Výzva k revolúcii

Výzva k revolúcii

Exluzívny rozhovor s Davidom Gahanom, pre francúzsky magazín Les Inrockuptibles, o novom štúdiovom albume Depeche Mode.

Cítili ste nejaký tlak pri nahrávaní nového albumu?
Skôr vnímame väčší tlak práve teraz, keď sa blíži termín vydania. Keď album pripravujete, tak vždy chcete, aby bol čo najlepší, ako je to len možné a snažíte sa doň vložiť všetko. Menšie napätie je v tomto smere len prospešné. Potrebná je aj samozrejme výzva. Práve preto sme na albume "Spirit" pracovali s novými ľuďmi, vrátane producenta Jamesa Forda. James doslova bažil po práci. Aj pre neho to bola výzva, pretože on poznal produkciu Depeche Mode veľmi dobre. V štúdiu je vždy zložité pracovať s nadhľadom, čiže pozerať sa na "krabicu" zvonku. Tou krabicou sú samozrejme Depeche Mode. Dobrý producent to však musí zvládnuť.

Prečo práve James Ford?
Bol na prvej pozícii nášho zoznamu. Veľmi sa mi páči to, čo urobil s Arctic Monkeys. A takisto zbožňujem produkciu Simian Mobile Disco. Na predošlých trochu albumoch nám to skvele fungovalo s Benom Hillierom, ale už sa to stávalo príliš povedomé, príliš predvídateľné. Potrebovali sme jednoducho nové výzvy, aby to nebolo nudné. Ak začnem nahrávať, nechcem mať pocit, akoby som chodil do práce.

Čo vlastne priniesol do Depeche Mode?
Množstvo vecí. Vložil do album veľa zo samého seba. Pracoval skutočne tvrdo, ako hudobník, tak ako producent. Chceli sme vytvoriť živú atmosféru. James je ten typ človeka, ktorý chytí hocaký nástroj a na konci dňa ho už dokonale ovláda. Ale to len preto, že si to chce vyskúšať. Presne takto napr. zvládol pedal steel gitaru, ktorá sa objavila v skladbe "Cover Me".

Aj tentoraz si sa podieľal na skladateľskej časti procesu?
Áno, a ako vždy spolu s Martinom. Pred nástupom do štúdia sme mali k dispozícii 25 skladieb, možno aj viac. Do niektorých sme sa hneď pustili, iné sme len skúmali. Niektorých sme sa vzdávali veľmi ťažko... Po niekoľkých mesiacoch však nastane ten moment, pri každej skladbe, ktorá sa nám už vryje do pamäti, kedy mám pocit, že to funguje a práve vtedy príde na rad moja ďalšia úloha: spev, ktorým pridám skladbám čo najviac ľudskosti.

Samotná definícia rolí v Depeche Mode je dlhý príbeh ...
Keď sa pozrieme na históriu Depeche Mode, tak tie role jednotlivých členov boli až príliš presne definované! Po toľkých rokoch fungovania sme však museli sami seba prinútiť to celé prebudovať. Javilo sa to ako zložitá úloha, no pokúsiť sme sa o to museli.Viete, pre mňa nastanú chvíle, kedy som si už všetkým istý, až po prvých týždňoch nahrávania. Vždy ma zaujíma, čo sa udeje, vždy sa sám seba pýtam, prečo robíme to, čo robíme, ako aj prečo to vlastne stále robíme a či to ja sám vlastne chcem robiť... A zrazu to jednoducho klikne. Niekedy to spustí len obyčajný zvuk. Vidíte v tom ten vývoj? Je to vývoj neznáma. Je to v tom akési kúzlo. A presne preto som tu.

Pracuješ na projektoch aj mimo Depeche Mode, či už sólovo alebo so Soulsavers. Je práve toto tajomstvo vašej dlhovekosti?
To by sa udialo tak ako tak. Tie projekty ma odpútavajú od mojej komfortnej zóny, vedú ma tam, kam by som s Depeche Mode, a ľuďmi, ktorí sa točia kapely, nikdy nazašiel. Následný krok späť stimuluje kreativitu.

Texty Depeche Mode sa vždy točili okolo viery, hriechu, spásy. Máš pocit, že je tomu stále tak?
Vždy sa snažíme niečo odčiniť, nie? Život ako taký je vlastne sledom vykúpení. V tom slove "vykúpenie" je vlastne ukrytá dimenzia pohromy a katastrofy. A presne toto sú tie slová, ktoré sa skvele vyjadrujú hudbou a všeobecne umením. Takto sa vyjadruje zúfalstvo sveta, hoci pre umelcov je to niečo delikátne, pretože sa nejedná nevyhnutne o niečo konkrétne v ich živote, no stále je zložité presne definovať tému skladby ...

"Where´s The Revolution", prvý singel z albumu, je to skutočná otázka, ktorú kladiete ľuďom?
Pýtame sa sveta, kam sa podeli tie revolučné myšlienky spoločného ducha? Myšlienky spájania, nie rozdeľovania, by sa mali ďalej rozvíjať. Dnes totiž žije človek vo svete, ktorému vládne idea byť silnejší a bohatší, než jeho sused. Akoby separácia od druhých bola istá cesta k bohatstvu. Takto však ja nepremýšľam, a možno to vyznie naivne, takto nezmýšľa ani väčšina sveta. Tí, čo držia opraty moci chcú vždy presviedčať ostatných. Chcú rozosievať pocit strachu. V jednotlivých krajinách sa dnes umocňuje pocit obavy z Moslimov. Všetkých! Je to komické a žalostné zároveň ... Je mi jasné, že ja som len zabávač, ale som na druhej strane šťastný a vďačný za schopnosť tieto myšlienky vyjadrovať hudbou.

Už je to 27 rokov, čo si uprednostnil Spojené štáty pred Anglickom. Môžeme teda skladbu "Where´s The Revolution" vnímať ako vašu odpoveď na zvolenie Trumpa do úradu prezidenta? Ako si vlastne zareagoval na jeho víťazstvo?
Tie voľby boli šialené, plné absurdít. Nuž ale, je to tak, ako to je, ľudia rozhodli vo voľbách. Väčšina zvíťazila. Nakoniec, nie skutočná väčšina ... Ale myslím, že všetci nesieme zodpovednosť za to, čo sa stalo. Takisto si však myslím, že to raz pominie. Jedného dňa Trump pochová sám seba, jeho mandát jedného dňa skončí. Nerád sa príliš vŕtam v politike, no momentálne je veľmi ťažké si to nevšímať.

Kým sa dočkáme jeho "konca", čo môžu robiť umelci?
Na jednej strane musia zostať pozitívni, každý na svojej úrovni, a na strane druhej pokračovať vo vyjadrovaní vlastných názorov. Veď práve na toto slúži umenie: na zdieľanie myšlienok. Skutočne si myslím, že spoločne dokážeme omnoho viac.

V tomto roku umožnia Depeche Mode registrovaným fanúšikom spravovať facebookovú stránku kapely. Je aj toto nepriamy spôsob vyjadrenia myšlienky, "vezmite moc do svojich rúk"?
V určitom zmysle áno. Je to spôsob, ako "prinútiť" ľudí vyjadriť svoju individualitu a kolektívnosť zároveň. Keď som sa prisťahoval do New Yorku, začal som vnímať skutočnosť, že tu spoločne nažíva množstvo veľmi odlišných ľudí. Také niečo som predtým nezažil. bez ohľadu na vieru, farbu pleti a kultúru, všetci tu tvoria jeden spoločný celok. A New York je v podstate ostrov! Je to dôkaz toho, že stále tu je možnosť, že sa ľudia navzájom nepovraždia.

Našiel si po toľkých rokoch v NY to, čo si sem prišiel hľadať po odchode z Los Angeles?
LA som opustil z úplne jasného dôvodu. Chcel som zmeniť svoj život a niektoré veci držať od seba čo najďalej, ako to len bolo možné. Prišiel som do NY, pretože som si uvedomoval, v akom nebezpečestve som bol v LA. Do toho nebezpečenstva som sa dostal sám. A svoj podiel na tom mali ľudia okolo mňa. Musel som odísť. S mojou manželkou Jennifer sme spolu už 18 rokov. Založili sme spolu nádhernú rodinu, som na svoje deti nesmierne hrdý. Dnes žijem doslova privilegovaný život. Neznamená to však, že sa nezaujímam o svet okolo mňa, len viem, na čom naozaj záleží. Keď prídete do NY, stanete sa súčasťou celku. Je veľmi ťažké to mesto opustiť, ak už raz doň vkročíte. Ak sa v NY nudíte, tak ste blázon!

Masová spotreba, kult individuality, SM estetika, to sú dnes populárne témy revolty: prostredníctvom skladieb a pódiovej prezentácie Depeche Mode v podstate vždy predpovedali isté spoločenské zmeny.
Depeche Mode boli vždy skôr akousi bublinou. Hudobne a kultúrne ale vždy niečo odzrkadlovali. Dlhé roky to rockoví kritici nevedeli pochopiť. Jednoducho si kládli otázky, "Prečo nemajú bubeníka? Prečo toľko elektroniky?". Bolo to absurdné, my sme nikdy nechceli reprodukovať veci, ktoré už existovali.

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (14)

Tomasito

 1    22. február 2017 o 11:02

v pohode clanocek - pre mna vyznieva tak ukludnujuco - chalanisko vyzera velmi v pohodicke

tomy

 2    22. február 2017 o 12:39

Ja by som povedal, že Dave má nejakého mediálneho poradcu, ktorý sa mu intenzívne venuje, hlavne v časoch propadačných… grin Nie je predsa možné, aby tak rýchlo dospel… grin Kiež by to išlo ruka v ruke spolu s textami a hudobnými nápadmi… Možno budeme prekvapení...

Tomasito

 3    22. február 2017 o 15:16

fingers crossed wink

radoo

 4    22. február 2017 o 16:18

25 skladieb,Niektorých sme sa vzdávali veľmi ťažko,pise dave.a oni daju ako bonusy remixy jednej skladby.a vidim ze by si s havranom dave naramne rozumel.

Ogrik

 5    23. február 2017 o 00:48

“Patriotic junkies” s tym budu mat asi problem.

Monghi

 6    23. február 2017 o 05:46

@Ogrik: smile ja myslim, ze ani nie. Vzdy som mal taky pocit, ze fans uctievali vacsinou len image Gahana, to, co povedal, to mali na haku smile Deje sa ta u vacsiny hudobnikov ...

Ogrik

 7    23. február 2017 o 08:53

whatever smile ja osobne s tym problem nemam smile

Ogrik

 8    23. február 2017 o 09:12

s Daveovym nazorom, teda.

Gabriel

 9    23. február 2017 o 15:21

@radoo: ako odhalil Matrixxman, “remixy” na bonusove CD vznikli vo volnom case po nahrati albumu a su to vlastne alternetivne verzie skladieb. Takze nejaky remixovy nářez necakam.

radoo

 10    23. február 2017 o 19:09

takze dostaneme v podstate nic,je otazne ci naozaj mali v talone tolko skladieb,a ak ano,je skoda ich nechat niekde visiet,lebo uz sa potvrdilo,ze niektore becka predcili acka.

Monghi

 11    23. február 2017 o 21:36

@radoo: ale no, ved nejaky matros musi zostat aj pre MG2, nie? smile

Ogrik

 12    24. február 2017 o 01:45

alebo pre DM 15 smile

tomy

 13    24. február 2017 o 12:51

Hmm, The Cure majú svoj dvojalbum KISS, tak prečo u DM nevydať niečo podobné... Veď vždy boli predsa mimo prúdu… Mohli byť aj v tomto “revoluční” na dnešné časy…

Monghi

 14    24. február 2017 o 12:58

vsak su, uz pri Delta Machine boli ... deluxe edicia bude opat dvojdiskova :D zo zauzivane ramca Dm nikdy nevybocia… je to jednoducho absolutne predvidatelna kapela a mozno aj preto ma tolko fanusikov smile Pockajme si na “Spirit”, hoci ma zacinaju prepadat velmi velke obavy. Prekladam rozhovor s Gahanom pre nemecky Rolling Stone a teda ... hold, je to angazovany clovek smile

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa