Život po Depeche Mode (2010)
Krátky rozhovor s Alanom Wilderom, ktorý poskytol argentínskemu magazínu Clarin, v súvislosti s dvoma vystúpeniami projektu Recoil v Buenos Aires a Rosariu.
Bol kľúčovou postavou pri vývoji techno popu 1980-tych rokov, hoci dnes dáva prednosť experimentovaniu pred masovou hudbou, ktorú pomáhal definovať. Alan Wilder strávil v Depeche Mode takmer 15 rokov. V skupine, ktorá mala zásadný britský vplyv na svet syntetizátorov a samplerov. Dnes prichádza do Argentíny so svojim sólovým projektom.
Klávesák, programátor a tvorca zvuku v Depeche Mode. Alan navštívil Argentínu, spolu s kapelou, už v roku 1994, rok predtým, čo Depeche Mode nakoniec opustil, nakoľko bol údajne unavený z vnútorných súbojov a "slabého uznania". Dnes pripúšťa, že by mohol so svojimi bývalými kolegami opäť spolupracovať a zároveň poznamenal, že na spomenuté turné má dnes už len hmlisté spomienky. "Koniec toho veľmi dlhého turné bol už vyčerpávajúci. Myslím, že každý z nás už doslova počítal minúty, no samotné koncerty boli skvelé," zaspomínal si Alan v krátkom telefonickom rozhovore z Kalifornie.
Výberová kompilácia "Selected" predstavuje Alana Wildera ako zvukového architekta hosťujúcich vokalistov. Svoju multimediálnu šou, s ktorou sa predstaví počas víkendu (04-05/11/2010) v našej krajine, nazýva príznačne "Strange Hour", možno aj preto, že sa v nej prelínajú filmové projekcie s hudbou mixovanou v laptope.
Recoil nie je formálna kapela a samotné vystúpenie nie je koncertom v pravom slova zmysle, skôr ide o audiovizuálnu prezentáciu ...
Niečo z toho ide skutočne naživo, ale väčšina vecí je vopred pripravená a sprievodné video je kľúčovou časťou celej šou. No aj bez neho Vás samotná hudba núti premýšľať v obrazoch. Samozrejme, že v predstavách sú ďaleko lepšie, ale na koncertoch im dávam prednosť v takejto podobe. Pokiaľ ide o samotné projekcie, tie som zveril do rúk talentovaných ľudí a celý tento proces som si užíval rovnako, ako keď pracujem s hudbou: zháňam ľudí ochotných spolupracovať a potom to dávam všetko dohromady.
Elektronika môže byť veľmi experimentálna, dokonca môže v sebe kombinovať aj prvky bluesu. Ako je to v prípade projektu Recoil?
Je to trochu komplikované. Je to skôr odraz rôznorodej hudby, ktorú mám rád. Kombinácie elektroniky, gospelu, blues, ale aj klasiky, avantgardy, či hudby, ktorá môže znieť temne a atmosfericky. Ten proces je vždy inštinktívny. Svojim metódam dôverujem a viem, že vo výsledku to bude mať zvuk typický pre Recoil, nech už je to čokoľvek.
Základom práce v Depeche Mode boli demá Martina Gorea. Ako komponuješ v projekte Recoil?
Niekedy to môže byť až frustrujúce, nakoľko neviem, kde začať ... nesedím s gitarou v ruke tak, ako to zvykne robiť Martin. Môžem stráviť v štúdiu celé dni skúšaním rôznych zvukov, či slučiek, a nakoniec to nikam nepovedie. Ale často sa niečo objaví z čista jasna a vznikne atmosféra. Hlavný rozdiel medzi Depeche Mode a Recoil je práve v tom východiskovom bode.
Nedávno u nás, v Argentíne, vystupovali nielen Depeche Mode, ale aj napr. Pet Shop Boys a iné kapely ... prečo je techno pop, s koreňmi v 1980-tych rokoch, dodnes taký fascinujúci?
Dobrá otázka. Netuším a zdá sa, že to aktuálne preniká do celej Južnej Ameriky. Možno ten cyklus, kedy sa nejaký hudobný štýl opäť stane módny, trvá 20 rokov. A dnes nastal čas pre hudbu rokov 80-tych.
V tomto roku si sa objavil na charitatívnom koncerte opäť na pódiu s Depeche Mode a spolu ste si zahrali skladbu "Somebody". Majú Depeche Mode dvere zatvorené?
Vždy je tu možnosť spolupráce, ale rozhodne to nebude v štýle návratu do kapely. To sa určite nestane. Človek však nikdy nevie, možno nejaký remix, či iná spolupráca ... sú veci, ktoré sú možné vždy.
zdroj: Clarin, Argentína, 01/11/2010
Názory Devotees (12)
Walking in Secret Garden
1 23. máj 2025 o 19:05
Som sa nad tým len tak filozofický zamyslel, že aké je to zvláštne, že niekto je bývalý člen DM. Lebo na svete je/bolo len málo ľudí, ktorí mohli byť členmi DM. A ešte menej ľudí je, ktorí sú bývalými členmi DM.
Trochu toho filozofovania vo mne vyvolal názov “Život po Depeche Mode”. Že také čosi vôbec existuje. A predsa, našli sa až dvaja. Obzvlášť pri tom druhom je to fakt také zvláštne, že jednoducho existuje život po DM, “už som len bývalý člen”...
Monghi
2 24. máj 2025 o 08:50
a este zvlastnejsie na tom vsetkom je, ze (ak teda mame tomu verit) vobec ten odchod z kapely nelutuje, ani trochu ... hold ale, nik mu do hlavy nevidi, len sam Alan ... a trochu ma mrzi, ze tie reci o pripravovanom novom albume Recoil su asi len reci, ci zbozne priania, ale snad este niekedy, aspon nieco ... bola by to skoda to fakt, po hudobnej stranke, zabalit ... clovek az zasne, ako dlho sa da robit skvela hudba ... Sparks vydali celkom prijemny novy album, dokonca maju naplanovane svetove turne!!!! A to Ron Mael oslavuje v auguste 80!!!!
Walking in Secret Garden
3 24. máj 2025 o 21:12
Ono by asi bolo aj dosť ťažké priznať to, ak by ten odchod ľutoval. Tým nechcem povedať, že ho ľutuje. Ale že ak to náhodou ľutuje, asi sa to nedozvieme.
bob3
4 26. máj 2025 o 03:13
Podle me byl Alan prepracovany, v tu chvili zacne clovek myslet na jine veci a udela vsechno proto aby to skoncilo, zpet se do toho stavu nechce nikomu.
Monghi
5 26. máj 2025 o 08:24
@bob3: v pripade DM to chapem ... trochu ma mrzi projekt Recoil ... tam ho dost stval nezaujem Mute, resp. ziadna podpora ... posledne veci ozili hlavne vdaka podpore, aj financnej, zo strany fanusikov ... a mozno Alan hudobne povedal uz vsetko a viac netreba, kto vie?
bob3
6 27. máj 2025 o 18:55
@Monghi [#5]:
Recoil vysel sice uz v roce 1986, ale nerozvijel se, nijak zasadne i kdyz Bloodline je ok, v 90.letech prisel Moby a byl prodejne uspesny, z nejakeho duvodu to u Recoilu neprislo, asi nejde rict ze po tom Alan netouzil.
bob3
7 27. máj 2025 o 19:13
@Monghi [#5]: Je tady predelavka dema nevydaneho songu Alana I Feel No Guilt z let 83-84, chces?
Monghi
8 28. máj 2025 o 06:35
“predelavka”? a kto ju “předělal”?
bob3
9 29. máj 2025 o 02:25
@Monghi [#8]:
Neznam…
https://youtu.be/0hca7RyXxZo?si=NyROF4WIMG2jGRV9
cvengo
10 29. máj 2025 o 19:30
Vratit sa nemusi, ale mohol by produkovat dalsi DM album.
bob3
11 29. máj 2025 o 23:39
@cvengo [#10]:
Kdo vi, mozna by to uz nebylo zajimavy pro obe strany, hudebne jsou jinde..
Walking in Secret Garden
12 1. jún 2025 o 19:40
Nemôžem si pomôcť, ale I Feel No Guilt sa mi páči stále viac. Pri prvom počutí dema, som to hodnotil tak, že melódia je úplne nezapamätateľná a nepredvídateľná, až príliš. Alan sa zrejme snažil, aby každý ďalší „tón“ verša bol nečakaný. Niekedy sa mi zdalo, že až moc tlačil na pílu. V tomto je Gore geniálny. Pieseň má total super melódiu, ale zároveň také tie nepredvídané, nie ošúchané gýčové „zahnutia“ melódie, akordy a pod. Hoci v posledných albumoch sa mi zdá, že tiež už niekedy tlačil na pílu a za každú cenu sa snažil urobiť melódiu, aby bola nepredvídateľná. Je to ale pochopiteľné, pretože za tie roky a počet piesni sa musí aj génius trochu vyčerpať. V tom mi to pripomína to Alanove demo. A samozrejme, keďže Alan bol geniálny, ale niečo iné, ako geniálny skladateľ, tak u neho to bolo už na začiatku tvorby.
No ako som pieseň stále viac počúval, začína sa mi viac páčiť a to prevedenie so ženským spevom tomu dalo ešte iný záber. Pozitívny, ten hlas sa mi s tým páči.
A nádherná je časť, v deme na konci tá melódia, v tom covere pred záverečnou časťou. To vyťukávanie melódie, ktoré je zároveň tiež také zaujímavé. Už ľahšie zapamätateľné, ako melódia spevu, ale tiež trochu nečakané. Vždy som si myslel, že teraz nasleduje ťuk a on bol až o chvíľu, a že bude nasledovať tón xy a ono nasledoval tón yx.
Tiež je pekné, typické pre DM, že touto krásnou nežnou melódiou sa v piesni šetrí. Často DM dáva do skladieb nádherné prvky, ktoré sú tam len striedmo. Gýčovo to nepreháňa a človeka to potom stále baví.
Toto by som si fakt rád vypočul aj v podaní DM. Ale som vďačný aj za to prevedenie s tou ženou.