David pre Bayern1 (02/2023)

Po exkluzívnom promo vystúpení Depeche Mode v Mníchove, 19.februára 2023, poskytol Dave Gahan krátky príjemný rozhovor pre miestne rádio Bayern1.

pozn. na úvod: preklad z odposluchu ... 

Na minuloročnej tlačovej konferencií sme počuli úryvky z nového albumu, no a dnes zostáva do vydania "Memento Mori" veľmi málo času. Aké nálady, s blížiacim sa termínom, u Vás panujú?
Dave: Dobré, hlavne medzi nami štyrmi. S Martinom, Petrom a Christianom sme minulý mesiac nacvičovali, z časti v New Yorku, z časti v Santa Barbare, no a teraz sa dva týždne venujeme poskytovaniu rozhovorov, promo vystúpeniam ... v utorok sa vraciame do New Yorku, kde absolvujeme vystúpenie v TV, no a následne vyrážame do Kalifornie, kde budeme pokračovať v skúšaní, ale už aj s veľkou produkciou. No a potom už smer Sacramento. Takže, opäť je to tu ...

Nahrávanie začalo už v období pandémie, no odvtedy sa toho udialo veľa ... vojna na Ukrajine, Fletchov náhly skon ... s ohľadom na spomenuté, ako sa Vám na albume pracovalo?
Niektoré skladby, veľa Martinových, jedna moja, boli napísané práve v období pandémie, rovnako prevedené aj do demo podoby, no a niektoré skladby som napísal až po pandémií (niektoré sa na album dostali, niektoré nie), no a Martin napísal ešte zopár skladieb začiatkom minulého roka. Počas pandémie však komponoval s Richardom Butlerom, z The Psychedelic Furs. Oni sa priatelia už veľmi dlho, často si vraveli, že raz budú spolu komponovať, čiže zrejme nastal ich čas, ale ja som o tom nič nevedel. Takto vzniklo niekoľko skladieb, ktoré mi Martin poslal, no okamžite som si všimol, že je niečo inak. Texty pôsobili inak, rovnako vokálne melódie mali v sebe niečo zvláštne iné ... "Ghosts Again", "My Favourite Stranger", "Caroline´s Monkey", "Don´t Say You Love" boli len niektoré z tých, ktoré s Richardom napísali a aj sa dostali na album, pretože sú to skvelé skladby. A v momente, ako som sa dokázal s tými skladbami zžiť, aj s pomocou Jamesa Forda a Marty Salogni, tak sme ich začali nahrávať v Martinovom domácom štúdiu. Strávili sme tam niekoľko týždňov, nahrali asi 6-7 skladieb a následne sa rozhodli k nám prizvať Fletcha, aby si vypočul, čo sme pripravili, ako to bolo zvykom. Viete, Fletch sa priamo nahrávania piesní nezúčastňoval, ale bol súčasťou celého procesu. Počúval, hodnotil, či sa mu to páči, navrhoval zmeny tempa, aranžmánov, vyjadroval sa k mojim vokálom. Bol vlastne v pozícií ďalšieho "executive" producenta, tak ako Daniel Miller. Bohužiaľ náhle skonal, nemal ani šancu nič z toho počuť, ale skladby už boli pripravené, názov albumu odsúhlasený takisto, takže, keď sme sa rozhodli pokračovať, bolo nemožné na neho nemyslieť, nakoľko sme mali k sebe veľmi blízko, jeho neprítomnosť bolo cítiť.

Martin sa už v minulosti zmienil, že názov "Memento Mori" znamená "pamätaj, že zomrieš", v zmysle "ži život, ktorý máš k dispozícií".
Správne. "Pamätaj, že musíš zomrieť", čo je doslovný preklad. Vnímam to rovnako. Mali sme pocit, že ten názov k tomu albumu sedí, keďže väčšina tých skladieb je o zomieraní a smrteľnosti, o tom, že už tu viac nebudeme ... ako naložíte s časom, ktorý Vám zostáva ... ako ľudia sme veľakrát zlyhali, ale to patrí akosi k ľudskej povahe. Je to o snahe urobiť veci najlepšie ako vieme ... a to je asi taký najhlavnejší odkaz albumu.

Mal som možnosť si album vypočuť a musím povedať, že na jednej strane má kinematografický nádych a na druhej strane tam počuť, ako poznamenal môj kolega, počítačový svet napr. Kraftwerk.
Má to niečo spoločné s našou minulosťou, ale aj súčasnosťou ... zoberte si takú "Wagging Tongue". Keď som počul tú syntezátorovú linku, tak ma to okamžite prenieslo do sveta Kraftwerk, ktorými sme boli veľmi silne ovplyvnení, rovnako ako rannými punkovými záležitosťami ako The Damned, The Stooges, potom samozrejme Bowiem, The Roxy Music ... a na tomto albume sme sa nejakým spôsobom nechali ovplyvniť aj sami sebou. Väčšinou sme nahrávali v Martinovom domácom štúdiu, veľmi dobre vybavenom, plnom archívnych elektronických hudobných nástrojov, ktoré zbieral celé roky, rôznych bicích automatov, gitár, zosilňovačov. Boli sme tam zavretí, používali všetky tie veci ... James mi často prišiel ako malé dieťa, ktoré si každú chvíľu rozbalí novú hračku. Martin sa zasa bavil s Eurorackmi, v ktorých je naozaj zručný, Marta skvele zvláda analogové páskové slučky, čiže všetko preháňala cez kazeťák do mixážneho pultu, potom zasa na pásku a odtiaľ do mojich slúchadiel, keď som nahrával vokály ... celý proces bol veľmi zaujímavý a keďže sme tvorili tak malý a úzky tím, len ja, Martin, James a Marta, tak mi ten album príde veľmi osobný. A je kinematografický, to súhlasím. Či už išlo o skladby, ktoré som napísal ja alebo tie, ktoré mi dal Martin naspievať, ja som sa na ne pripravoval veľmi dlho. A keď som bol konečne pripravený ich spievať v štúdiu, či už so sláčikmi, ktoré sme nahrávali v Shangri La štúdiu, alebo len za sprievodu syntezátora a bicieho automatu, mal som z toho veľmi kinematografický pocit.

Mal by som ešte toľko otázok, ale máme veľmi málo času. Mojou najobľúbenejšou skladbou z albumu je mimochodom "Speak To Me".
Ďakujem. Mimochodom, táto vznikla vcelku rýchlo. Jednoducho som hľadal pieseň, brnkal som si na gitare, kládol si otázky, nič sa nedialo, nechal som to tak ... šiel som sa poprechádzať ... keď sme sa do toho pustili spoločne, tak som mal samozrejme hotový text, aj vokálnu melódiu ... ono, keď ma počas tej prechádzky niečo napadlo, tak som sa ponáhľal domov a rýchlo si tie nápady nahral do telefónu a môžem povedať, že finálna verzia sa od tej pôvodnej veľmi nelíši. Ale čo sme ju nahrali mi bolo jasné, že to bude skladba, ktorá bude album uzatvárať. Tak ako v prípade "My Cosmos Is Mine" bolo jasné, že bude album otvárať, pretože nastavuje tú správnu náladu. Tá skladba v podstate hovorí, "mal si úplne všetko a všetko si to zničil, no takto by to byť nemalo" :) "Speak To Me" pôsobí opačne, niečo v zmysle, "ak je tam hore vo vesmíre niečo VEĽKOLEPÉ, tak to chcem tu a teraz!" Čiže, ak také niečo existuje, "povedz mi do prdele, čo mám robiť!" :) A takto nejak to vnímalo aj veľa ľudí počas pandémie, ale aj neskôr, a takto to funguje aj v dnešnom svete, je ťažké nebyť tým ovplyvnený.

Posledná otázka, čo môžeme očakávať od nadchádzajúceho turné?
No, počas tých prvých ohlásených letných termínov a prvých vystúpení v Spojených štátoch ... no fakt je, že prvý koncert sa uskutoční deň pred oficiálnym vydaním albumu, takže to bude zaujímavé, pretože počas prvých koncertov tam budú ľudia, ktorí album ešte nebudú počuť, ale koncert dávame dohromady, setlist je v podstate takisto vystavaný, máme tam pripravené niečo pre prípad, že by sme chceli niečo zmeniť, do vizuálnej stránky a dizajnu pódia je vo veľkom zainteresovaný Anton Corbijn. Veľká časť koncertov bude vonku, tie nedávno ohlásené budú v halách ... celkom sa teším na to, aké to bude opäť sa postaviť na pódium. Urobili sme teraz zopár vystúpení vo štvorici a mám z toho dobrý pocit, cítime sa opäť ako kapela, je to super.