30 rokov albumu “Violator”

Presne 19.marca 1990 sa na pulty hudobných predajní po celom svete dostal ten magický čierny album s červeným emblémom ruže na obale, ktorá sa stala symbolom kapely na pekne dlhé obdobie. A dodnes jeho hudobnú kvalitu sotva čo prekoná ...

Kto si ešte dnes spomenie na to utorkové popoludnie, kedy v niekdajšom Rock FM rádiu uvidiedol Juraj Čurný (keď ešte počúval normálnu hudbu) v premiére prvé skladby z nového albumu Depeche Mode? Ja som už pri prvých zvukoch "World In My Eyes" prestal dýchať a tento pocit zažívam pri tomto albume dodnes ... 

Názory Devotees (10)

jozefst

 1    19. marec 2020 o 18:58

Vďaka za pripomenutie! Na Juraja Čurného a jeho uvedenie albumu Violator si pamätám. Bolo to nejako poobede a púšťal z neho 5 skladieb, no neviem, či to bola tá istá relácia spomenutá v tomto príspevku. A k Violatoru, tak to by som sa tu rozpísal na pomaly poriadny článok. Urobili s ním prievan nielen v ich diskografii, ale aj do sveta.

Monghi

 2    19. marec 2020 o 22:04

@jozefst: ano, bola to presne ta popoludnajsia relacia a odznelo v nej 5 skladieb smile

Michaela 146

 3    19. marec 2020 o 22:43

Nejen Violator dnes slaví, přání letí všem Josefům… Vyrostla růže v den Vašeho jména a v mém srdci je navždy zasazena. Legendární violatorská růže, symbol DM pro mou romantickou duši jako stvořená, vždy jsem milovala růže a nevzdávám se… však i živou růži si dám do vlasů @}->—– Tu růži nosím jako symbol na koncerty DM.

Jednoho krásného dne jsem náhodně na burze sehnala singl Personal Jesus s prvotřídní B stranou Dangerous, netušila jsem na jaký hudební klenot jsem právě narazila, tenkrát by se dalo říci, že kupuji zajíce v pytli…

A jednoho krásného dne roku 1990 jsem si doplnila svoji sbírku, ne tedy motýlů...ale přibil mi na poličce klenot elektronické hudby Violator smile Každý večer jsem usínala a nechávala se houpat na hudebních vlnách Violatru a při závěrečné  Clean hm Dream on, dream on ♫

Monghi

 4    20. marec 2020 o 06:50

@Michaela ... mozno tomu albumu pomohlo, obzvlast v nasich koncinach, aj to, ze v hudobnych obchodoch toho este stale nebolo tak vela a ked bola zrazu moznost si kratko po oficialnom vydani albumu kupit original, tak po tom sli vsetci “ako po údenom” smile Dodnes mam doma kazetu, prehravku z CD, tohto albumu a je to taka moja “navzdy” spomienka na to naj obdobie s DM, samozrejme, potom prisiel definitivny odpal v podobe SOFAD, ale to som uz bol o cosi starsi a zivot vnimal o trosicku inak smile Ale “Violator” a vtedajsi imidz kapely, asi navzdy najlepsi, to bolo nieco magicke ... obzvlast ked sa objavil klip k Policy Of Truth, to boli najimidzovejsi Depeche Mode, aki sa na verejnosti objavili. Nic predtym, ani nic potom uz nebolo tak cierne, ako uhlie smile

Tomba

 5    20. marec 2020 o 17:50

Já si silně vzpomínám, že jsem klipy k Enjoy The Silence nebo Policy Of Truth poprvé viděl v legendárním pořadu Rhytmick se stylovým uvedením Mekyho Žbirky. Velká nostalgie, krásné časy!

outsider

 6    20. marec 2020 o 23:48

Album Violator som si kúpil na kazete ako prvý. Playing the angel je jediný, ktorý sa mu najviac priblížil. Pre mňa sú to najvydarenejšie albumy, ktoré najradšej počúvam.

jozefst

 7    21. marec 2020 o 17:47

Michaela 146, dodatočne ďakujem za gratuláciu. Až vďaka tomuto článku som si uvedomil, že Violator vyšiel v deň mojích menín, takže depechemode.sk neodvádzajú zbytočnú prácu a vďaka im za ňu. Stále to tu žije aj keď je kapela zatiaľ v spiacom móde.

tomy

 8    21. marec 2020 o 21:22

Najprv som si vravel, že nič na túto tému nenapíšem, ale nakoniec si hovorím, veď ten album zato nemôže. Nemôže zato, aký som “stranger”. Či áno? Ako som čítal v jednom vyjadrení Martina Goreho, nie vždy sa vydajú tie najlepšie veci. A ja mám pri tomto výročí (albume) podobný pocit. Možno pre niektorých fans priam kacírska myšlienka (zvlášť po toľkých rokoch a takom masívnom úspechu), ale ja to tak cítim. Najviac ma oslovili dve veci, na ktorých sa ani nespieva a ani nevyšli priamo na albume. Teda ešte jedna pieseň, ktorá má aj vokálnu stopu, ale tiež nevyšla priamo na albume. Keď sa pozriem na albumy z r. 1984, 1986 a 1987, tak tam vidím silný príbeh, ale pri tejto ruži na čiernom (gýčovom) podklade. Dlho som nechápal ten hlavný motív “coveru”, ale pred pár rokmi ma osvietilo (keď som pozeral viac tv seriálov): Jedna ruža sa v západnom svete hádže na pohreboch, nie? Možno preto ten čierny podklad… A nato, koľko hodín som pri tejto nude a prázdnote strávil (nemyslím to ironicky, ale myslím si, že tento album dokonale vystihuje práve tieto dva pojmy), tak som sa pri tomto albume ani raz intímne s nejakou “ružou” nerozprával tak bez slov… smile A to je čudné, nie? Mal som asi v tom čase prejsť na “grunge” a všetko okolo (i seba?) ničiť. V tom som fakt dobrý VIOLATOR. :(

Miro

 9    27. marec 2020 o 20:28

tomy - k tomuto názoru len ťažko niečo napísať, preto ani nikto nereaguje. VIOLATOR je hudobný skvost. Nenazval by som ťa “stranger” ako sa sám nazývaš, ale… každý má svoj pohľad a ja ti ho neberiem

bob3

 10    27. marec 2020 o 23:23

Abych byl upřimný, MFTM mi nastavil úroveň hudební kvality, Violator jsem nějakou dobu měl za desku kde je Enjoy The Silence a Policy Of Truth, nelíbilo se mi že na ní zařadili v době vydáni již “ ohraný “ Personal Jesus, ale to jen pro zajímavost, dneska u mě vysoce hodnocená deska..

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa