World Violation Tour 1990

Veľmi často sa na týchto stránkach vraciame do koncertnej histórie Depeche Mode, ale akosi potichu obchádzame jedno zo zlomových turné - World Violation Tour z roku 1990. Teraz to zmeníme. Priblížme si atmosféru koncertu v metropole Švédska očami reportéra magazínu Ultra.

Štokholm, Centrálna stanica metra, štyri hodiny pre začiatkom koncertu Depeche Mode v hale Globen. Vlak smerujúci na Gullmarsplan a Globen škrípe brzdami a dvadsať podivných ľudí na poslednú chvíľu naskakuje do vozňa. Väčšina z nich je mládež vo veku 17-18 rokov a každý kúsok ich oblečenia je buď čiernej alebo bielej farby. Dve dievčatá, ktoré sú od ostatných očividne mladšie, majú na hlavách čierne klobúčiky s papierovou dekoráciu a nápisom "Violator". Všetci pôsobia triezvo, stojac bez pohnutia sa rozprávajú na konci vozňa, zdá sa, že ich prítomnosť nik z cestujúcich neregistruje. Po pár minútach chalan s vystrihanou hlavou a nagelovanou ofinou zrazu začne spievať - nahlas a nekompromisne. Ostatní sa veľmi rýchlo pridajú a celé štyri minúty spievajú skladbu od Depeche Mode. Od slova do slova. V štýle "a capella". Ani s jedným slovom neodbočia od originálneho textu. Zvláštne, že ja, hoci sa celkom dobre orientujem v tvorbe Depeche Mode, tento song nepoznám. Že by šlo o b-stranu? O nevydanú skladbu? A predsa, dvadsať ľudí stojac kúsok odo mňa spievajú od srdca, triezvi a s jasnou mysľou. A to sa koncert začína až o 4 hodiny... Všetko sa to vlastne začalo pred desiatimi rokmi, keď v Basildone založil Vince Clarke formáciu s názvom Depeche Mode. V tých dňoch však hrali veľmi zriedka, nakoľko po 15 minútach hrania ich vždy prerušil buchot na stenu Vinceho matky, ktorej prekážal prílišný hluk. [i]"Prestaňte s tým blbým klopkaním! Snažím sa pozerať telku! To si neviete nájsť iného koníčka?" [/i] (výňatok z biografie Depeche Mode) Dnes po desiatich rokoch, som si istý, že sú hrdí na to, že si nenašli inú záľubu, pokračujú naďalej so svojím stláčaním gombíkov. Andy Fletcher, alebo Fletch, ako mu hovoria všetci v zákulisí, je súčasťou skupiny od dôb hrania v garáži matky Clarkovej. Bol to práve on, s Vincem a Martinom, kto začal hrať v skupine, spevák Dave Gahan sa ku nim pripojil až o šesť mesiacov neskôr - a keď sme s týmom Ultra magazínu dali v zákulisí spicha s Fletchom, rovno sme sa ho spýtali na tajomstvo úspechu Depeche Mode. Ako je to možné, že i napriek mnohým prekážka, sú tu už desať úspešných rokov? Napravil si okuliare a dal si pauzu na rozmýšľanie, kým odpovedal. [i]"Bol by som vcelku šťastný, keby som na to vedel odpovedať, pretože samozrejme na úspech neexistuje žiaden patentovaný recept... Ale jedno z možných vysvetlení je, že je to vďaka tomu, že si po celý ten čas robíme veci po svojom. To, čo robíme teraz je presne také isté, ako sme to robili pred desiatimi rokmi, len samozrejme, hudbu robíme lepšie. Mnohé skupiny sú ovplyvňované aktuálnymi hudobnými trendmi a preto neustále menia svoj štýl, ale my ideme vždy svojou cestou." [/i] [i]"No a teraz si užívame toto," [/i] povie a podíde k dverám, ktoré vedú do už skoro plnej haly Globen, [i]"no netreba zabúdať, že tomu predchádzalo množstvo koncertných turné a roky nahrávanie. Naša popularita každým novým albumom pomaly rástla. A keďže každý album bol lepší ako ten predošlý, dosiahli sme priam ideálnu pozíciu." [/i] Aktuálny album Depeche Mode "Violator" môžme z mnohých hľadísk považovať za najgeniálnejší popový album roka. 5 milión predaných kópií po celom svete - viac ako Rolling Stones, viac ako Travelling Wilburys, viac ako ktorýkoľvek umelci, ktorí sa držia na špici 35-ročných rockových rebríčkov zostavovaných kritikmi a rozhlasovými producentmi. Album priniesol štyri úspešné single - "Personal Jesus", "Enjoy The Silence" (z ktorého sa predalo viac ako jeden a pol milióna nosičov, čo je dvakrát viac ako dokážu dosiahnuť aktuálne single týchto dní), "Policy Of Truth" a "World In My Eyes". No napriek všetkému, to, čo urobí na tomto albume najväčší dojem, je zvuk. Ide o niečo nekompromisné a tak jedinečné, niečo sparťanské a šité priamo na mieru - Depeche Mode jednoducho takto "zrozumiteľne" nikdy predtým nezneli, nech sa na ten album pozeráte akýmkoľvek pohľadom, vždy bude pre vás pozoruhodným, a to je to, vďaka čomu sa tak dobre predáva. A takisto, niet žiadnej inej skupiny (možno s výnimkou New Order), kto sa odváži s takým nasadením neustále si udržiavať štýl, a to aj za pomoci projekcií a videa. Pod vizuálnu stránku skupiny - videá, projekcie, klipy nakrútené pre koncerty - sa podpísal holandský fotograf a filmár Anton Corbijn. [i]"Antonovi plne dôverujeme, a to aj vtedy, keď príde s vecami ako tie, ktoré ste spomenuli," [/i] dodá Fletcher. [i]"V podstate môže robiť všetko to, čo sa mu páči a čo má rád, a to z jednoduchého dôvodu, myslíme si, že nám to všetko pomôže k lepšiemu. [/i] Čím viac necháte Depeche Mode o týchto veciach rozprávať, tým viac sú nemastní-neslaní a nekompromisnejší. [i]"Niekedy sme trochu rozčarovaní, či Anton nezachádza príliš ďaleko. Napríklad David sa k Antonovmu nápadu, aby sa pre video "Enjoy The Silence" obliekol do kráľovskej róby, staval veľmi skepticky, ale nakoniec sa tomu poddal. No a keď si nakoniec pozriete video, uvedomíte si, že sa Anton zasa trafil do čierneho. Žiadne iné video sa mu nevyrovná..." [/i] Spolupráca medzi Antonom Corbijnom a Depeche Mode je založená na vzájomnom rešpekte. Anton zbožňuje ich hudbu presne tak, ako oni majú radi jeho fotografie. Pred pár rokmi sme navštívili Antona v jeho štúdiu v Londýne, kde práve pracoval na príbehu pre magazín Slitz, a hodili s ním reč na tému spolupráce s Depeche Mode. Mnohí ľudí zaujímalo, prečo sa Anton Corbijn, pravdepodobne jeden z lídrov rockovej fotografie, rozhodol pracovať s "jednoduchou synťákovou skupinou, akými sú Depeche Mode". Anton pracoval s tými "najväčšími" - na jeho nástenke v štúdiu visí telefax s podpisom "Tvoj David" (Bowie) a takisto aj pohľadnicu od Bona - a ponuky sa mu stále hrnú, lenže on je posledné roky oddaný práve Depeche Mode. Zatiaľ, čo sme listovali fantastickým Corbijnovým fotobookom, vysvetľuje: [i]"Okrem iného, prečo mám rád Depeche Mode, je to hlavne kvôli ich postoju. V rockovom biznise v podstate dominujú umelci, ktorí sa boja experimentov a skúšania nových vecí, no Depeche Mode sú v tomto výnimkou. Pozrite sa len na túto maľbu, ktorú som navrhol pre singel "Personal Jesus","[/i] povedal Anton ukázujúc a meter vysokú olejomaľbu, visiacu na stene v štúdiu. [i]"Ktokoľvek iný by si mohol pomyslieť, že išlo o žart, že ja, fotograf a umelec, si jednoducho navrhnem olejomaľbu a poviem, že to chcem na obale singla, namiesto nejakej fotografie. Lenže oni jednoducho povedali "Ok, maľba - choď na to." Takisto súhlasili s mojím nápadom nahrávania v Španielsku, a to som presadil len z dôvodu, že svetlo je tam úžasné." [/i] Keď máte tak vysoké ambície ako Anton Corbijn, je jednoduché dosiahnuť pompéznosť - napokon, hovoríme o popových obaloch, nie o umeleckých výstavách - ale v tom všetkom, čo vyprodukoval, je vždy skrytá dobrá dávka humoru. [i]"Anton je geniálny v udržiavaní rovnováhy," [/i] dodáva Fletch. [i]"Mnoho ľudí, ktorí ho nikdy nestretli, ho považujú za veľmi vážneho, seriózne zmýšľajúceho človeka, ale on dokáže byť aj neuveriteľne zábavný. Niekedy sa až divíte, čo za bláznivého Holanďana to máte vedľa seba..." [/i] Dominujúcimi farbami vo všetkom, čo Depeche Mode robia, od hudby až po obaly nahrávok, sú biela a čierna, no hlavne čierna. Skladba, ktorú si fanúšikovia Depeche Mode v metre vybrali nebola hitovka "Just Can´t Get Enough" (ktorú skupina nezabudne vždy zahrať naživo), ale išlo o skladbu prekrásne smutnú a melancholickú. Ako sami povedali, je to skladba, ktorá ich určitým spôsobom stimuluje v obdivovaní skupiny, v stretnutí sa s nimi, aj keď kapela putuje po svete. Ak sa cítite stratení, nepovšimnutí - potom nie je ťažké nájsť obraz vašich pocitov práve v tvorbe Depeche Mode. Počas predposledného turné skupiny, ktoré bolo spojené s albumom "Black Celebration", bola temná stránka skupiny ešte hmatateľnejšia. Keď sme v tom čase robili rozhovor s Davidom Gahanom, opýtal som sa na titulnú skladbu a hlavne na prvý verš, "let´s have a black celebration". [i]"Myslím si, že by v tomto prípade mohlo ľahko prísť k mylnému výkladu, ale nemá to nič spoločné s čiernym woodoo alebo s niečím podobným. Jednoducho spievame o tom, ako sa cítime, a o svete v ktorom žijeme. No a pre mňa osobne je to často tá najtemnejšia skladba, ktorá má najväčšie čaro. To sú práve tie skladby, v ktorých môžete vidieť samého seba." [/i] A ľudia to tak samozrejme cítia. Keď som v tej dobe videl Depeche Mode na Isstadione, pamätám si, že ďalšia vec, ktorá ma šokovala, bola odozva publika. Ĺudia nevstávali a neodspievali iba 3-4 skladby, oni odspievali so skupinou celý koncert, od samého začiatku, až do konca. No v porovnaní so súčasnou odozvou publika v Globen hale to bol iba obyčajný šepot. Počas celého leta sa vo Švedsku zastavoval jeden gigant za druhým - Stouni, Madonna, Bowie, Prince... to je len zopár mien, ale nikto, hovorím nikto zo spomenutých, nebol v takom tesnom kontakte s publikom, ako práve Depeche Mode. Koncert, samozrejme že okamžite vypredaný (po žiadnych vstupenkách na koncerty v Globen hale sa tak nezaprášilo, ako práve po tých na koncert DM), bol pre mňa tou najveľkolepejšou ukážkou toho, ako sa môže publikum na koncerte skutočne zabávať, nikdy predtým som nebol svedkom čohosi podobného. "Everything Counts" - explózia. "Enjoy The Silence" - nefalšované slzy. "Master & Servant" - Globen hala sa začala rúcať. Nezáujem médií je však samozrejme typický. Švédska hudobná kritika stále preferuje gitarovú scénu - asi bude musieť prejsť ďalších desať rokov, kým začne akceptovať "syntezátorové skupiny". Asi najhorší report priniesol magazín Dagens Nyheter, ktorý na koncert do Göteborgu vyslal 50-ročného respondenta, ktorý nielenže chybne uvádzal názvy singlov (pravdepodobne nepoznal ani jeden z nich), ale vytiahol aj staré klišé typu "massmeeting" a "synthy-pop". Tu nejde len o úbohý žurnalizmus, ale aj trápny dôkaz toho, že ľudia absolútne nevedia nič o dobe, v ktorej žijú. Keď Dave Gahan spieval o sebe samom cez verš "your own Personal Jesus", ktorý nasledovala veta "reach out and touch faith", odozva publika bola natoľko silná, až vzbudzovala strach - na pódiu totiž pobehoval osobný Ježiš každého z publika - lenže Gahan nie vodca, ktorý si podmaní každého z publika. Vždy je to o tom (viem, že to trochu vyznie snobsky), že sa v tom vezú všetci spolu, vždy je to akási spása a vykúpenie prostredníctvom popovej hudby. Človek sa v takýchto chvíľach pýta, či Depeche Mode právom nepatria medzi štyri najlepšie svetové popové skupiny. Depeche Mode, New Order, The Cure a Pet Shop Boys - povedzme si pravdu do očí decká - sú jednoducho lídri! Náš rozhovor s Fletchom skončíme prehodením zopár slov o Vianociach. [i]"S oslavou Vianoc mám menší problém," [/i] posťažoval si Fletch. [i]"Každé Vianoce sprevádza obrovské očakávanie, ktoré potom skĺzne do jedného veľkého pocitu úzkosti a sklamania... Ale mám v pláne stráviť zopár dní na chalupe s mojou priateľkou a naozaj sa na to teším. No a samozrejme, pred Štedrým večerom nemôže chýbať tradičná dobrá párty s kamošmi." [/i] Ako sa bude vyvíjať ďalšia budúcnosť Depeche Mode, to naozaj nevie. Aktuálne je skupina predstavená v novej knihe fotografií s názvom "Strangers" (Anton vybral niekoľko skvelých fotografií zhotovených v Československu a USA), no po skončení turné si všetci berú dovolenku. [i]"Mám pocit, že to už naozaj potrebujeme," [/i] priznáva. [i]"Ak chceme zostať v kondícií, a dúfam, že sa naďalej chceme zdokonaľovať, tak sa chvíľu musíme aj šetriť a nabrať novú energiu. A samozrejme je to potrebné aj pre príchod nových nápadov a inšpirácie. Takže sa môže stať, že do vydania ďalšej nahrávky Depeche Mode uplynie aj niekoľko rokov. Ale my sa vrátime. S tým počítajte!"[/i] zdroj: ULTRA magazine No.5/1990 autor: Jan Gradvall

Názory Devotees (22)

tomy

 1    26. máj 2005 o 14:49

tak som sa vcera sám seba pýtal, ked som prvýkrát pozeral Davidove turné, co tí ludia na tom tieni vidia. Slová bez významu, zle nacvicené pózy, príserný vreskot a celé to plagiatorstvo mi prislo ako zufalý pocin presadit sa ...a Ty mi teraz naservírujes na tácke takýto uzasný a rozsiahly clánok, ktorý mi opät pripomenie staré dobré casy, kedy som si myslel, ze tí na pódiu sú fakt takí ako ich opísal aj spomínaný svedsky autor. A ja potom neviem ako dalej…Idem ten Paper monsters dvd kámosovi predcasne vrátit a zhánat knihu Stripped. A vecer sa pokúsim vyhrabat starý dobrý Frankfurt 1990 od teba.
PS. Tell me why

jankadM

 2    26. máj 2005 o 15:22

ani neviem najst tie spravne slova…VIOLATOR!!! to je moja dusa, mysel i telo! depeche mode tvoria skladby, bez ktorych si neviem predstavit svoju existenciu! a violator je to, co nas vsetkych spojilo, to, co sa navzdy vpise do “kroniky” depesakov, je to nieco vyssie…skutocne neviem najs vyraz, ktorym by som vyjadrila moje pocity, to rozcarovanie a mrazivy pocit, vzdy ked ich pocujem!  je to tak vynimocne a silne…  precitene, je to vrchol dokonalosti!  nemozem sa proste nabazit!:)

Shine

 3    26. máj 2005 o 15:47

Ja som mal po prečítaní taký zvláštny pocit, neviem ho zaradiť, ale bol skôr príjemný, ako nepríjemný. Album, ktorý odchytil väčšinu z nás, turné, ktorého sa málokto z nás zúčastnil. Môžeme len čítať a snažiť sa predstaviť spomienky tých, ktorí mali to šťastie sa zúčastniť niektorého z koncertov WVT.
V tom čase boli DM v plnej sile, dokonalí v štúdiu aj na pódiu.

Monghi

 4    26. máj 2005 o 15:49

tomy… nic si z toho nerob, na krasne spomienky, kedy vrcholila ta prava depesacka era sa tazko zobudza. Vtedy byt depesakom nieco znamenalo, to bol priam respekt okolia… smile

tomáš

 5    26. máj 2005 o 20:30

janka, pekne si to napisala, tiez to tak citim

Jozef

 6    26. máj 2005 o 22:20

Violátor po Construction time again naštartoval ďalšiu ich etapu hudobného vývoja, z ktorej čerpajú doteraz. Ukázal silu kapely byť vždy vpredu.

jankadM

 7    27. máj 2005 o 13:39

vdaka tomas!:) aj tebe dakujem efka gore, lebo si najasamlepsa dmfriendka! som prave dopozerala 101!!!:) ta to uzasne, nieco neskutocne!!! tolka euforia, ale i nostalgia… ale najviac ma dojalo ako dave drzal na rukach svojho synceka! to ma fakt “polozilo”!!! nadhera!!! MILUJEM DEPECHE MODE!!!!!!!! to je moj zivot! :cool: tak sa stretneme 25.6. na party a roztocime to!!! nech vsetci vidia, ze DM vladne navzdy!!!
vsetko co som kedy chcel, vsetko co som kedy potreboval je tu v mojom naruci!!! DM4EVEEEER!!!! smile

dangerous

 8    27. máj 2005 o 14:28

Neskutečné období, to už dnes nikdo nemůže pochopit, nejlepší DM album, jako vrchol zvonové křivky. Je to bohužel tak. Turné, z kterého většina z nás viděla pouze hodně špatné záznamy, možná proto tak legendární. V období Violatoru neexistoval nic co by bylo nedokonalé,nejlepší album, nejlepší singly,  nejlepší b - sides, nejlepší klipy, nejlepší fotky. Jen si přátelé vzpomeňte, kolik z nás toužilo vidět v roce 1990 koncert DM, tak a porovnejte si to s Devotional zastávkou v Praze na Letné :-( Určitě hodně lidí naštvu, ale SOFAD už byla cesta dolů, vrchol DM byl 1990….............................

Beladona

 9    27. máj 2005 o 15:34

Dangerous: dovolim si nesouhlasit. Asi me ukamenujete, ale kdyz vyslo Enjoy the Silence, tak jsem byla zklamana. Prislo mne to takove moc popove, nemastne-neslane. Zato pri I Feel You se mne DM manie vratila.

bod

 10    27. máj 2005 o 15:46

beladona: naopak, do znacnej miery s tebou suhlasim. violator je najkompaktnejsi, ale zaroven aj najpopovejsi. ja mam zase radsej BC… :confused:

dangerous

 11    27. máj 2005 o 15:55

Otázka tedy zní: jsou depeche mode rocková kapela? to že udělali pár rockovějších písniček z nich rozhodně rockovou kapelu neudělá :-(  To že udělali pár gospelových písniček znich, aspon doufejme, gospelovou kapelu neudělá.
On ten pop pokud si pod ním představíme DM nebo The Cure, není zase taková nadávka.

chmelko

 12    28. máj 2005 o 08:13

Nesuhlasim s tým, že by the Cure boli popová kapela, ale to škatulkovanie ma stale pobavi :D
Co je na DM tak special, že sa tu možme bavit o každom albume zvlašt a každý je v podstate iný, tak ako sme iní my.Jednemu sa páči BC, niekomu Violator, mne zase SOFAD a o tom to je, že je tam vidiet progres, aj ked si myslím, že už to ide malinko s kopca, ale dúfam, že nás teraz chlapci poriadne prekvapia.
Aj ked Ultra ma celkom prekvapila, pretože som jej nedával velké šance.Poznám skutočne dost ludí, ktorí o DM ani nezavadili a nakoniec ich dostal práve tento album. A o to práve ide, ak chceš prekvapit, musíš šokovat, ináč to fungovat nebude…

jankadM

 13    28. máj 2005 o 09:07

chmelko: do znacnej miery s tebou suhlasim! dM maju zakazdym odlisne albumy, v tom su vynimocni, pretoze neostavaju len pri tom jednom! rozdiel je v tom, ze mne sa paci kazdy album, ci uz to je bezstarostny speak & spell, sokujuci music for the masses’ temny “sofad” ci kozmicky exciter! v kazdom som totiz nasla dusu martina gorea, pretoze co robi ich piesne tak uzasne je to, ze do nich mart vklada kus srdca a vtedy je to naozaj citit! kazda jedna skladba je zrkadlom duse depeche mode! nie su to tie komercne skladby, ktorymi sa to v dnesnom svete len tak hemzi, to nie!!! su to najuchvatnejsie,najzamilovanejasie, najsmutnejsie, poniektore aj najpodivnejsie texty, ake som doteraz pocula a su neuveritelne spate s hudbou!!! tie pocity vo mne este nijaky interpret nevyvolal!!! DM4EVER!!!!  smile  :cool:

aries

 14    28. máj 2005 o 18:35

dangerous - rock and roll nie je len gitara ale aj životny štýl…
dMjanka - a ty koxo jaka depesanda…ahoooj :cool:  pekne myšlienky maš...daky kontakt na seba daš? :D

jankadM

 15    28. máj 2005 o 18:58

but not tonight!:)) :cool:  smile

fuli

 16    30. máj 2005 o 08:39

necital som vsetko, tak neviem ci uz to niekto pisal, ale Anton je Holandan, pokial viem, a nie Dán grin

tomy

 17    30. máj 2005 o 09:17

nevadí,ale pije ako dán.

Monghi

 18    30. máj 2005 o 13:54

fuli: jasnacka, ze mas pravdu. Chyba prekladu.. stava sa. Dik za upozornenie:)

tomy

 19    1. jún 2005 o 09:37

Citát: Vždy je to o tom (viem, že to trochu vyznie snobsky), že sa v tom vezú všetci spolu, vždy je to akási spása a vykúpenie prostredníctvom popovej hudby.
Tak toto ma hned pri prvom cítaní zaujalo neveril som, ze to raz niekto spomenie´v súvislosti s DM, ci vôbec s inou hudbou.
Chcelo by to diskusiu.

Substance242

 20    6. jún 2005 o 17:06

Pekny clanok… Az na jedno miesto - a to pri zmienke o Pet Shop Boys. Spomenut ich tak blizko pri ostatnych troch menach mi pripada nevkusne. grin Naozaj to vtedy tak niekto citil?

tomy

 21    9. jún 2005 o 08:47

vtedy ich poladali za najlepšie elektoronické duo na svete.

tomy

 22    9. jún 2005 o 08:48

myslel som pokladali… Pardon.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa