PTA - pohľad jedného z vás

Ahojte všetci. Možno trochu od veci a neskoro, ale rozhodol som sa zapojiť do diania tejto stránky po dlhšom váhaní a vôbec po prvýkrát na tomto webe. Nerád sa zapájam do nekonečných diskusii a výmen názorov. Vzhľadom na to, že elektropop a hlavne DM počúvam veľa rokov (cca od 1988), nedalo mi nezareagovať na niektoré pre mňa úsmevné príspevky diskusií na tejto stránke a reakcií na nový album.

Pôvodne malo ísť len o ďalšiu z reakcií k článku PTA: pre a proti. Rozpísal som sa však tak, že som si to dovolil uverejniť ako samostatný článok. Mimochodom depechemode.sk navštevujem dlhšie a myslím si, že ste vážne dobrí, ak nie najlepší. Tak komplexná, korektná a akčná stránka sa len tak ľahko nenájde. Keďže DM je pre mňa naj kapelou hudobnej histórie, snažím sa na nich pozerať aj trochu prísnym a objektívnym pohľadom. Počul a videl som od nich možno všetko, navštívil niekoľko koncertov. Za tie roky som ako fanúšik mal možnosť vidieť ako sa vyvíjajú až dodnes. Pre mňa je prirodzeným vyvrcholením ich rastu obdobie roku 1990 a album Violator. To čo prišlo po tom považujem za mierne vybočenie z nastúpenej línie a možno trochu zbytočné experimentovanie v neprebádaných vodách (výraznejšie používanie gitár). Hudbu mám rád ako takú, ale sterilne čistá elektronika je pre mňa to naj. Ako tu už bolo niekde výstižne spomenuté DM sa vyvinuli do absolútnych hudobných dinosaurov a ja pripájam, že asi len oni si mohli dovoliť vydať taký album ako PTA je, pretože sú v takom štádiu v akom sú. Osobne si myslím, že mladá začínajúca kapela by sa s takýmto albumom asi ďaleko nedostala. Nehovorím že je zlý, ale je iný ako som čakal. Čakal som dlho a trpezlivo som vďaka internetu a aj vďaka vám sledoval prípravu a vydanie tohto albumu. DM sú tým čím sú hlavne vďaka hudbe vyprodukovanej v rokoch osemdesiatych. Vtedy to šialenstvo začalo a vtedy vznikol kult s menom DM. Po albume Violator už boli DM natoľko známi a slávni, že si mohli dovoliť experimentovať a vydávať albumy ako SOFAD, Ultra, Exciter. Nebojme sa ako fanúšikovia na nich občas pozrieť aj kritickejším okom a priznať, že tieto albumy boli už iné. Zámerne nehovorím zlé, ale iné. Nie tak výrazne depešácky typické. DM tým nijako popularitu ani fanúšikov nestratili, pretože ich kult už bol taký, že ľudia by ich už navždy milovali, tolerovali im asi čokoľvek, počúvali by ich a chodili na ich koncerty hádam ďalších 1000 rokov. Jednoducho DM forever. Ja takisto. Tešil som sa a budem sa tešiť na ich ďalšiu produkciu a ich ďalšie koncerty (aj keď prevažne kvôli starším veciam). No s príchodom PTA a rôznymi správami, že tento album bude tak trochu obdobou Violatoru, mal som veľkú radosť a očakávania, že je to po troch nie tak vydarených albumoch konečne návrat ku koreňom, k obdobiu 1990, prosto k albumu, ktorý si budem (ako svojho času napr. Some great reward) do nemoty púšťať. Nestalo sa. Prvý krát som ho počul nejakú dobu pred oficiálnym vydaním a ostal som v nemom úžase zhrozený stať. Až na výnimky ma na ňom zhola nič nezaujalo, nemal som potrebu ho počuť znova. Katastrofa. Mal som pocit, že to bol album vydaný nasilu, z povinnosti, zotrvačnosti a nenažranosti ľudí okolo DM (a že by aj ich samotných?) Jednoducho album pre album. Klamstvo vykonané na fanúšikoch. Viem, že nové veci treba počúvať viac krát, preto som sa k nemu asi po týždni vrátil. Počul so ho odvtedy niekoľkokrát a to prvotné rozrušenie, sklamanie a pocit krivdy sa už pomaličky ale iste vytrácajú a album zpracovávam a zvykám si naň. Dokonca by som povedal, že niektoré kúsky sú veľmi dobré. Každopádne je však škoda, že zas musím pri novom albume DM hovoriť, že si naň zvykám, namiesto toho aby som ho chcel neustále dokola nadšene počúvať. Myslím si, že hudba albumu znie trochu fádne, nenapadne a až príliš pokojne plynie bez výrazného náboja. Textová a duchovná stránka prevažuje nad hudobnou. Možno sa mýlim a album je naschvál tak urobený. Jednoducho super album so silným duchovným odkazom urobený ľuďmi vyzretými, majúcimi už veľa za sebou s ucelenými názormi na život. Tými, ktorí sa už vo svojom veku radšej zamerajú na skrytu, nadčasovú kvalitu, duchovnú stránku veci a nie na hudobnú výraznosť celého albumu. Fakt neviem. Možno o desať rokov sa budem na PTA pozerať inak, očami štyridsiatnika ako sú oni. Ale hlavné asi je, že DM frčia ďalej, len sa modlím aby to nebolo z vypočítavosti a akejsi zotrvačnosti, ale z toho že ich to stále skutočne baví. Opačne by mali v najbližšom čase vydať veľkolepý album a už len koncertovať, alebo to zabaliť v najlepšom úplne a veci nesiliť... Myslím si, že z posledných štyroch albumov by sa dal poskladať jeden skutočne kvalitný album. Toľko môj skromný názor. Pocity z nového albumu, pretavené do tohto článku sú však okrajové v porovnaní s mojím celkovým postojom k Depeche mode. Dovidenia na premiérovom koncerte DM na Slovensku. Všetkým prajem príjemné Vianočné sviatky a všetko naj v Novom roku 2006.

Názory Devotees (29)

Radbuza

 1    26. december 2005 o 20:16

Ahoj cabiku,
ale nikde jsi neuvedl,co tě na něm zhrozilo!!!
Já se už dlouho chystám udělat recenzi nového alba PTA. A dávám si načas,abych mohl recenzovat s odstupem,bez nějakého ovlivnění komunitou,čistě sám za sebe!
Tak,jak na mě album působí!
Chci tam zachytit můj první dojem!
Pamatuju si první dojmy z DM alb..  grin
A chci tam popsat i dojmy z postupného násobného poslouchání alba.
Vyjádřit se k Alanovi apod…

Espi

 2    27. december 2005 o 08:48

Re Cabik :

A potom že DM fans su uniformná madsa grin.

Ty pišeš, že po prvom počutí si ostal zhrozený stáť a nič Ťa na PTA nezaujalo. Ja som si prvýkrát vložil PTA do cd.prehravača v aute a už pri štvrtej skladbe som mal chuť vystúpiť medzi záhorácke borovice pri dialnici. Ale dôvod bol úplne opačný - bol som nadšený. Skladbami, zvukom ( skladám týmto poklonu Benovi Hilierovi ) a celkovou náladou tohto albumu.

Samozrejme, boli tam skladby, ktoré sa mi zapáčili až po viacerých počutiach ( Gore ), niektoré preskakujem doteraz ( Precious ).

Z posledných albumov mi nejako nesadol akurát Exciter, ale skor celkovým soundom a náladou, ale aj v ňom mám pár oblúbených vecí ...

Ja som začal DM počúvať asi v tom istom čase ako Ty, taktiež som absolvoval niekoľko koncertov, a teším sa na tie dva čo sú pred nami.

A hlavne ma teší, že sa DM nezahladeli do seba, nesústreďujú sa z vypočítavosti a zotrvačnosti len na velkolepé show tybu Best of ..., práve naopak .... značnú časť playlistu na koncertoch tvoria veci z nového albumu.

Na záver : musím súhlasiť s tým, že s touto web stránkou si niekto dáva naozaj záležať a keď aj porovnávam s ostatnými dm.webami, považujem ju za jednu z najlepších, a to predovšetkým z hľadiska aktuálnych informácií. Aj týmto ďakujem jej tvorcom.

Pozdravujem všetkých grin

 

Espi

 3    27. december 2005 o 08:52

Omlúvam sa za preklepy, fakt som sa dost ponahlal :

madsa = masa
ben hilier = ben hillier
tybu = typu

A čo sa týka Precious, tak to hlavne kvoli videoclipu, úprimne priznávam.

To len na vysvetlenie.

bubak

 4    27. december 2005 o 10:22

Souhlasím s Espi, já byl po prvním poslechu taky nadšenej a jsem nadšenej do dnes.
Cabik píše že vrchol je Violator, že pek začli experimentovat s kytarama, to je pěknej nesmysl, protože právě na Violatoru napálili kytary způsobem jim nezvyklím a na SOFADu to jen potvrdili, což je dle mého názoru vrchol a PTA je znovudosežení vrcholu protože to šlape přesně tak jako tenkrát.

molon

 5    27. december 2005 o 17:59

For cabik…píšeš, že si sledoval dlhšie diskusiu o “ohodnotení” nového to počinu PTA…takže sa ti nemusím predstavovať - ja som “molon”...to čo si tu napísal ty tu píšem už od vydania a nik ma neberie - snáď dangerous ma tak trochu pochopil…ja vyrastám na D. M. od 1982 a myslím si, že ich mám celkom slušne napočúvaných, ale sú samozrejme aj lepší...k tomu čo si napísal - napíšem len jedno…plne zdielam tvoj názor - mám ho úplne rovnaký “názor” !!!...ale nechcem oponovať ostatným…ale ak niekto napíše, že sa mu album páči a zdá sa mu najlepší po prvom vypočutí - tak by som polemizoval, pretože, kebyže zajdeme do detajlu, alebo do podrobna, tak dotyčná osoba má v hlave len jedno - že práve počula nový album D.M. a niaké pocity, ktoré sa snažia utvrdiť myšlienky v tom, že je to to najlepšie, čo doteraz vydali…nechcem sa hrať na psychológa, ale som rád, že opať niekto napísal, rovnaký názor ako ja…takže ďakujem…

Tomasito

 6    28. december 2005 o 10:08

Caute vsetci - tiez pozorujem diskusiu ohladom noveho albumu velmi pozorne a od zaciatku. Je velmi dobre, ze ludia polemizuju a vyjadruju svoj nazor, len netreba zabudat, ze hudba sa neda ohodnotit na zaklade presnych pravidiel. Mne sa paci, ze su ludia ktorym sa album pacil hned od zaciatku, niektory prichadzaju PTA na chut az po case a urcite sa najdu aj taky co nikdy nepridu tomuto albumu na chut. Bohuzial je to tak, a je mi velmi luto tych co sa im tento album nepaci a su sklamani. To myslim uprimne. Ja som taketo pocity prezival pri albume Exciter - hoci aj tam sa najdu dobre veci, a hlavne boli perfektne podane pocas turne. Ja som z tej stasnej polovice fanusikov DM - mne sa album strasne paci a pocuvam ho vkuse - len sa bojim okamihu, ked sa mi uz obohra a nebude ma uz pritahovat. Musim sa priznat, ze tiez som bol dost sokovany prvym, druhym a mozno aj tretim vypocutim, bolo tam vela zvukov a pasazi, ktore som si myslel ze tam nemusia byt. Ale casom mi to vsetko davalo vyznam a zmysel. Ja radim PTA medzi jeden podarenejsich kuskov skupiny, hoci tiez na stare veci nedam dopustit - roky 1990 a nizsie, ale musime si uvedomit - tie casy sa uz nikdy nevratia. Majte sa pekne - uvidime sa na Interi.

front

 7    29. december 2005 o 15:35

Nesouhlasim s tim, ze by DM po Violatoru mohli vydat cokoliv, ja je jeste dneska posloucham prave z duvodu, ze se mi i postviolatorovske desky libi, pokud by vsechno byli sracky, tak uz po nich nestekne pes.
A muj skromny nazor je, ze Violator je predcenovana deska, na DM moc uhlazena, podle me je ta nevic depesacka deska MFTM, ale to ma asi kazdy podle toho v jake dobe ho DM nejvic chytli.  Kdyby DM PTA vydali v roce 1990, tak dneska vsichni basni jaka je to klasika.

marekv

 8    29. december 2005 o 23:28

sofad sa mi pacilo velmi na prve pocutie a neskor este viac, ulra sa mi velmi pacila na prve pocutie a neskor este viac, exciter sa mi velmi pacil na prve pocutie a neskor este viac. pta sa mi nepacilo na prve pocutie a teraz sa mi stale nepaci ale zvykam sa na ten album. keby to nebol dm tak to cd vyhodim. som velmi sklamany. vadi mi iba zvuk (melodie a texty su skvele). pta som nepocul uz asi mesiac a vobec mi nechyba. hned ako som si to kupil som si to pocuval asi 3 tyzdne non stop. neviem si proste na ten album zvyknut. asi s tym neidem dalej zapasit. dm ma kopec inych skvelych platni

Radbuza

 9    30. december 2005 o 00:18

Ahoj Markuv,
co se ti konkrétně nelíbilo na tom zvuku?Ty skřípavé pasáže? Popiš mi to trochu víc,prosím….
Nebo jak by sis ten zvuk představoval ty? Jaký by měl být? Co ti na něm chybí nebo naopak přebývá?

insight

 10    30. december 2005 o 07:37

Album je vyborny, je fakt, ze ten skripot na zaciatku ma vzdy vydesi, ale potom to naberie spravne otacky.
Melodie su vyborne, o textoch ani nevravim, celkovo je to uplne vyborny album.

Tomasito

 11    30. december 2005 o 09:57

Kolko ludi - tolko chuti
Niekomu sa paci inemu nie.
Radbuza - neviem co chces od Marekav pocut. Moze to byt iba pocit, nemusi to byt nieco konkretne co sa mu nepaci. Hudba sa ma vnimat ako celok.

Monghi

 12    30. december 2005 o 11:24

Tomasito: rabduze si odpovedal trefne, nechapem podobne otazky…

Ono, v pripade autora, Molona, mna, a ludi podobnych uz totiz plati jedna vec… uz nedokazeme tak silne citovo vnimat akukolvek hudbu… to nie je, ako ked sme mali 20 a vrelo to v nas… preto je kazda starsia piesen, album… pre nas silnou emocnou spomienkou, vybavi sa nam v mysli konkretna situacia, ci pocit, ktory sme pri tej skladbe prezili, ked sme ju poculi prvykrat, ci znela v niektorom momente, ktory pre nas vela znamenal… dnes su z nas kruti realisti, sny, ci pocity uz nie su tak intenzivne, su ubijane realitou a dennymi starostami, zodpovednostou… je to normalne a dopadne tak vacsina:) Nic to, je skvele, ze si album nasiel svoje publikum a je skvele, ze my ostatni sme napriek tomu na DM nezanevreli… ak chce byt skupina uspesna, musi stale hladat nove dimenzie a to DM vzdy robili a dufam, ze robit budu.

chmelko

 13    30. december 2005 o 12:32

Nemozem suhlasit, ze violator bol TOP a ostatok, bolo uz len experimentovanie, violator zavrsil eru, ktora sa zacala niekde okolo black celebration
Violator bol a je super album, ale ked sa zamyslim, kto ho v tej dobe pocuval, tak to bolo podla mojho nazoru 99%teens.
Po prichode SOFAD, kapela nabrala uplne iny, pre mna dospelejsi smer, mna len trosku mzri, ze Gore ma stale tendenciu byt opatrny, jeho vyhlasenia typu, neviem ci to ci ono bolo najstastnejsie riesenie co sme urobili ma na na nom trochu stve….
Stale premyslam, co ste od PTA ocakavali, violator2?To sa uz tvrdilo pri vydani ULTRA, teraz to bolo tiez, je to skratka iny samostatny album, je pravda, ze ked som ho po prvy krat pocul, tak som si povedal-urobili to tak v com su jednoznacne najlepsi, mne tam pre zmenu zase malinko chyba viac experimentu a odvahy, ale ako celok je to velmi podareny a typicky depesacky album zo vsetkym co k tomu patri…

Radbuza

 14    30. december 2005 o 13:46

Mily Monghi,
ikdyž se to může zdát logické,vžy se dá říct,co v té hudbě chybí!  Např.více rytmiky,více kytary,více elektroniky apod…
Např.. popíšu-li to já,tak na albu SOFAD bych uvítal méně agres.rocku,na ultra svižnější,rychlejší tempo,na exciteru propracovanější a rychlejší elektroniku….
Jde to,Monghi,věř tomu!  smile

Monghi

 15    30. december 2005 o 13:55

Rabduza, niektore pocity sa popisat daju,niektore nie:)  zoparkrat som si za posledne dni vypocul instrumentalnu podobu PTA a to, co mu chyba, je absolutna zvukova bohatost, ktora bola pre DM typicka… nuz ale, ako som povedal, DM drzali a drzia vzdy tempo s dobou, dnes kraluje jednoduchost a PTA je toho tiez dokazom:)... samozrejme, mam na mysli hudobnu stranku albumu, ta textova, to je proste skutocne majstrovske dielo… a prave vdaka tomu je PTA tak vyzdvihovany a kritikou ocenovany album… tak to vidim ale len ja, iny clovek, iny nazor…

molon

 16    30. december 2005 o 15:08

for Monghi…príspevok 11:24…absolutný súhlas, napísal si to presne….

molon

 17    30. december 2005 o 15:12

snáď by som ešte poznamenal, že ten škripot a sample a rachot, znie celkom dobre na domácom kine - ten kto má limitku-verziu, tak vie na čo myslím…
P.S. včera som si upratoval cd, ktoré som si kúpil za posledné dva tri mesiace a medzi nimi som našiel, aj nový PTA…je to smotne napísané, ale je to aspoň realita, možno raz vydajú album, ktorý budem znovu počúvať rok v kuse a stále mi bude znieť ako novinka…

všetkým prajem pekného silvestra a nový rok

Radbuza

 18    30. december 2005 o 18:47

Ted zrovna poslouchám remix A Pain That I’m Used To od Goldfrapp…
Jeden z nejlepších remixů,jaký jsem kdy slyšel. Naprostá lahoda pro uši…  smile

Borunn

 19    31. december 2005 o 15:02

Myslím, že všichni co teď PTA kritizují za nějaký ten rok uznají, že to je album hodné DM. Dneska už taky nikdo z vás nezpochybní, že Exciter bylo kvalitní album a bylo správné, že po Ultra přišlo zase něco úplně odlišného. Takže kritici PTA si podlě mě dali příliš malý odstup aby mohli začít s recenzema a úvahama proč to jo a proč to ne.
A ještě hodně z vás píše o stylu DM. Od té doby co používají kytary fakt nevím kam bych je zařadil. Už jsem i slyšel, že jsou to takoví měkčí Rammstein:=) Jo, možná je to úsměvné, ale je to určitě bližší přirovnání, než říct, že dělají pop.
Štastný nový DM rok!

front

 20    2. január 2006 o 16:26

mesany evidentne tyhle diskuze moc necte - exciter nezpochybnitelne album grin

marekv

 21    2. január 2006 o 18:24

to Radbuza: na pta mi vadi ten industrialny zvuk ktory sa chvilami blizi k NIN, co nie smerovanie co mi vyhovuje.. napr. John the relevator (paradoxne jedna z mojich naj skladieb) ma v sebe klavesy velmi podobne jednej skladne od Marilyna Mansona (naozaj sa do toho zapocuvaj).. co je opat nieco co od DM neocakavam.. zaver the Sinner in me je neskutocne tvrdy, tak isto ako zaciatok pain.. hrozne rad by som si vypocul dema k PTA.. som presvedceny ze “chyba” nastala v studiu, nie v “domacej priprave” u gora a gahana..
mne sa paci na dm ze studiovky su neuveritelne zvukovo vysperkovane skladby plne prelomovych samplov a live je hodne akusticke..
to molon: tiez mam tu limitovanu PTA.. to 5.1 je este horsie ako normalne stereo smile
v kazdom pripade u mna DM nesklesol.. dm vzdy vydavaju unikatne platne a nevykradaju vlastne napady s minulosti, neopakuju sa.. a PTA je rozhodne skvely album ked je tak diskutovany, oslavovany a nenavideny.. predava sa to dobre a je to “dalsi” come back pre DM.. DM prestanem pocuvat asi iba ak vydaju r’n'b alebo country platnu smile
ajtak mi chyba na PTA “letny hit” (v pohode pop song) ako “I need you” z Paper Monsters.. verim, ze Gahan ma uz v sufliku material na svoju novu solovku..

molon

 22    3. január 2006 o 09:18

for marekv…tak to skús ešte v “dts”...

Borunn

 23    3. január 2006 o 19:53

to front: Já nemyslel současné diskuze na DM.sk, ale vaše hodnoceni Exciteru po jeho vydání takže někdy v roce 2001 a to myslím jste byli dost rozpačití( mě se album líbilo hned při prvním poslechu, naopak jsem se bál PTA ale jsem taky spokojenej.

cabik

 24    3. január 2006 o 21:16

  Len “kratka” reakcia k diskusii k mojmu clanku. Marekv, nemyslim si, ze DM mali vobec niekedy nejaky comeback. Nikdy sa totiz nerozisli, kontinualne existuju 25 rokov, v poslednej dobe s 3-4 rocnymi medziobdobiami nevyhnutnymi na oddych a cerpanie inspiracie na dalsi album. Monghi, presne ako si napisal. My starsi, s dennodennymi problemami [kto ich nema…:D] to uz mozno berieme sportovejsie a s usmevom. Pre Bubak apod., preco si nemyslim ze albumy PTA, Exciter alebo Ultra nie su az tak uspesne a typicke pre DM ako napr. Violator, MFTM, Black celebration…? Nuz napriklad aj preto, ze som presvedceny, ze 90% obycajnych posluchacov hocijakeho radia by podla piesni ako napr. Just cant…, People…, QOT, Strange love, alebo Enjoy the silence s istotou konstatovala, ze ide o DM, co by sa pri skladbach ako Useless, Insight, The dead of night, Dream on, alebo Damaged people tvrdit nedalo. Sama kapela si takisto uvedomila, ze vydanim Violatoru sa zavrsila urcita etapa ich rastu, po ktorej museli ist novym smerom a prist s niecim novym. V tom novom sa doteraz hladaju a ani albumom PTA sa zrejme nenasli…

feco

 25    7. január 2006 o 02:49

Nečítal som všetky komentáre k článku, ale uvedomte si, že DM sú ľuďia ako my - aj Fletch aj Dave aj Martin prežívajú rôzne obdobia svojich životov a to sa musí niekde premietnuť. DM sa vyvíjajú a nemôžme čakať, že všetko bude v jednej línii. Tiež ma mrzí, že BLACK CELEBRATION, MUSIC FOR THE MASSES, VIOLATOR - všetko predtým aj všetko potom sa neopakuje. Na moje milé prekvapenie prišlo aj “tvrdšie” obdobie - čo naznačovala POLICY OF TRUTH - le asi to tak má byť, inak by to nebolo originálne. Ako starého “depešáka” ma prekvapilo prvé počutie PTA. Je to znovu začiatok niečoho nového. Oni sú Oni a Oni vytvárajú svoj smer. Nemôžme čakať, že vždy po niekoľkých rokoch vydajú niečo, čo tu už bolo.

Ringo

 26    9. január 2006 o 14:26

MONGHI: Ano, uz nejsme ti zasneni zamysleni lide, ktere kazdicky ton DM hudby uvede do extaze (i kdyz jak kdoho). A to je presne ten duvod, proc nemuzeme objektivne rici, tahle deska DM je spatna, protoze u ni nic necitim, necitim ty mrazive pocity jako v dobach BC. Ono totiz na PTA tyhle momenty presne jsou. Presne jako jsem ujizdel na tonech Fly on the Windscreen pri refrenu Come here, kiss me, now, tak presne podobne pocity si umim vybavit treba u drncivych tonu kytary v Suffer Well a zvonivych tonu elektroniky. Jen to chce pochopit presne to, jaks napsal. Nase vnimani je jine, nez v dobach idealistickeho mladi. Jsme uz mnozi ve veku tezkeho realismu, pracovniho nasazeni a na sneni neni ani cas, ani prostor. Uvedomme si ze v tezke realite jsou i sami DM. Ale ne vsichni i v takovem stavu a veku nedokazi najit ony uhrancive podmanive tony hudby. Me dostava Suffer Well a Nothings possible stejne jako kdysi Stripped ci Behind the Wheel. JTR stejne jako tehdy PJ a pod.

beneton

 27    10. január 2006 o 23:47

ahoj cabik

Fakt ma tvoj komentar potesi a az sa mi nechce verit,ked ctim niektore clanky a prispevky,ze fakt sa da rozmyslat v tychto dimenziach. Davam ti za pravdu fakt si clovek musi zvykat na hudbu od DM .Teda od roku 1997. Inak s albumom PTA svita na lepsie casy ale bez Alana to nepojde dostat na uroven pod rok 1993 a nizsie. Je to citit i na koncertnych verziach.

Fak mas moju podporu.

Radbuza

 28    11. január 2006 o 10:20

to marekv,
děkuju!!! Už jsem si udělal představu,co ti vadí na novém albu…
Předtím jsem nevěděl,co ti na tom může vadit nebo nesedět…
Ale přiblížils mi svoje pocity,za což ti děkuju!
smile

Ringo

 29    11. január 2006 o 11:05

MAREKV: no, a co teda rikas na industrial pocatky DM (Construction Time Again, Some Grerat Reward jsou podle me industrialne jeste surovejsi nez PTA). V jednom mas trochu prevraceny pohled. Protoze v hudbe NIN a Marylina Mansona se odrazeji prvky DM hudby. Tito 2 interpreti tomu akorat pridali silny rockovy, az metalovy raz a spoustu dalsich prvku. Ale nemyslim ze by se DM ucili od Mansona po hudebni strance, to spise naopak. Basova linka JTR ma spise velmi blizko k Personal Jesus, ten vysel v roce 90, to se Manson myslim venoval jeste novinarine. Me se libi ze se na novem albu opet misi temna romantika s industrialne surovym soundem, jako to byvalo pro DM typicke. Sladky popik hrali uplne s prvnim albem a pak se k ryzejsimu popiku priblizili s par pisnemi na Violatoru, ale neni to jejich domena - myslim cisty popik, ktery od nich ocekavas ty.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa