Daniel Miller o “A Broken Frame” (2006)

"A Broken Frame" bol v poradí druhý album Depeche Mode, no ich prvý bez Vince Clarka. Po jeho odchode bol ostatní traja silne presvedčení o pokračovaní ďalej.

Nikdy tam neboli diskusie o rozpade skôr to bolo opačne - bolo to silné rozhodnutie pokračovať a dosiahnúť úspech, ukázať Vincemu, že to dokážu aj bez neho.

Vince bol v kapele hnacím motorom, ako po hudobnej, tak aj kariérnej stránke a to bolo nutné zmeniť. Táto úloha teraz pripadla Martinovi, Fletch sa chopil vecí viac manažérskym spôsobom. Po tom menšom rozpade začala kapela rásť veľmi rýchlo. Veci doslova akoby boli pumpované a oni museli zrazu na seba vziať viac zodpovednosti. Nenazval by som to priamo požehnaním, ale to, čo z toho vzišlo, bolo veľmi silné.

Vedeli sme, že Martin bol skutočne zdatný skladateľ. Keď písal skladby Vince, mal veľmi jasnú predstavu o tom, ako by tie skladby mali znieť. Martin ale nebol tak čitateľný a jeho demá boli v podstate len hrubý základ, boli postavené viacmenej na hlase, Casio klávesách a slučkách. V určitom zmysle to bolo dobre, pretože vlastne všetky skladby začínali akoby na zelenej lúke, boli otvorené a mohli sme ich posunúť smerom, akým sme len chceli. No rovnako to bola aj výzva, pretože sme mali veľa možností v rozhodovaní. Pri tomto albume sme začínali z úplne inej pozície, než tomu bolo pri albume "Speak And Spell".

Nahrávali sme v Blackwings, v tom isto štúdiu, kde sme nahrávali debutový album. Martin so sebou priniesol PPG, jeden z prvých digitálnych keyboardov. Nazývali to "wave table" syntezátor a na tú dobu bol veľmi pokrokový, no rovnako nespoľahlivý. Získali sme z neho niekoľko zvukov, ku ktorým by sme sa inak nedostali - napr. zbory v "See You" sú práve z PPG. Ale inak sme stále väčšinou používali výbavu ako pri albume "Speak And Spell". No zároveň sme sa posúvali do iných oblastí, objavovali nové veci a začali hlavne využívať skutočné zvuky. Spomínam si, že sme využili aj kapelu Blancmange, pri nahrávaní toho pochodového rytmu v "Shouldn´t Have Done That", keďže oni nahrávali vo vedľajšom štúdiu a s Depeche Mode boli kamoši. Taká electropopová solidarita.

Nikdy sa však nesnažili, aby "A Broken Frame" znel tak, akoby ho nahral Vince. Depeche Mode chceli rozhodne vytvoriť svoj nový typický zvuk. Jednoznačne sa chceli od debutového albumu odpútať. A keďže Martinove skladby sú po hudobnej stránke komplexnejšie, tak to všetko prirodzene nabralo úplne iný smer.

Pri už dávnejšie napísanej skladbe "See You" sa mi zo sekvencera podarilo získať vcelku náhodnú bassovú linku, ktorá sa, v podstate v nezmenenej podobe, objavila aj na nahrávke. Martin následne ozdobil skladbu s viac melodickými linkami, lenže sme nemali žiadnu konkrétnu predstavu o tom, aké tempo by mala skladba mať, takže sme vlastne začali len z akýchsi útržkov. Nakoniec sme ju vydali ako pilotný singel k albumu a stal sa z nej ich najväčší hit v Británii, v tých časoch. Vyšplhal sa na 6.miesto.

Imidž kapely v médiách sa takisto zmenil. Po tom, čo sa zo "See You" stal obrovský hit, si ich zrazu začali všímať ako popové hviezdy. Média ich spájali s umelcami ako Haircut 100, Altered Images a Kim Wilde. Spomínam si, že v tých časoch bolo publikum na ich koncertoch až neuveriteľne mladé. Objavovali sa v mainstreamových popových šou. "Jim´ll Fix It" a podobne. Neboli s tým však príliš spokojní. Dokonca sa cítili zahanbení, ale aj tak do toho išli. Bola to ich "teenypop" chvíľa.

Ešte predtým, ako sa začalo s nahrávaním albumu, sa ku kapele, na turné, pripojil Alan Wilder, no k samotnému nahrávaniu prizvaný nebol. Spočiatku ho chceli len najať ako hráča na klávesy na koncertoch. V januári 1982 odohrali svoj prvý americký koncert, v newyorkskom klube Ritz, ktorý bol fantastický a beznádejne vypredaný. Množstvo ľudí prišlo na koncert z okolia mesta a v podstate to všetko boli mladé decká.

V tom období začalo svoje vysielanie niekoľko alternatívnych rozhlasových staníc, napriek celým Spojeným štátom, a všetky sa snažili prísť s niečím úplne novým. Svoju identitu tak našli v kapelách ako Depeche Mode, The Cure, Echo And The Bunnymen, New Order - a hoci tieto kapely nemali veľa spoločného v UK, v Spojených štátoch rozhodne áno.
Američania sa v podstate zaujímali o nové britské kapely, ktoré neboli rockové. Bola to absolútne undergroudová záležitosť, no tieto rozhlasové stanice boli kľúčové pre vznik alternatívnej hudobnej scény.

"A Broken Frame" je akýsi "prechodný album" a možno nepatrí medzi tie najsilnejšie od Depeche Mode. No pri pohľade späť sa nedá nevšimnúť množstvo kľúčových momentov, ktoré určili budúcnosť kapely, hlavne pokiaľ šlo o experimentálnu stránku. Skladby ako "Monument" a "Satelite" skutočne predznamenali zvuky a nápady, ktoré rozpracovali na neskorších albumoch. Rozhodne sme pri tomto albume experimentovali viac, než pri "Speak And Spell", čo bolo dobré. Niektoré z tých experimentov nám vyšli, niektoré vôbec, hoci sme čakali opak. Kapela však bola stále veľmi mladá, snažili sa nájsť nové smery a hľadali svoj hlas.

Na tom albume to rozhodne počuť. Znie to ako nový začiatok.

Daniel Miller
zdroj: A Broken Frame, SACD Release, 02/10/2006