Daniel Miller o “A Broken Frame” (2006)

Daniel Miller o “A Broken Frame” (2006)

"A Broken Frame" bol v poradí druhý album Depeche Mode, no ich prvý bez Vince Clarka. Po jeho odchode bol ostatní traja silne presvedčení o pokračovaní ďalej.

Nikdy tam neboli diskusie o rozpade skôr to bolo opačne - bolo to silné rozhodnutie pokračovať a dosiahnúť úspech, ukázať Vincemu, že to dokážu aj bez neho.

Vince bol v kapele hnacím motorom, ako po hudobnej, tak aj kariérnej stránke a to bolo nutné zmeniť. Táto úloha teraz pripadla Martinovi, Fletch sa chopil vecí viac manažérskym spôsobom. Po tom menšom rozpade začala kapela rásť veľmi rýchlo. Veci doslova akoby boli pumpované a oni museli zrazu na seba vziať viac zodpovednosti. Nenazval by som to priamo požehnaním, ale to, čo z toho vzišlo, bolo veľmi silné.

Vedeli sme, že Martin bol skutočne zdatný skladateľ. Keď písal skladby Vince, mal veľmi jasnú predstavu o tom, ako by tie skladby mali znieť. Martin ale nebol tak čitateľný a jeho demá boli v podstate len hrubý základ, boli postavené viacmenej na hlase, Casio klávesách a slučkách. V určitom zmysle to bolo dobre, pretože vlastne všetky skladby začínali akoby na zelenej lúke, boli otvorené a mohli sme ich posunúť smerom, akým sme len chceli. No rovnako to bola aj výzva, pretože sme mali veľa možností v rozhodovaní. Pri tomto albume sme začínali z úplne inej pozície, než tomu bolo pri albume "Speak And Spell".

Nahrávali sme v Blackwings, v tom isto štúdiu, kde sme nahrávali debutový album. Martin so sebou priniesol PPG, jeden z prvých digitálnych keyboardov. Nazývali to "wave table" syntezátor a na tú dobu bol veľmi pokrokový, no rovnako nespoľahlivý. Získali sme z neho niekoľko zvukov, ku ktorým by sme sa inak nedostali - napr. zbory v "See You" sú práve z PPG. Ale inak sme stále väčšinou používali výbavu ako pri albume "Speak And Spell". No zároveň sme sa posúvali do iných oblastí, objavovali nové veci a začali hlavne využívať skutočné zvuky. Spomínam si, že sme využili aj kapelu Blancmange, pri nahrávaní toho pochodového rytmu v "Shouldn´t Have Done That", keďže oni nahrávali vo vedľajšom štúdiu a s Depeche Mode boli kamoši. Taká electropopová solidarita.

Nikdy sa však nesnažili, aby "A Broken Frame" znel tak, akoby ho nahral Vince. Depeche Mode chceli rozhodne vytvoriť svoj nový typický zvuk. Jednoznačne sa chceli od debutového albumu odpútať. A keďže Martinove skladby sú po hudobnej stránke komplexnejšie, tak to všetko prirodzene nabralo úplne iný smer.

Pri už dávnejšie napísanej skladbe "See You" sa mi zo sekvencera podarilo získať vcelku náhodnú bassovú linku, ktorá sa, v podstate v nezmenenej podobe, objavila aj na nahrávke. Martin následne ozdobil skladbu s viac melodickými linkami, lenže sme nemali žiadnu konkrétnu predstavu o tom, aké tempo by mala skladba mať, takže sme vlastne začali len z akýchsi útržkov. Nakoniec sme ju vydali ako pilotný singel k albumu a stal sa z nej ich najväčší hit v Británii, v tých časoch. Vyšplhal sa na 6.miesto.

Imidž kapely v médiách sa takisto zmenil. Po tom, čo sa zo "See You" stal obrovský hit, si ich zrazu začali všímať ako popové hviezdy. Média ich spájali s umelcami ako Haircut 100, Altered Images a Kim Wilde. Spomínam si, že v tých časoch bolo publikum na ich koncertoch až neuveriteľne mladé. Objavovali sa v mainstreamových popových šou. "Jim´ll Fix It" a podobne. Neboli s tým však príliš spokojní. Dokonca sa cítili zahanbení, ale aj tak do toho išli. Bola to ich "teenypop" chvíľa.

Ešte predtým, ako sa začalo s nahrávaním albumu, sa ku kapele, na turné, pripojil Alan Wilder, no k samotnému nahrávaniu prizvaný nebol. Spočiatku ho chceli len najať ako hráča na klávesy na koncertoch. V januári 1982 odohrali svoj prvý americký koncert, v newyorkskom klube Ritz, ktorý bol fantastický a beznádejne vypredaný. Množstvo ľudí prišlo na koncert z okolia mesta a v podstate to všetko boli mladé decká.

V tom období začalo svoje vysielanie niekoľko alternatívnych rozhlasových staníc, napriek celým Spojeným štátom, a všetky sa snažili prísť s niečím úplne novým. Svoju identitu tak našli v kapelách ako Depeche Mode, The Cure, Echo And The Bunnymen, New Order - a hoci tieto kapely nemali veľa spoločného v UK, v Spojených štátoch rozhodne áno.
Američania sa v podstate zaujímali o nové britské kapely, ktoré neboli rockové. Bola to absolútne undergroudová záležitosť, no tieto rozhlasové stanice boli kľúčové pre vznik alternatívnej hudobnej scény.

"A Broken Frame" je akýsi "prechodný album" a možno nepatrí medzi tie najsilnejšie od Depeche Mode. No pri pohľade späť sa nedá nevšimnúť množstvo kľúčových momentov, ktoré určili budúcnosť kapely, hlavne pokiaľ šlo o experimentálnu stránku. Skladby ako "Monument" a "Satelite" skutočne predznamenali zvuky a nápady, ktoré rozpracovali na neskorších albumoch. Rozhodne sme pri tomto albume experimentovali viac, než pri "Speak And Spell", čo bolo dobré. Niektoré z tých experimentov nám vyšli, niektoré vôbec, hoci sme čakali opak. Kapela však bola stále veľmi mladá, snažili sa nájsť nové smery a hľadali svoj hlas.

Na tom albume to rozhodne počuť. Znie to ako nový začiatok.

Daniel Miller
zdroj: A Broken Frame, SACD Release, 02/10/2006

Názory Devotees (6)

tomy

 1    14. apríl 2021 o 17:21

Úryvok textu: “LEAVA IN SILENCE”:

We´ve been running round in circles all year,
Doing this and that and getting nowhere.
This will be the last time,
I think I said that last time.
If only had potion,
Some magical lotion,
That could stop this,
I would set the wheels in motion.

Aký nadčasový význam… Mám tento album rovnako rád ako taký EXCITER, niektoré nápady sa podarili, iné nie, podstatné, že išli ďalej… Boli časy, keď som si pri počúvaní tohto albumu vytvoril krásnu atmosféru, ale tie časy sú dávno preč. Zanechal som ich v tichu. Z určitého uhla pohľadu som v podobnej pozícii, ako boli chlapci po odchode Vince Clarka, cítim sa byť “rozbitý na tisíc kúskov” a musím sa opäť poskladať a dať dokopy, alebo to všetko nechám tak… Leave in silence…  Hm, aké výstižné. Čo môžem povedať :
“What can I say,
I´m heading for the door.
I can´t stand this emotional violence.
Leave in silence.”

Michaela 146

 2    16. apríl 2021 o 00:21

Skvělé album, vždy jsem měla ráda ten analogový zvuk alba. A také jsem nikdy nepochopila, proč je zbytečně podceněný. Mám ho nejvíce spojené s narozením mého mladšího bratra…a zde by bylo tvé místo. A miluji The Sun & The Rainfall je taková plná naděje, při tom smutku.

A taková ta akustická live version Leave in Silence od Martina na SOTU tour zní naprosto dokonale.

Peteman

 3    18. apríl 2021 o 22:45

U mňa je toto album rozhodne viac než taký Exciter

vocal

 4    22. apríl 2021 o 19:02

The Sun & The Rainfall ... skvelá vec ... podľa mňa jedna z najlepších na začiatku ich kariéry.

tomy

 5    23. apríl 2021 o 10:30

Súhlasím, škoda, že sa ju ani raz nepokúsili zahrať naživo so živým bubeníkom… Tie bicie mi získali taký hutnejší zvuk, na závery koncertov priam ideálna pieseň... Hlavne v takej Bratislave, kde pri koncertoch aj prší, aj svieti slnko…
Mne sa z tohto albumu páči “NOTHING TO FEAR”, super, že sa nebáli ju hrať počas setlistu na turné, ktoré propagovalo ” A BROKEN FRAME”... To by už asi dnes neurobili, keďže Martin má dostatok balád a aj tak si spieva len svoje obľúbené, iba sem tam urobí výnimku… smile

ViolateYou

 6    24. apríl 2021 o 23:56

Najhorsi album v ponimani DM a pritom tak perfektne melodie na nom su ze mnohi mozu len snivat???? ach chcel by som zas prvy raz pocut Leave in silence ci See You.. Leave in silence som uplne prvy krat myslim pocul vo verzi nazivo a to bola velka laska na prvy posluch

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa