20 rokov albumu “Exciter”

14.mája 2001 sa na trhu "oficálne" objavil album, ktorým Depeche Mode vlastne predstavili svoj nový, zdá sa definitívny hudobný smer a štýl. "Oficiálne" aj preto, že album už nejaký čas koloval po internete.

Drsná temnota zostala v 1990tych rokoch, spolu s albumom "Ultra". Temnota nová dostala príchuť neskorých večerov večne slnečnej Kalifornie, kam sa Martin presťahoval so svojou rodinou. Aj Dave začal pôsobiť dospelejšie, viditeľne ovplyvnený kozmopolitným svetom mesta New York. Jediný Andy sa nezmenil. A dá sa povedať, že tak, ako sa Depeche Mode predstavili týmto albumom pred 20timi rokmi, spolu so singlami "Dream On", "I Feel Loved", "Freelove" a "Goodnight Lovers", ako aj megaúspešným severoamerickým a európskym turné, tak takí zostávajú dodnes. Alebo to vnímate inak?

Názory Devotees (14)

Monghi

 1    14. máj 2021 o 20:38

tak ked ma album vyrocie, tak som si ho pri zapade slnka v zahrade pustil ... a musim uznat, ze v jednoduchosti je krasa smile “Lovetheme” je skryta perla ... da sa pocuvat x-krat za sebou ...

tomy

 2    14. máj 2021 o 21:19

Hm, práve mi jedna rockerka doma povedala: “vieš, že presne dnes, ale v r. 1982 vyšiel Combat Rock od The Clash? A ja na to, že nie… Kto by už v taký bežný dátum niečo vydával… ? A hľa, práve som si prečítal túto novinku… Je pravdou, že ja som tento album dostal v ten rok na moje meniny, čo je teda takmer dva mesiace pred… smile A viac nepoviem, bolo to len na vzdelávacie potreby… Boli časy (pred dvoma rokmi), kedy som pri inšpiratívnych textoch tohto albumu išiel z kože vyletieť...  A dnes? Tiež som pozeral krásny západ slnka, umelecký oblak nad ním (mojimi očami mal tak trochu tvar lietajúceho taniera), ale asi som dospel… Postačuje mi ticho a spev vtáčikov, ktorý ma jemne uspáva… Takže idem spať a popritom si vypočujem podcast o tom, “s ktorým (sériovým) vrahom by ste išla na rande”. Dúfam,  že zaspím skôr, ako sa dozviem odpoveď... smile
A ako vnímam Exciter a umelecký smer DM od jeho vydania? Podľa mňa nemal tento album nikdy vyjsť v tejto podobe… Možno silné slová, ale po hudobnej stránke tam cítim veľa nepochopených a plochých miest, s ktorými asi nie sú spokojní ani samotní (ostávajúci) členovia DM… A to, že sa zmierili s nižšou kvalitou vydávaných albumov, tiež o niečom svedčí... Práve dnes som počas hodinovej porady (sám so sebou na konci náročného pracovného týždňa) náhodou počúval BJORK, ktorá bola tak trochu s DM prepojená cez osobu Mark Bell a mne prišla jej zvuková koláž ako cesta brazílskym pralesom.  Dokonca som v piesni UTOPIA počul priamu inšpiráciu DEAD CAN DANCE a kto ma pozná, vie, čo to pre mňa znamená...  Často nesúrodé, mnohovrstvové zvuky, ktoré (naoko) nemajú význam, ani silnú melódiu, ale to všetko, akoby kopírovalo zvuky čistého, ľuďmi nepoškodeného pralesu… Až pri poriadnom ponore (Alan tomu hovorí hĺbka hudby) človek objaví “Ameriku”... David Bowie by bol na Bjork hrdý, myslím si… Pokračuje tam, kde on nikdy neskončil…
Do kelu! Ako to vlastne súvisí s DM? Nijako a predsa. Ako taký Exciter. Ešte mám jeden veľký sen s týmto albumom, ale neverím, že sa…

Michaela 146

 3    15. máj 2021 o 07:49

Nejsem moudré děvče a ani nejsem v malém klubu fandů Exciteru…Výstižné! No raději půjdu fandit na Spartu.
Touto cestou, bych se ráda omluvila všem, které jsem poslední dva roky zanedbávala…A na otázku co je se mnou: Odpovím, mě by hanba fackovala psát si potají ještě s jinýma, jelikož jsem měla oči jen pro jednoho…noci jsou temné!
Can you feel a little love?
Can you feel a little love?
Dream on, dream on…Už dvacet let sním o lepším životě...Hudba je jako člověk. Je v ní spousta emocí, spousta citu…a o tom je i album Exciter

 

Michaela 146

 4    16. máj 2021 o 12:51

A právě proto, že nechci zůstat jen u toho snění....Touto cestou bych se ráda omluvila, jednomu milému pánovi, že z mé strany, došlo k určitému nedorozumění....Jelikož tento pán mi dal za poslední dva roky mnohem více lásky, nežli se mi dostávalo za posledních dvacet let…Exciter
https://www.youtube.com/watch?v=s1ysoohV_zA
Jsem jenom člověk
Z masa a krve
Člověk
Narozen dělat chyby

tomy

 5    16. máj 2021 o 13:59

Ja si myslím, že Exciter je hlavne o pomalom a konečnom rozchode, rozpade vzťahov… Martin ten album označuje za pozitívny, ale treba sa na to pozrieť optikou anglického humoru s typickým pre sarkazmus a iróniu. Samozrejme, že nevidím do hlavy geniálneho umelca, ale umenie je v krásne vo fantazírovaní a vlastnej predstave… Zoberme si, čím možno prechádzal… S manželkou sa síce presťahoval zo sychravého Anglicka do slnečnej Kalifornie, mysliac si, že všetko sa na dobré obráti… Ale čoskoro pochopil, že nie… Opäť to isté, len v „oranžovej“. A jeho vzťah s DM? Dave už nemal chuť nahrávať a spievať piesne niekoho iného, len cítil, že ešte nie je správny čas to s Martinom prebrať a podľa toho sa aj pri nahrávaní správal… V podstate to len pekne naspieval. Nič viac. Andy ako jeden z najlepších Martinových priateľov, bol rád, že ostal v DM na trvalú milosť, uvedomujúc si, že Martin ho po dočasnom vykopnutí z turné v r. 1994 a Alanovom odchode v r. 1995 (možno aj kvôli Andymu, aj keď primárne asi nie) vždy v skupine podrží a to aj za cenu jeho vlastnej pozície… Andy sa ani len nesnaží predstierať hru na klávesoch, aj keď občas má svetlé momenty. Osobne si myslím, že je akýmsi chrbtom DM, ktorý ich podrží, keď to medzi Martinom a Davidom iskrí... To všetko sa odrazilo už v prvom – úvodnom singli a otváracej piesni albumu: DREAM ON…
Martin ide s výhradou svedomia domov. Možno je za tým iba prehýrená noc, možno krátky románik a možno uvedomenie si, že manželka ho už neľúbi tak, ako kedysi a preto to úvodné zvolanie:
„Can you feel a little love Can you feel a little love…“
Následne, keď si prečítate prvé dve strofy (slohy), tak je to tam a nielen v náznakoch…
Bez toho, že by bola medzi prvou a druhou piesňou nejaká pauza, tak ten pocit smútku nad vzťahovou krízou logicky nadväzuje krásnou, ale rovnako smutnou SHINE:
„We used to get by Forget the pictures on your TV screen We’ll steal the visions That you keep for your dreams“
Ale stále chce veriť, že tu existuje šanca…
A tá (falošná) nádej u neho prerastie priam do obsesie… Podlieha starým trikom, otvára si staré rany, ale za akú cenu… Opäť hneď prvé dve strofy jasne naznačujú, čo Martin cíti:
„Taken in by the delicate noise Knocked to the ground by the subtle thunder Shackled and bound by the sound of your voice Wandering around in silent wonder What chance did I have With the silver moon Hanging in the sky Opening old wounds“
Nasleduje krásna, ale smutná balada a umelcova rezignácia, že veci budú lepšie… Pochopil, že sem (do svojho domu, skupiny, sveta) nepatrí... Hneď na úvod so slzami na krajíčku… Preto to dlhé, jemné intro… :
„To the soul’s desires The body listens What the flesh requires Keeps the heart imprisoned What the spirit seeks The mind will follow When the body speaks All else is hollow I’m just an angel Driving blindly Through this world“
Piaty track som nikdy nepochopil, ale možno dnes áno… Martin odchádza zapiť svoj žiaľ, v lepšom prípade do pubu, v tom druhom do nočného podniku pre pánov, ktorý hľadajú voľnú lásku s malým váhaním, či vstúpia do toho sveta (Lovetheme, Freelove)... Vie, že na druhý deň bude všetko ľutovať, ale v tú noc nerozmýšľa hlavou…
„When delirious fun Has seriously begun You’ll be down on your knees You’ll be begging us please All we’re demanding you’ll supply All we’re accused of we’ll deny We are the dead of night We’re in the zombie room We’re twilight’s parasites With self-inflicted wounds“

* Druhá strana platne, resp. pokračovanie príde hneď potom, čo sa autor vyspí z prehýrenej noci, resp. vylíže z rán… Pri umelcoch človek nikdy nevie…

tomy

 6    16. máj 2021 o 14:36

... Druhá strana…:
Freelove:
Ani neviem, akou ukážkou začať, čo verš, to pravda… Ešte aj zdvojená. Martin opakovaním jednotlivých veršov ako keby chcel, ako bojoval so svojím svedomím, druhým hlasom v duši ukrytom..
Od prvej strofy, až po záver to dáva význam.. Ako sa ukrýval pred láskou, ako trpel, ako si zaslúži zhrešiť, užiť si živočíšnu lásku bez skrytých (manželských, partnerských) chytákov…
„No hidden catch No strings attached Just free love No hidden catch No strings attached Just free love“
Lovetheme: Už chápem, prečo si ju Monghi toľko krát za sebou prehrával… Utrieť slzy, vyplakať sa chvíľu trvá, že Martin, že (my) ostatní...
Plačeme až do bezvedomia, sme stratení... Opäť nám niekto zlomil srdce, opäť sme niekomu naleteli, opäť nás niekto zneužil, opäť po nás prešiel parný valec… Život nemá význam:
„Com a t o s e, a lmo st Y o u’v e g o t m e dr e am i ng Slipp i n g in A n d s l i d ing out L i fe h a s n o mea n i ng“
I FEEL LOVED:
Vidím svetlo na konci tunela, som ešte na Zemi, alebo už v nebi… Dejú sa veci, ktoré sa ťažko dajú opísať...
„It’s the dark night of my soul And temptation’s taking hold But through the pain and the suffering Through the heartache and trembling I feel loved I feel loved“

BREATHE:
Dýcham, či som dodýchal? Skončila sa moja púť na Zemi, alebo ešte dostanem jednu šancu…
Vidím svätých, či počujem okolo seba milovaných… Tak si ma zranila, ale cez to všetko chcem ešte žiť:
„And I hurt inside I want to know The depths of your mind Tell me this whole thing is madness And we’re doing fine Put your little hand in mine And believe in love Put your head on my chest And breathe love Breathe love Breathe love Breathe love“

I AM YOU:
Jednoznačný odkaz pre svoje deti… Martin si uvedomuje, že bez nich si nedokáže život predstaviť, splodí tretie dieťa, možno vytúženého syna, ktorý ho prinúti vrátiť sa späť. Syn, dcéry ako jeho odraz… Ja som Ty (Vy), Ty (Vy) ste ja… Moji drahí potomkovia… Budem tú hru hrať naďalej, už len kvôli Vám… Niet inej šance… :
„You have bound my heart with subtle chains So much pleasure that it feels like pain So entwined now that we can’t shake free I am you and you are I No escaping from the mess we’re in So much pleasure that it must be sin I must live with this reality I am yours eternally There’s no turning back We’re in this trap No denying the facts No, no, no No excuses to give I’m the one you’re with We’ve no alternative No, no, no“
Goognight Lovers:
Záverečný text len umocňuje predchádzajúci pocit, že deti sú jeho (naše) všetko… Vie, že musí odísť z domu, opustiť manželku, ale všetko to rád obetuje, lebo deti… Im patrí kráľovstvo nebeské...
„Here, somewhere in the heart of me There is still a part of me That cares And I’ll, I’ll still take the best you’ve got Even though I’m sure it’s not The best for me“
Tá najlepšia časť jeho ja ostáva, on tíško odchádza (Dave nespieva, ale šepká)... Lúčenia sú už raz také... V niečom oslobodzujú, ale bolesť dlho ostáva… Odídem v tichosti, iba s prstom na perách…
„Pšššt“.

tomy

 7    16. máj 2021 o 21:08

Posledná bodka:
Pozorný poslucháč si určite všimol, že som vynechal inštrumentálnu vec: EASY TIGER… Pre mňa jedna z najsmutnejších vecí na albume, hlavne na tej “deluxe verzii”... Ide z nej silná emócia, keď sa človek lúči so svojim domovom, prechádza izbu po izbe, prstami jemne bubnuje po kuchynskom riade, dlaňou prechádza do stenách, ako keby si ich chcel navždy zapamätať... Druhá časť (tá rýchlejšia na rozšírenej verzii) mi pripomína pocit, keď sa chce človek rýchlo zbaliť a vypadnúť, uvedomujúc si, že nepatrí na toto miesto, niet pre neho miesta pod Slnkom… :(

tomy

 8    17. máj 2021 o 12:20

4U: Hudba by mala ľudí zbližovať a nie rozdeľovať...
The tears I cry aren’t tears of pain
They’re only to hide my guilt and shame
I forgive you now I ask the same of you
While we were apart I was human too

Michaela 146

 9    17. máj 2021 o 21:29

Ano měla, ale hudba je široký pojem a také velmi subjektivní, protože každý si pod tím slovem představí něco jiného…Dva partneři, kteří sdílejí stejnou domácnost a zcela odlišnou hudbu….Muž oddaný fanoušek skupiny Depeche Mode, žena oddaná fanynka populární slovenské kapely a hvězdy TV Šlágr Duo Yamaha grin Žena sledující v TV Šlágr, psst miláčku, prosím teď nemůžu a teď to přijde moji miláčci duo Yamaha…A žena si prozpěvuje Dam dam, dam dam ruku hore dám, ruku hore dám a přitom tleská do rytmu…
https://www.youtube.com/watch?v=wnjcbkB3aRw
A partner jen nechápavě kroutí hlavou a tiše si prozpěvuje Strangelove Strange highs and strange lows
Strangelove….To je tak, když se sejdou dva zcela odlišné světy grin

Michaela 146

 10    17. máj 2021 o 21:41

Ale správně se píše duo Jamaha, zase se mi tam pletou klávesy ♫♫♫

jozefst

 11    20. máj 2021 o 16:21

To je už 20 rokov od vydania Excitera? Ale ten čas letí. Mne sa ten album páči. Kapela má na ňom odlišný zvuk od predošlej Ultry a následujúceho Playin the angel. U mnohých fanúšikov DM má však Exciter slabé renomé tak ako Hot space u mnohých fanúšikov Queen. Mne sa však páči aj Hot space. Mnohé skupiny majú svoj najmenej obľúbený album. Tuším v časopise Rock a pop-e bola na túto tému rubrika tuším s názvom “Propadák”, alebo také niečo.

Michaela 146, vďaka za hudobný tip od Dua jamaha. Niekedy si človek potrebuje vypočuť aj niečo z “pokleslejších” žánrov. Aj tu mám svoje obľúbené skladby. Ani instantná polievka nie je vysoká gastronómia, ale človek si z mnohých dôvodov pripraví aj takú. Tak je to aj v hudbe.

Tomba

 12    20. máj 2021 o 19:12

Pro mě od odchodu Alana DM jedou jak na horské dráze, takže určitě si nemyslím, že by od Exciteru zůstávali stejní.
Ultra = skvělá
Exciter = slabší
Playing the angel = dokonalá!
SOTU = trošku slabší
Delta Machine = skvělá
Spirit = nejhorší od Broken Frame…

jozefst

 13    20. máj 2021 o 22:36

Trocha off topic. Ináč to Duo Jamaha sa nemohlo volať Duo jamaha DX7?

ViolateYou

 14    22. máj 2021 o 18:42

Exciter mam velmi rad, je to album, ktory sa mi spaja s velkou pohodou.. v roku 2013 ked martin spieval when the body speaks, tak to pre mna bol najsilnejsi moment mojho najsilnejsieho koncertu DM na ktorom som bol s najlepsou spolocnostou smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa