Depeche Mode v Martinových očiach - 1993

Rok 1993. Vrcholné obdobie, ktoré kapela už sotva niekedy prekoná. Hoci si vyžiadalo krutú daň, fanúšikovia naň spomínajú radi, nikdy totiž neboli Depeche Mode kultovejšou záležitosťou, ako práve v tomto období. Nasledovný rozhovor s Martinom sa uskutočnil tesne po štarte singla "I Feel You", kedy bolo všetko ešte príliš optimistické.

Depeche Mode nezmerateľne ovplyvnili alternatívnu scénu. Napriek skutočne malej podpore médií, z ich poslednej hrávky Violator, sa len v USA predalo 3 milióny kusov. S minimálnou propagáciou dotiahli 65,000 ľudí do pasadenskej Rose Bowl arény. A tisíce fanúšikov spôsobilo výtržnosti v Los Angeles, počas autogramiády, čím zamestnali miestnu tlač na niekoľko dní. Ironicky, práve tento úspech spustil automatický a neférový odpor voči skupine. Ako dokazuje tento rozhovor, ktorý sa uskutočnil po niekoľkodňovej akcii v hoteli Four Seasons, kde točili video pre ich nový album "Song Of Faith And Devotion", opäť definujú smerovanie alternatívnej hudby. Nielenže majú pod absolútnou kontrolou každú stránku ich kariéry, ale naďalej zostávajú verní svojim pôvodným, "nezávislým" koreňom. Prekvapivo, napriek ich postaveniu na scéne, stále sa snažia pôsobiť kultivovane, skromne a stoja nohami pri zemi. [b]Väčšina fanúšikov Depeche Mode berie tvoje texty so všetko vážnosťou. Cítiš nejakú zodpovednosť za nejaký efekt tvojich slov?[/b] Keď si sadnem k písaniu, fakt neviem, k čomu dospejem. Je to len niečo, čo robím rád. Jedinou mojou zodpovednosťou je vytvoriť niečo skutočne dobré. [b]Pokeciaš niekedy s fanúšikmi o tom, ako oni vnímajú tvoje texty?[/b] Áno. Zažil som dva prípady týkajúce sa "Never Let Me Down Again", kedy po jednom koncerte za mnou prišli dvaja ľudia, nezávisle od seba, a povedali: "Skutočne sa mi tento song páči". Jeden z nich si myslel, že je to hymnus pre gayov a ten druhý zasa, že je to o drogách. Obaja však tú skladbu zbožňovali, a to mi robí radosť. [b]Prečo myslíš, že majú DM tak silnú základňu fanúšikov v južnej Kalifornii?[/b] Myslím, že je to hlavne vďaka podpore rádií, inak si to vysvetliť neviem. Vždy keď navštívim Los Angeles nezažijem polhodinu, počas ktorej by nezaznela nejaká naša skladba na rádiu KROQ, a to aj napriek tomu, že sme za posledné tri roky nič nevydali. Tipujem, že je tam niekoľko staníc, ktoré sa venujú alternatívnej scéne. Viete, americká alternatívna scéna na mňa pôsobí trocha divne. Jednu takú stanicu som počúval v Seattli, a zdalo sa, že sa venovali širokému spektru hudby. A to je trocha poľutovania hodné, pretože podľa môjho názoru, alternatívna hudba bola skutočne nezávislá. Lenže teraz to vyzerá, že väčšina z toho je škodlivá. A to tiež znamená, že aj tá hudba škodí. [b]Tvoje hudobné inšpirácie?[/b] Za posledné roky je to hlavne Leonard Cohen. Ale mám rád aj Johna Lennona a Kurta Weilla. Ďalej The Velvet Undergroud, oni boli asi najlepšia kapela, aká doteraz existovala. Keď som vyrastal, veľmi ma ovplyvnili Sparks. Mojou najobľúbenejšou kapelou všetkých čias asi zostane Porpaganda. A z tých ďalších, ktorí ovplyvnili moju tvorbu, snáď Neil Young. [b]"I Feel You" je prvým singlom z nového albumu. V ktorej skladbe by si rád videl jeho nasledovníka?[/b] Myslím, že najväčší potenciál na singel má "In Your Room", ale je až 6 a pol minúty dlhá. Musela by byť zeditovaná, ale krása tej piesne je založená práve na jej dĺžke. Bude s ňou ťažká práca. [b]Je zaujímavé, že jeden z remixov "I Feel You" urobil Brian Eno. Ako sa vám s ním spolupracovalo? Alebo to bola len jednoduchá výmena pások?[/b] Len sme mu poslali pásky. Flood sa s ním pozná zo spolupráce pre U2, tak mu proste zavolal a on prejavil nadšenie. Jeho mix dodal nahrávke skutočne zvláštnu atmosféru. Kedykoľvek si to pustím, nezáleží na časti dňa, vždy ma uspáva. V aute to ale vždy stopnem, pretože moja priateľka pri tom skoro zaspala za volantom. [b]Aj keď sú Depeche Mode považovaní za elektronickú kapelu hrajúcu na keyboardoch, skladby komponuješ zvyčajne na gitare...[/b] Áno, veľmi často. Akordovú štruktúru urobí väčšinou s gitarou, potom pridám text, následne s tým idem do svojho domáceho štúdia, kde urobím demo s klávesmi, alebo s inými nástrojmi, a až potom to prezentujem ostatným. Snažím sa ponechať demá čo najviac "otvorené". Ak je demo až v príliš finálnej fáze, máte sklon uveriť, že máte v hlave už finálnu verziu. [b]Ako veľmi si zainteresovaný v samotnej produkcii nahrávky?[/b] Do toho som sa nikdy veľmi nestaral. Produkcia dokáže veľa, ale radšej zostávam v pozícii, v ktorej prikladám dôležitosť samotnej skladbe. V prvom rade musí byť skladba dostatočne "dobrá", potom s ňou už môžete urobiť čokoľvek. [b]Ako hlavný skladateľ musíš zarábať omnoho viac ako ostatní z kapely.[/b] (pokývne s hlavou a zasmeje sa) Môžeme túto otázku vynechať? [b]Si s Vincentom Clarkem stále v kontakte?[/b] Vídame ho teraz častejšie, ale zasa nie príliš často. Možno raz, dvakrát do roka. Sme v pohode. Erasure hrali nedávno v Hamburgu, práve keď sme tam nahrávali, tak nás vytiahli von na drink. Toto nikdy predtým neurobil. Bol som prekvapený. Proste šiel s nami a skutočne dobre sa zabával :) [b]Ak zvládaš ten nápor na turné? Ako si na život počas turné zvykáš?[/b] Najhorší je ten návrat do normálneho života po skončení turné. Keď sme na turné, máme so sebou asi 5 ľudí, ktorí sa o nás neustále starajú. Čokoľvek si počas dňa zažiadaš, máš to mať. Nakoniec sa ale vrátiš domov a musíš si zvyknúť na realitu. Prvá cesta do potravín býva otrasná :) [b]Je pre teba ťažké nájsť si spojítko s davom v obrovských arénach?[/b] Mám slabý zrak, takže ak je tam viac ako 10 ľudí, už v tom nerobím rozdiel. [b]Ako si zapletený do vizuálnej, reklamnej, stránky kapely?[/b] Mávame s Antonom Corbijnom veľké mítingy. Dôverujeme mu vo všetkom. Príde vždy s niekoľkými nápadmi. Robí nám všetky videá, obaly, fotografie a tentoraz sme mu zverili aj vizuálnu prípravu pódia. [b]Čítaš veľa duchovnej literatúry?[/b] Za posledné roky som vážne skoro nič nečítal. Bohužiaľ som zbláznený do hier od Sega a Nintendo :), takže mám zopár neduhov. Ďalším z nich je fakt, že s mojou 18-mesačnou dcérou sme sa zbláznili do Disneyho postavičiek, spievame si s nimi a zakorenili sa mi v hlave! Asi to pekne uškodí nášmu ďalšiemu albumu. zdroj: Rolling Stone, 1993 autor: Marvin Scott Jarrett

Názory Devotees (1)

tomi

 1    22. marec 2004 o 13:17

je pozoruhodné ako sa Mart dokáže niektorým otázkam fakt brilantne vyhnúť - fans, produkcia..Všetko dosť dôležité veci pre kapelu /ak nie najdôležitejšie/.
No nebol ďaleko od pravdy od “postavičiek”,ktoré uškodili ďalšiemu lp. Ale o tom potom.
No a ten edit In your room bol dosť radikálny.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa