Zabudnutá spomienka na “Violator” obdobie

Fotograf Kevin Westenberg sa hrabal vo svojom archíve a našiel v ňom malý poklad. Fotografiu z "Violator" obdobia, ktorá poteší nielen "starých harcovníkov" z radov fanúšikov kapely.

Kevin: "Ďalší zázrak z rokov 1990tych. Zlomový okamih. Vždy žasnem, keď natrafím na takýto "zakopaný" poklad. Už toľké roky fungujem so solárnou verziou BW Polaroid type55, že si ani nepamätám, kedy presne som urobil tento priamy farebný záber 5"x4" s Kodakom. Žiadne farebné úpravy. Ak je takýchto záberov viac, sú isto dávno pochované v archíve Mute Records. Tento vizuál zachytáva moje myšlienkové pochody v roku 1990. Išlo o zjavnú intepretáciu obalu albumu "Violator" s členmi kapely. Takto som kedysi uvažoval, čo dnes pôsobí dosť "komerčne". Dnes sa to možno považuje za veľké umenie, ale je to čiastočne spôsobené úspechom kapely a aj daného albumu, ktorý po čase vzrastie ešte viac alebo ... deklasuje vizuál samotného albumu. Jedinečný talent kapely a jej angažovanosť v očiach verejnosti hovorili za všetko.

Spomínam si, že to celé vznikalo v dosť chaotickom období. Jedným z dôvodov boli aj Vianoce. Vtedy sa Londýn doslova vypol, aspoň v prvom týždni nového roka. Zohnať niektoré veci na poslednú chvíľu nebolo jednoduché. Asistencia, osvetlenie, 5x4 kamera, statívy ... v tom čase som fotil len s Cannonom, na 35 mm film a len formát 5x4. Príliš veľa vybavenia by spôsobovalo iba problémy. A chaosu bolo vtedy už beztak dosť. Prečo si to ešte komplikovať ďalšími formátmi a objektívami? Nezmysel. Profesionál je schopný získať dokonalý výsledok aj s jediným fotoaparátom a objektívom. Ide predsa o viac, ako len o výbavu. V prvom týždni nového roka bola oblasť Kings X takmer mŕtva. Starí ožralovia, feťáci a na dnešnú dobu len zopár fungujúcich obchodov. Zaobstarať ruže, to bol totálny stres, no boli neoddeliteľnou súčasťou týchto konkrétnych záberov. Jednou veľkou slabinou tých dní, kedy som pracoval sólo, bola skutočnosť, že som nikdy nemal dostatok času na veľké nápady a tento prípad nebol výnimkou. Niekedy takéto návraty v spomienkach spôsobia sklamanie. Tento návrat však odhalil veľa "zabijakov", ktoré už čoskoro uzrú svetlo sveta ... Hosana!!!"

Kevin vytiahol z archívu aj fotografiu Davida z koncertu na Dodger štadióne v Los Angeles, 04-05/08/1990.

Kevin: Dostal som ponuku zúčastniť sa niekoľkých vystúpení kapely. Vyslali ma do Pensacoly, na Floridu, kde kapela skúšala na turné a absolvovala premiérové vystúpenie. Takisto som šiel do Orlanda, Miami a Tampy, na konci mája 1990. Pokiaľ si spomínam, tento záber bol pre Melody Maker a koncerty otvárali Nitzer Ebb a Electronic. Vystúpenie na Dodgers štadióne bolo finálem americkej časti turné. Bolo to obdobie Davidových bielych nohavíc a takisto divokých párty. Ten album úplne zmenil ich životy a priniesol šialenstvo. Jeden citát z magazínu UNCUT: Depeche Mode najskôr požiadali o support kapelu Jesus And The Mary Chain, ale predstavitelia mesta to odmietli kvôli ich názvu, takže namiesto nich pozvali Electronic. Bol to ich vôbec prvý koncert, dokonca ani nemali úplne dokončené skladby, ktoré v ten večer predstavili. Bernard Sumner z Electronic si na to spomenul v rozhovore pre Uncut, v roku 2001: "V prvý veče som to totálne prehnal, ako s chlastom, tak aj s drogami. V šatni bola sprcha, ktorú som totálne ozvracal. Asi najhorší moment môjho života."

ako aj zábery z The Worx Studios. King’s Cross, Londýn, 04/01/1990

Kevin: Kapelu mám rád už od albumu "Speak And Spell". Dodnes vlastním ich ranné "Bong" single. Namiesto toho, aby ťažili z minulosti, prijímali svoju verziu budúcnosti. Budúcnosti, ktorú už zmapovali Kraftwerk, Cabaret Voltaire, Bowie, OMD ... V tom čase to bola ohromná revolúcia, tie syntezátory hovorili za všetko. V januári som dostal ponuku, objednávku od Mute Records, fotiť Depeche Mode. Bola to obrovská šanca a skok vpred. Kapela si užívala ohromný úspech a osud pevne držala vo svojich rukách. Fotografie boli určené pre média k ich chystanému albumu "Violator". V ten deň som skúsil veľa experimentov. Album mi nebolo umožnené počuť, aj preto, že sa to všetko udialo veľmi rýchlo. Boli prázdniny a fotenie bolo naplánované na 4.januára. Jediné, čo mi ukázali, boli grafiky pre album. Snažil som sa teda o ich vlastnú interpretáciu. Priniesol som teda ruže, v rôznych stavoch čerstvosti, čo vlastne naznačovalo celkovú tému. Vzhľadom na moje zručnosti v 1990-tych rokoch bolo nakoniec využiteľných tak 10 - 20% záberov. V štúdiu, pri umelom osvetlení, som pracoval tretí, či štvrtý krát. Dovtedy som fotil pri prirodzenom svetle. Musel som sa teda veľmi rýchlo učiť. Bola to skúška ohňom. Chalani boli absolútne hviezdy, ale aj tak vtipní. Nemal som ani tušenia, že to bude taký veľkolepý album, až kým som ho  nepočul. Podaril sa aj skvelý záber, na ktorom každý držal v ruke ružu za chrbtom, čo nakoniec skončilo na obálke Melody Maker. Vďaka tomu som dostal množstvo ďalších príležitostí fotiť pre svetovú hudobnú tlač, čo o niekoľko rokov neskôr viedlo k práci so Stingom, Mary J Blige a ďalším.