Zane Lowe s Martinom a Davidom (03/2023)

Zane Lowe s Martinom a Davidom (03/2023)

Prepis verejne dostupného úryvku z hodinového rozhovoru, ktorý Martin a Dave poskytli rádiu Apple Music 1, spolu s moderátorom Zane Lowe.

Jednoduchosť "Memento Mori"
David: Tie najlepšie skladby od ľudí ako Bob Marley, či John Lennon zostanú vo Vás navždy práve vďaka ich jednoduchosti. Príliš komplikované veci si niekedy vyžadujú doslova všetko, čo máte po ruke, lenže niekedy sa potrebujete práve všetkého zbaviť. Pri tvorbe tohto albumu sme si s Martinom boli vedomí, že nejde vôbec o to, aby sme veci príliš vyplnili, či komplikovali. Mali sme skvelý tím, v ktorom bol aj James Ford a Marta Salogni, no nakoniec sme skončili len my štyria. A fungovalo to. A boli sme na rovnakej vlne, kedy sme sa snažili všetko čo najviac zjednodušiť.

Štyri skladby uložené v trezore
Martin: Na tento album sme nahrali 16 skladieb a bolo dosť zložité vybrať z nich len 12. Takže nám zostali štyri a je pre nás netypické, že skončili v trezore. Totiž, všetky skladby sme úplne dokončili a zmixovali. Všetky sú ale pripravené na vydanie. Nestáva sa, že by sme niekedy niečo odložili, verte mi.

Strata Andyho Fletchera
Martin: Myslí, že Dave nedávno niekde uviedol, že Andy bol najväčším fanúšikom našej kapely. Verte mi, úprimne verím, že si fungovanie v kapele užíval viac než ja s Davidoom. On bol v tomto väčší než život.

David: Aj keď nám Fletch chýbal a počas nahrávania bolo cítiť smútok, jeho prítomnosť tam bola. Viem, že to znie divne, ale bolo to tak. A pokračuje to aj dnes, počas zvukových skúšok, dokonca aj počas nedávneho promo výletu. Všetko, čo teraz robíme, robíme prvýkrát bez Fletcha.

Martin: Prvý koncert bude taký ... ono to bude divné aj tak, pretože tam budeme po prvýkrát (bez Andyho) s veľkým publikom. Nebude to jednoduché. Neustále nad tým premýšľame. Andy tu už nie je, fyzicky. Vždy bol po mojej ľavici. A pozeral som sa tým smerom aj na aktuálnych zvukových skúškach, či na nedávnom vystúpení v San Remo, kde sme vlastne vystupovali bez neho na pódiu po úplne prvýkrát. Bol to pre mňa príšerný zážitok. Bolo to celé zle, aj napriek tomu, ako všetci vraveli, že to bolo skvelé. Stále som totiž myslel na to, aké divné to je, keď za mnou Andy nestál.

Hudobné vplyvy na začiatku kariéry ...
Dave: Myslím, že sme boli obaja veľkým fanúšikmi Bowieho a celej tej glamrockovej scény. K tomu T-rex a Kraftwerk. Práve keď začal ten ošial okolo Kraftwerku, tak to nás ovplyvnilo veľmi. Chodili sme do klubov, počúvali hudbu, Roxy Music a podobne. Takisto sa mi páčili The Rolling Stones. Micka Jaggera mám veľmi rád. Páči sa mi tá ich nasratosť. Teda, mám skôr na mysli, ako sa prezentovali, ako darebáci. A to sa mi páči.

Martin: Vždy som počúval všetky žánre a myslím, že pre skladateľa je dôležité, aby si uvedomoval všetko, čo je dostupné tam vonku. Ak ste hudobník z elektronickej scény, nemal by ste počúvať len takúto hudbu. Ja mám napr. rád umelcov ako Kurt Vile, jeho podivné akordy, čo bolo pre mňa vždy dôležité. Absolútne sa sústredím na texty. Takže mám samozrejme rád aj Boba Dylana a podobne. Mal som rád aj Neila Younga, vlastne ho mám rád dodnes.

Dave: Neila Younga mám rád dodnes takisto.

Ako album "Violator" zmenil všetko ...
Dave: Áno, zmenilo sa všetko, pretože sme nikdy nepredávali toľko nahrávok a nehrali pre také množstvo ľudí. Všetko sa rozbehlo. Tvrdiť, že sa nezmenilo nič by bola lož. Zmenilo sa všetko. Vnímanie kapely, nakoniec aj nátlak na moju osobu, nátlak na mňa ako frontmana, bv tej dobe sa zmenilo všetko. Možno preto producent Flood, pred nahrávaním albumu "Songs Of Faith And Devotion", povedal: "Musíme prísť s úplne iným albumom. Skúsme sa zbaviť všetkého z toho, čo poznáme ako Depeche Mode." A myslím, že sa nám to podarilo. Podarilo sa nám niečo neočakávané a takisto to bolo pre kapelu neuveriteľne zložité obdobie. Dosiahli sme totiž bod, kedy sa nám začali kolesá rozpadať.

Martin: Myslím, že úspechom albumu "Violator" sa očividne na nás zvyšil tlak. Ja sám som cítil neuveriteľný tlak na to, aby prišiel s várkou skladieb, ktoré by sa tomu albumu vyrovnali. Na čo vznikol album "Songs Of Faith And Devotion" a práve v tom období som začal viac konzumovať alkohol. A Dave sa vtedy vydal zasa vlastnou cestou. Myslím, že aj my sme vtedy podľahli omylu, že drogy a alkohol zvýšia našu kreativitu. Spadnúť do tej pasce je veľmi jednoduché.

Vydať sa cestou alkoholu a drog a hrať sa na niekoho iného ...
David: Samozrejme, že je to sebazničujúce. Pre mňa to boli vždy konkrétne drogy, chcel som cítiť vždy to isté, byť súčasťou niečoho. A vďaka tomu som vždy cítil, že k niečomu patrím, až kým to prestalo fungovať. A potom človek zostane sám. A skončí to vždy rovnako, či už pijete alebo beriete drogy. Dosiahnete bod, kedy z toho Vášho systému nedostanete viac bez toho, že sa musí stať niečo príšerné, a platí to aj pre ľudí vo Vašom okolí. Na začiatku som však žil v akomsi presvedčení, že som bol súčasťou postavy, ktorú som stvoril.

Spolupráca s Richardom Butlerom z The Psychedelic Furs
Martin: Album obsahuje štyri spoločné autorské skladby s Richardom Butlerom. A to je niečo, čo som nikdy predtým neurobil, myslím tým spoluprácu s niekým mimo kapely. Oslovil ma asi v apríli 2020, kedy zúrila pandémia a on mi poslal sms. "Čo tak napísať spoločne nejaké skladby?" Nebolo to po prvýkrát, už to skúšal tuším pred 10 rokmi. Ale, bola pandémia a ja som si povedal, že skúsim niečo iné a že je to vhodný čas experimentovať. Tak sme do toho šli. Začali sme spolu písať a výsledkom bolo šesť skladieb, ktoré sa nám páčili. Použiť ich na nejaký vedľajší projekt, to by bolo zbytočné, pretože s Richardom sme mohli napísať ďalšie skladby a vydať ich ako album. Ale tam by sa jednoducho stratili. Tak som mu zavolal a povedal, "Teraz to asi vyznie trochu divne, ale čo ak by som ich použil pre Depeche Mode?". A on na to: "Jasné, veď ja milujem Depeche."

Dôležitosť neslávne známeho vystúpenia kapely v Rose Bowl 1988
Martin: K tomuto nás museli prehovárať viac, než k čomukoľvek inému. Ľudia nám vraveli, "Veci v Amerike sa zmenili. Trh s alternatívnou scénou je obrovský. Kľudne môžete hrať na Rose Bowl."

David: Vždy sme chceli končiť turné špeciálnym koncertom, či niečim podobným. Možno nám to bolo prezentované ako návrat do Kalifornie s tým, že tam urobíme veľkú šou. Zmenilo to vnímanie kapely. My sme takí v skutočnosti neboli. Neboli sme štadiónová kapela, no zrazu na túto predstavu naskočili všetky médiá. Určite sa nám vtedy darilo viac, ako kedykoľvek predtým. Hrali sme koncerty pre 15 - 20 000 ľudí, ale v Rose Bowl ich bolo asi 70 000. Na to sme neboli pripravení. Asi to zo mňa urobilo lepšieho interpreta, vedel som, že musím byť lepší, bolo tam niečo o vyplnení priestoru. Bol som v tom priestore prakticky sám a bojoval som o dosiahnutie spojenia. To konštatné spojenie s fanúšikmi, publikom, ľuďmi, ktorí počúvajú našu hudbu ... tam som to spojenie cítil. A tam som sa naučil, ako to celé preniesť na pódium a cítiť sa zjednotení. To sú tie momenty, kedy sa počas počas koncertu všetci spoja.

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa