdobie Antonovej tvorby, album Violator. Opakoval by som iba slová chalanov, čo k tomu povedali. Môj obľúbený Antonov vizuál je klip Enjoy the silence. Nie je tam príliš veľa strihov, avšak ich výpovedná hodnota je fantastická. Ako raz povedal Rišo Muller, že Antona považuje za regulérneho člena DM, tak ja by som s týmto tvrdením súhlasil. Jeho vizuály takmer vždy fantasticky korešpondovali s konceptom albumu, dotvárali výbornú atmosféru na koncertoch a vytvárali silný odkaz vo videoklipoch. Akurát ma trochu sklamal pri poslednom turné Global Spirit Tour, kde považujem vizuály za odfláknuté a nezaujímavé.

tomy

 2    15. november 2020 o 11:37

Hm, ja sa neviem rozhodnúť, ktoré obdobie, ale súhlasím s niektorými odpoveďami:

- Walking In My Shoes je aj podľa môjho názoru najlepší videoklip DM z pera AC (so starou zostavou)

- krátke video filmy STRANGE a STRANGE TOO majú po konceptuálnej stránke silnú výpovednú hodnotu a definitívne vytvorili z DM kult aj po vizuálnej stránke, čo fakt nebolo jednoduché po tých ranných rokoch (81-85)

- Devotional stage + videoprojekcie + video záznam = absolútny vrchol tvorby AC pre DM !!! Aj keď “Violation tour” mi prišilo na tú dobu poriadne nadčasové, priam z iného vesmíru, nedosiahnuteľné, ktorého prekonanie si vyžadovalo poriadnu dávku viery a oddanosti Antona k tvorbe DM, čo sa nakoniec aj podarilo (môj názor) a preto snímam “klobúk dole” tomuto piatemu členovi Depeche Mode. * Poznámka: škoda, že som nikdy nevidel tourbooks z obdobia 86-94, verím tomu, že aj tieto kúsky sú umelecké diela Antona Corbijna, ktoré mi prídu ako skryté perly DM

- mne sa veľmi páči obal albumu “SOTU” vrátane deluxe edície (pôsobí tak pokojne, priam psychedelicky), ale cover k “ULTRA” je pre mňa jeho DM TOP! Ruka s rukou s klipom k pilotnému singlu “Barrel Of A Gun”. To je z môjho pohľadu vrchol temnej stránky DM, do ktorej DM zablúdili spolu s Antonom v r. 1986 a ktorá sa im zapáčila natoľko, že ich to pomaly stálo život… Potom nastal strih, resp. bod zlomu, čo pekne dokumentuje videoklip k singlu “It’s No Good”. Vtedy mi to prišlo ako vystrelenie si zo samých seba, ale dnes musím skonštatovať, že aj v tomto smere sa ukázala genialita videnia Antona Corbijna, ktorý pochopil, že pre DM prichádza obdobie, kedy budú v mnohých prípadoch parodovať samých seba, že už viac pôjde o získanie si zaslúženého rešpektu, naháňania mamonu, snahy užívať si rockových, farebných trblietok (často takých povrchných) a aj on v klipe skonštatoval, že to nie je dobré pre depeche mode. Nesúdil, len konštatoval… V júni r. 1995 odišiel nepostrádateľný temný element DM (AW) a v r. 1997 tak trochu aj niečo z geniality AC… Či je tam súvislosť, nechám na každom fanúšikovi, ale osobne si myslím, že áno… Je pravdou, že po rokoch si Anton našiel k DM cestu / asi si rovnako ako ja uvedomil, že či chce alebo nie, ale DM patria k jeho životu smile / , čoho dôkazom je aktuálna kniha ako jeho pocta k DM ako celku, vrátane Vince Clarka a Alana Wildera.

tomy

 3    15. november 2020 o 11:42

Bodka (za príspevkom) : Takže výrok herečky Charlize Theron, že Depeche Mode mali byť v sieni slávy už pred dvadsiatimi rokmi je “strelou do čierneho”!

Lojzo

 4    16. november 2020 o 19:54

A to v tej knihe na taketo otazky odpovedaju len terajsia trojka? Alan sa nepodelil o svoj nazor? Resp. asi ho neoslovili…aj ked uz dlhsiu dobu mam z neho pocit ze by mozno ani nemal zaujem ci cas…sam neviem, tazko je z neho niekedy vyjst :(

radoo

 5    25. november 2020 o 19:51

az na tuto knihu jeho praca s dm stoji v poslednej dobe za nic.bodkou bolo podium a aranzma posledneho turne.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa