Depeche Mode v relácii “Fenomény” Rádia Devín

Rádio DEVÍN odvysielalo 16.6. premiéru epizódy pravidelnej relácie "Fenomény", tento krát o Depeche Mode. Hostia Roman Bomboš a Róbert Pospiš rozprávali o vplyve Depeche Mode na ich životy a hudobnú scénu.

Reláciu nájdete v archíve RTVS - www.rtvs.sk alebo v podcastových aplikáciách.


Názory Devotees (5)

cvengo

 1    28. jún 2022 o 11:42

Preco ma niekto potrebu vyjadrovat presvedcenie, ze Depeche uz nikdy nic nenahraju a nikdy nevystupia nazivo. Samozrejme, ze ked zomrie clen kapely, tak nahravanie a koncertovanie je to posledne, na co clovek pomysla. Ale smutok ustane a hudba zase vystupi do popredia. Dajte im cas.

Pravdepodobne podobne zmyslali aj clenovia Prodigy, ked zomrel Keith Flint pred tromi rokmi a v juli vyrazaju zase na turne.

cvengo

 2    28. jún 2022 o 11:51

Arthur Corbijn grin

Gabriel

 3    28. jún 2022 o 16:03

@cvengo: su to len nevinne pele-mele fanusikov. Ak by v akomkolvek vyzname odisiel Martin alebo Dave, tak to je jasne, ze je koniec DM. Ci uz novej hudby alebo zivakov, kde identifikatorom su jedine Martinove texty a hudby a vokaly Davea. “Lepidlom” tych dvoch je ich osobnostna vyzretost a zeny, ktore za nimi stoja. Sú príliš starí na to, aby sa rozpradli.

A teraz im život ukázal lekciu, že nie je čas, strácať čas, pretože odísť môžeš bez varovania kedykoľvek.

cvengo

 4    28. jún 2022 o 16:06

No ved tak to vidim aj ja. Naco by to bolo dobre, keby teraz uprostred nicoho oznamili koniec.

tomy

 5    29. jún 2022 o 10:10

Aj ja sa čudujem, že sa tak suverénne vyjadrujú o konci skupiny ako takej… Ja keď som uvažoval o konci DM, tak len v súvislosti s vydaním posledného počinu DG a SS: “Imposter”, pretože som mal pocit, že Dave má toho humbugu okolo DM a veľkých turné už dosť... A to bolo dávno predtým, ako nás Andy opustil… Okrem toho, ja som začal chodiť na koncerty DM až po odchode Alana a vždy som mal takú tajnú predstavu - nevidieť Andyho na pódiu ako (ne)hrajúceho člena DM. Občas ma to fakt rušilo. Ja som si myslel, že sa v polovici rokov 90-tych stiahne a bude “len” manažérom skupiny, t.j. doslova tým tichým velikánom v úzadí DM a veci po hudobnej stránke plne ponechá Martinovi a Davidovi. A samozrejme skutočným koncertným profesionálom, ktorý by DM koncerty posunuli na inú úroveň... Rovnako, ako sa o niečo podobné pokúsil Tim a jeho produkčný tím pri nahrávaní albumu ULTRA.
Takže z určitého uhla pohľadu sa môže môj tajný sen splniť a Martin spolu s Davidom konečne raz môžu niečo vydať ako (super)duo stále tvoriace pod značkou DM (doslova) a na pódiu mať okolo seba skutočných muzikantov, ktorí budú vedieť, čo majú na pódiu robiť... Veľakrát som sa počas koncertu pristihol, že je tých živých aj neživých elementov na pódiu akosi veľa…
Tým nechcem znižovať Andyho prínos pre DM. Ale na to, ako je táto skupina vnímaná, t.j. ako veľmi inovatívna a svojho času nadčasová, tak bol MARTIN doslova v niečom “konzerva” zacyklená v určitých šablónach, postupoch, rituálov, t.j. v jednom systéme… A to je to, čo sa asi aj Alanovi prestalo páčiť a mať z nahrávania albumu DM radosť.
Chalani v DM si mali po vydaní albumu ULTRA a nasl. spomienkovom turné The Singles 86-98 sadnúť a hľadať novú koncepciu a víziu DM. Album EXCITER krásne dokazuje to, ako ostali stáť kdesi v medzipriestore. Vytratilo sa ono vzrušenie z nahrávania (tak potrebné), precíznosť, tlak na ostatných a pod. Proste traja chlapci z Basildonu si splnili sen a chceli svetu dokázať, že to vedia aj bez Alana, už aj bez drog a iných látok, ale zabudli na jedno: prestali byť významovou skupinou, ktorá by naďalej vytvárala tie sofistikované štruktúry, napríklad pomocou sebapodobnosti alebo matematických postupností a tie následne vyjadrovať melódiou či rytmom. Predtým im to išlo ako po masle… Ale keď už spomínam slovo “sebapodobnosť”, tak pri albume EXCITER sa akoby chceli na seba podobnosť v tom najlepšom (novom) svetle, ale účinok sa asi minul…
Po odchode Alana som v DM postrádal to, čo tam predtým bolo a čím boli tak zaujímaví :
- Sofistikovanosť , priam intelektuálna zaujímavosť
- Zmysluplný, (sémanticky) hlboký, spievaný text (na albume ULTRA sa Dave prekonal, ale nasl. dva, tri albumy ... neviem, neviem, často bol hlas na štúdiovom albume upravený dosť nevhodne, doslova skreslený...)
- Komplexnosť a koherentnosť (použitie techniky, pomocou dobre definovaných procedúr a postupov, ktoré nie
je problém popísať a naprogramovať), Tu je strata Alana asi najbolestnejšia ...
Okrem toho, spolu s estetickými kvalitami skupiny mi príde toto hľadisko ako najviac relevantné a to sa akoby s Alanom vytratilo, aj to čaro na pódiu… Práve Alan pôsobil na pódiu ako estét, ktorý má všetko plne pod kontrolou a vedel hrať naživo, s citom, čo je tiež umenie ... Poznámka: Títo dvaja (Peter a Christian) do toho občas búchajú ako na dedinskej zábave…
Jednou vetou povedané - DM v určitom čase stratili akýsi, ťažko opísateľný “komplexný význam”. Stali sa nostalgiou, spomienkovým optimizmom. A ten ja (už) nemusím.
Ale aby som to ukončil optimisticky: Verím, že príde ešte jeden štúdiový album a jeden koncert. Ako oslava toho najlepšieho, čo DM vytvorili.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa