Zvuk “Devotional” éry

Neskutočný článok… Hneď si idem pustiť SOFAD a poplakať si nad šokujúcou informáciou, že aj Alan v mladosti užíval psychedelické drogy… Vedel som, že má rád alkohol a ženský pohľad na koncerty DM, ale toto? Ale nesúdim ho, veď sa raz dokonca priznal, že musel ukradnúť kura, lebo nemal čo do úst… Hold, dospievanie je pekelne náročné...
Monghi: Ďakujem, posúvaš svoje vlastné limity, čo sa táka článkov. Nech ti tá inšpirácia vydrží aj naďalej. Veď aj budúci rok bude čo oslavovať, 40 rokov od vydania prvého DM albumu, napríklad…
PS: K tej technickej stránke sa vrátim, ak vyštudujem vysokú školu zvuku, ale tiež som stále rockerom tvrdil, že to, čo počujeme na SOFAD a znie ako klasické rockové bicie a gitara, určite neboli spracované klasicky - rockovo, veď je to album DM a tí to vedia poriadne rozobrať a znova dať dokopy len pomocou svojej elektronickej úchylky… Sám si pamätám, ako som pri dome (býval som v paneláku, aby ste si nemysleli) v garáži (v prenajatej, aby ste si nemysleli po druhýkrát, haha) v r. 1997 hral rytmus I Feel You a vôbec to na tých lacných bicích zn.: AMATI neznelo ako DM!

To, ako sa len tak mimochodom medzi rečou priznal, ma tiež pobavilo. Ale viac ma zaujala iná vec. Jeho výhrady k ikonickému stroju Yamaha DX7. Ale beriem. Ved´ kto iný ako Alan si toto može dovolit´.

Inak ale Some Graet Reward priam srší Yamahou DX7.

Skvely clanocek - pohladilo mi to dusu. Opat bolo citit ako bol tento pan zapaleny do hudby a s nim aj jeho suputnici. Toto je to - preco som ja miloval DM, alebo lepsie povedane preco milujem hudbu DM v casoch 88 - 93, ta minilizacia, sustredenie na detail, to je to co mi uz dlhe roky u DM chyba - ale to je vseobecne zname.

Ale konečne som pochopil, prečo ma počúvanie “SOFAD” bolí... Na tom som prišiel až po 27 rokoch… Stačil jeden víkend a vyjasnilo sa mi to…
Inak, Slovenský rozhlas v zast. Lacom Lučeničom opäť venuje poslednú hodinu v týždni čisto hudbe Depeche Mode!

@outsider neviem teraz uz presne ci to bolo pocas nahravania SOFAD alebo promo k SOFAD kde bola Alanova polozena otazka ” ci si vie predstavit seba v DM v roku 2000 ? ” jeho odpoved bola ” nie ” .... myslim ze sa aj dost pisalo o tom ze vlastne pocas nahravania SOFAD Alan dostal ten pocit ze uz musi z DM odist a ak sa nemylim bolo to uz v prvych par tyzdnov v madride kde sa nic nedialo ale to uz neviem presne ... ale inak nahravanie SOFAD bolo pre neho dost na psychiku:) inak ked Alan vydal Unsound Methods tak samozrejme pocas promo UM dostal otazky smerujuce k DM, tak dostal odpoved ze kolko stalo nahravanie SOFAD a kolko UM, Alan odpovedal ze za nahravanie SOFAD by nahral cez 100 albumov UM Inak ako som sa uz dost casto vyjadril Violator/SOFAD je podla mna vrcholne dielo DM3 a ULTRA je asi vrcholne dielo DM4, zatial sa mi nejak nic nedostalo do usi co by Ultru prekonalo ...

@Andy - asi si to chcel napisat naopak Violator/SOFAD je vrcholne dielo DM4 a ULTRA je asi vrcholne dielo DM3, ci?
Inac uplny suhlas (ja by som este pridal Black Celebration a Music for the masses).

Ultra nadviazala a rozsirila, dokonca si myslim, ze spestrila paletu zvukov zo SOFAD resp. Violator. Tim priniesol vela hudobnikov, ktori prispeli k hutnosti a charakteru tohto pestreho albumu.
Potom vsak prisiel nepochopitelny rach s nazvom Exciter, ktory degradoval zvuk DM na dlhe obdobie. Ak mam na mysli zvuk tak tym myslim hlavne zaklad - bicie&basa; - a pribudlo nepochopitelne skripanie.
O kvalite koncertnych nahravok sa tu uz popisalo vela.

@Tomasito - nie, myslel som to ako verzie DM1 - Gore, Fletch, Gahan, Clarke; DM2 - Gore, Fletch, Gahan; DM3 - Gore, Fletch, Wilder, Gahan; DM4 zas trojka Gahan, Gore, Fletch .. alebo ze by len Gahan/Gore ?:) ako jasne, BC alebo MFTM radim ako evolucny prinos Wildera ktory vyustil do Violator/SOFAD .... alebo uz viackrat som pisal ze Violator je taky dazd pred burkou, SOFAD je totalna burka, hromy/blesky a ULTRA je ten ukludnujuci dazd po tom vsetkom, tieto 3 veci su pre mna dost silne nahravky ...

Hm, tuším minulý rok som sa nechal článkami ohľadom tohto albumu poriadne unášať... Pri ich čítaní (ďakujem monghi) to bolo samá inšpirácia… I Feel You je krásnou ukážkou celého príbehu tvorby SOFAD albumu… Akoby v tom singli bolo vypovedané všetko, čo trápilo Depeche Mode: komunikačné problémy, Davidove odcudzenie, Andyho komplexy, Alanov často márny boj, ale stále tam tlel ten depešácky náboj inovatívnosti, krehkosti, romantiky, tvrdšej gotiky, dych vyrážajúcemu imidžu, biblickému videoklipu, taký 4:00 min. “flashback of SOFAD”...

V době kdy se natáčel album SOFAD, byl můj život jedno velké slzavé údolí, pro mě to bylo velmi těžké a smutné období, bohužel…Postupem času jsem si i já našla cestičku k albu SOFAD…Čas prý léčí? Jsou to jenom slova, která nezmenší prožitou bolest ani štěstí...Ale hudba je tím největším lékem na bolavou duši…Bylo mi krásných 19, sedím u televize a sleduji MTV, když  VJka Simone ohlásí skladbu In Your Room…V duchu si říkám, něco na té skladbě je…je jako magnet v té chvíli jsem zůstala sedět jako přikovaná...Postupně jsem přišla na chuť i skladbě I Feel You, ale musela jsem jí pochopit, jelikož prvotní poslech byl pro mě šokem…terapie.