Alan: Je dosť namáhavé vyžiť z hudby

Alan: Je dosť namáhavé vyžiť z hudby

Aktuálny rozhovor s Alanom Wilderom, v ktorom sa vrátime k minuloročnému turné, pospomíname na vystúpenie s Depeche Mode v RAH a možno poodhalíme zákulisie budúcnosti.

Na turné si predstavil celý rad zaujímavých hostí, Alessandrom Cortinim počnúc a Martinom Gorem končiac. Vyberal si ich ty sám? Je niekto z umelcov, ktorých máš rád, ktorého sa ti nepodarilo nakoniec získať? AW: Tie nápady ohľadne výberu hostí prichádzali samé od seba. Či už ten niekto pochádzal priamo z mesta, kde sme hrali, prípadne so mnou nadviazal kontakt, prípadne som sám mal pocit, že by dobre zapadol do programu Recoil eventov. Dobrý príkladom je práve Martin Gore, ktorý žije v Kalifornii, kde sme takisto hrali. Bolo by lepšie, keby bola možnosť, aby spolupracovníci projektu vystupovali so mnou častejšie, lenže logistika súvisiaca s cestovaním ďalších hudobníkov a vokalistov po Spojených štátoch akosi nešla dohromady s týmto projektom turné. Viete, zabezpečiť finančnú efektivitu takéhoto druhu turné v dnešných časoch je viac-menej výzva. Turné propagovalo album tvojich najlepších prác - "Selected". Plánuješ v blízkej budúcnosti vydať niečo nové? AW: Konkrétne plány zatiaľ nemám, ale mám v úmysle pokračovať v prácach na veciach, ktoré sa začali rodiť ešte pred kampaňou k albumu "Selected". Mám rozpracovaných 6-7 vecí v embryonálnom štádiu, ale je ešte príliš skoro rozprávať o tom, akým smerom sa budú nové veci uberať, prípadne kedy budú dokončené. Mám v pláne vrátiť sa do štúdia, opraviť môj značne poškodený počítač a pustiť sa do komponovania novej Recoil produkcie. Keďže máš na albumoch toľko rôznych vokalistov, ako sa vlastne rodia jednotlivé skladby? Píšeš pre nich texty alebo túto stránku veci nechávaš na nich a ty sa sústredíš iba na hudbu? AW: V podstate nechám hudbu prispôsobiť sa hlasu. Takmer vždy začínam s nejakými hudobnými nápadmi (príležitostne mám k dispozícii aj vysamplované vokály, ako tomu bolo v prípade The Golden Gate Jubilee Quartet v skladne "Jezebel"), no a k atmosfére, ktorá z toho vznikne, vyberiem ten správny typ hlasu. Vyberám si ľudí, ktorí sú technicky zdatní a pri ktorých mám pocit, že by mohli k projektu Recoil prechovávať určitú empatiu. Dobrým príkladom v tomto smere môže byť Joe Richardson alebo Diamanda Galas - obaja neuveriteľní vokalisti s otvorenou mysľou pre čokoľvek. Pri komponovaní mám však tendencie začať s hudbou (nenazval by som to v tomto štádiu ešte skladbami), čím vlastne vznikne štruktúra a atmosféra a ja začnem dúfať, že to inšpiruje niektorého z vokalistov. V tomto štádiu teda začínam hľadať vhodného vokalistu a teda aj vhodných spolupracovníkov. Akonáhle nájdem speváka, ktorý príde s nápadmi, tak tieto nahráme a následne znovu nahrám doslova všetko a zápasím s tým až do finálnej podoby. Je možné, že nakoniec skončíme na hony vzdialení pôvodným nápadom, ale je to prirodzený proces alebo jednoducho "práca". S projektom Recoil si začal v druhej polovici 1980-tych rokov. Myslel si si vtedy, že to s ním potiahneš tak dlho? AW: To určite nie. Vlastne som o tom nikdy nepremýšľal - a na druhej strane ani nevidím dôvod to ukončiť, ak je projekt potencionálne stále otvorený a umožňuje mi pracovať či už osamote alebo so spolupracovníkmi, ktorí sa mi páčia a nemám v tomto smere žiadne hudobné obmedzenia. Myslím, že po takomto čosi som túžil od momentu, ako som dosiahol 30-tku a moja osobnosť vyrástla z konceptu byť súčasťou kapely. Jediný dôvod, pre ktorý by som toto myslenie bol ochotný zmeniť, by boli peniaze. Viete, v dnešnej dobe je dosť namáhavé vyžiť iba z hudby. Recoil nepovažuješ za skupinu, ale iba za projekt. Ešte stále, po toľkých rokoch, veríš, že si projekt zachová dlhovekosť? AW: Ako pubertiak, prípadne ako dvadsiatnik, som neochvejne veril v túžbu stať sa hudobníkom (a možno raz aj "úspešným"). Takže som bol vždy hnaný touto túžbou a všetku pozornosť vo veciach, ktorým som sa venoval, sústredil len na tento jeden cieľ. Nikdy som však nevedel odhadnúť, akú formu to naberie, prípadne ako to skončí. Dnes, po čase, sa domnievam, že som chcel byť vlastne len v kapele a produkovať nahrávky. Neskôr som si uvedomil, že mi pobyt v skupine vyhovuje čoraz menej, hlavne pokiaľ išlo o súvisiace politiky, a práve preto som šťastnejší v úlohe hudobníka, ktorý sám rozhoduje o smerovaní vlastného projektu. Tvoj projekt je zameraný na elektroniku a keďže technológie sa v dnešnej dobe neustále menia, nepríde ti ako hudobníkovi zložité udržiavať neustále krok s neskutočne rýchle sa meniacimi vecami? Alebo ešte aj dnes využívaš vybavenie, s ktorým si prakticky začínal? AW: Mám veľmi rád staré analógové syntezátory a zopár ich dodnes vlastním. Dnes však syntezátory využívam pomenej a viac sa sústredím na "reálne" audio sample a slučky. Samozrejme stále lipnem na niektorých zariadeniach, ako napr. Mini Moog a môj VCS 3 syntezátor, ktorý využívam hlavne pre spracovanie samplov a slučiek. Takisto mám skvele znejúcu Neve konzolu zo 70-tych rokov, prípadne ďalším mojim obľúbencom je Roland Space Echo. Takisto používam zopár softwarových nástrojov, ale v tomto smere som nikdy nebol odborník. Páči sa mi skutočnosť, že je ľahšie uložiť si všetky zvuky a efekty z mixu a potom použiť počítač. Keď už sme pri tom, stále používame dôverne známe analógové boxy pre určité zvuky, echá a efekty a to hlavne preto, že ich digitálne ekvivalenty často neposkytujú to, čo od nich vyžadujem. Milujem klapkové kompresory a archívne zosilňovacie jednotky, páskové oneskorovače a podobne. Samozrejme, vývojom počítačov a software sa z nich stali silné nástroje a niektoré ich aspekty mám naozaj rád, no niekedy s nimi naozaj zápasím. Nie je však pravidlom, že aby ste dokázali vytvoriť dobrú hudbu, musíte sledovať aktuálne trendy. Niekedy stačia len dobré nápady. Je toľko dobrých spôsobov, ako to urobiť. Povedané jednoducho, mám rád kombináciu všetkých tých vecí. Takto pred rokom si vystúpil s Depeche Mode po viac ako 15-tich rokoch. Aké to bolo byť s nimi opäť na pódiu? Ako k tomu vlastne došlo? AW: Bolo to také dôverne známe a čudné zároveň - čo zasa nebolo až také prekvapivé vzhľadom na množstvo koncertných turné, ktoré sme spolu absolvovali - ale akoby som nikdy nebol od nich odlúčený. Akurát som zabudol na pocit, aké to je, keď máte pred sebou také obrovské publikum. A zároveň to bol pocit hrdosti zistiť, koľko ľudí sme tým obšťastnili. Bolo skvelé všetkých tých ľudí opäť vidieť (kapelu a štáb), zistiť, ako sa im darí a čo majú nové. Samozrejme dôležitú úlohu zohral aj účel toho vystúpenia a vedel som, že sa to stretne s pozitívnou reakciou ľudí. Čo sa nakoniec aj stalo :) Myslíš, že s nimi budeš ešte niekedy spolupracovať? AW: V tomto smere v súčasnosti neexistujú žiadne plány. Chýbajú ti niekedy Depeche Mode alebo si to pri sústredení na svoju vlastnú prácu ani neuvedomuješ a nemá to už pre teba význam? AW: Po dvoch rozvodoch by sa dalo povedať, že mi chýbajú peniaze! A samozrejme chýbajú mi aj iné aspekty vtedajšieho života, hoci na druhej strane sú zasa veci, bez ktorých som naozaj šťastný.

Názory Devotees (5)

Zenzucht

 1    8. marec 2011 o 14:08

Takže příště pořádnou kampaň tongue laugh

dvd18

 2    8. marec 2011 o 16:52

...keby s DM aspon spolupracoval na novom albume, tak by o peniaze nudzu urcite nemal :D

goran

 3    10. marec 2011 o 08:23

Myšlienka dňa - krutá reality:
“Po dvoch rozvodoch by sa dalo povedať, že mi chýbajú peniaze!”
Aké z toho plynie ponaučenie ???
xixixi… smile

cabik

 4    16. marec 2011 o 22:41

Nechapem ako mozu niekomu chybat prachy po 13 rokoch existencie v jednej z najbohatsich kapiel + tantiemy…

chmelko

 5    17. marec 2011 o 20:51

tak prvý rozvod 1/2, teraz druhy rozvod 1/2..ženy niesu dobrá investicia :-D

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa