Všetko zrátané vo veľkých sumách

Súdny poslucháč rôznorodých žánrov populárnej hudby musí uznať, že z času na čas sa aj na našich koncertných pódiách objaví výrazný zjav interpreta či skupiny svetovej populárnej hudby. Tieto malé vpády čerstvého vzduchu do viac-menej pokojných sfér domácej populárnej hudby sú však zatiaľ sporadické. Možnosť konfrontovať domácu a zahraničnú tvorbu je ďalšia cesta, ako zvýšiť úroveň našej, v poslednom čase toľko diskutovanej populárnej hudby. Pozrime sa teda, čo predviedla významná anglická skupina Depeche Mode na jednom z koncertov v Športovej hale ČSTV pražského PKO J- Fučíka 11. marca tohto roku (1988).

Z času na čas sa ohliadame späť za prvým pražským koncertom Depeche Mode v Prahe, 11.3.1988. Ponúkame vám prepis recenzie koncertu z Revue Populár 1988. Pamätníkom sa vybavia dávne časy a mladším ročníkom priblíži atmosféru, keď sa niečo v tej dobe nedosiahnuteľné priblíži na úplný dosah a zanechá tak nezabudnuteľné zážitky výnimočného okamihu

Dojmy z koncertu Anglickej skupiny Depeche Mode v Prahe

Súdny poslucháč rôznorodých žánrov populárnej hudby musí uznať, že z času na čas sa aj na našich koncertných pódiách objaví výrazný zjav interpreta či skupiny svetovej populárnej hudby. Tieto malé vpády čerstvého vzduchu do viac-menej pokojných sfér domácej populárnej hudby sú však zatiaľ sporadické. Možnosť konfrontovať domácu a zahraničnú tvorbu je ďalšia cesta, ako zvýšiť úroveň našej, v poslednom čase toľko diskutovanej populárnej hudby. Pozrime sa teda, čo predviedla významná anglická skupina Depeche Mode na jednom z koncertov v Športovej hale ČSTV pražského PKO J- Fučíka 11. marca tohto roku (1988).

Dave Gahan, Praha 1988, foto: Peter Župnik

Skupina Depeche Mode sa výraznejšie presadila na hudobnej scéne roku 1981, keď nahrala svoju prvú LP-platňu Speak and Spell. Hneď od začiatku sa odlišovala od bežnej produkcie zvukovosťou svojich nahrávok a textami. Zaoberá sa v nich nie práve najobvyklejšími témami počnúc napríklad medziľudskými vzťahmi a končiac problémami životného prostredia. Dominujúca však vždy bola osobitná zvukovosť V nahrávkach skupiny môžeme počuť rôzne zvuky bežné na ulici, na stanici alebo v kováčskej dielni. Spracované pomocou hudobnej elektroniky pôsobia objavne a začlenené v charakteristickom, no v poslednom čase značne stereotypne pôsobiacom aranžmán, nepochybne pomohli skupine prebojovať sa na výslnie svetovej populárnej hudby.

Začiatok koncertu sa oneskoril približne o hodinu. Masa asi 15 000 divákov nebola totiž informovaná o komplikáciách s aparatúrou kapely, čomu by sa bolo dalo ľahko predísť vysvetlením situácie; v uvedenom priestore na to určite boli technické prostriedky. Aj v Prahe diváci dokázali, že neprišli rozbíjať a rúcať, ale na koncert - za hudbou, k čomu jednoznačne patria aj rozličné rekvizity a módne doplnky. Obavy niektorých zodpovedných pracovníkov, navyše podporené nedávnym vyčíňaním športových fanúšikov, sa tentoraz ukázali neopodstatnené.

Vráťme sa však ku koncertu. Je nepravdepodobné, že pražská športová hala je najvhodnejším priestorom na koncert. Ťažko si totiž predstavil', čo pri danom rozmiestnení aparatúry počuli diváci na vzdialených balkónoch. Kapacitne je však hala asi najvyhovujúcejšia a dole na palubovke bol zvuk dobrý. Počas koncertu sa o jeho kvalitu staral jeden muž, svetelnú réžiu mali na starosti dvaja pracovníci. Svetelné efekty boli na dobrej úrovni, nebolo to však nič svetoborné. Treba však priznať, že svetelná réžia pracovala veľmi účelne, pesničky boli odlíšené, využívali aj zadnú projekciu alebo textilné dekorácie, ktorými dotvárali atmosféru jednotlivých kompozícií. Traja hráči na syntezátoroch - Alan Wilder, Andy Fletcher a vedúca osobnosť Martin Gore pôsobila staticky. O väčšinu diania na pódiu sa staral spevák David Gahan, no ani on nepredvádzal náročnú choreografiu alebo strohý konferans. Pieseň sa striedala za piesňou, niektoré zaspieval sólovo aj Martin Gore, použil aj gitarv, zvuk ktorých však syntezátor silne pozmenil. Jeho hráčske schopnosti na gitare ma dosť zaskočili, pretože mi pripomínali hudobnícke začiatky amatérskej skupiny, zvuky však boli zaujímavé. Kapela hrala perfektne - elektronický automat totiž nepozná neistotu!... Zaujímavo pôsobili zvláštne platne zavesené po dve za každým hráčom, ktorí na ne udierali kladivkami a vydávali známe charakteristické zvuky, typické pre skupinu Depeche Mode.

Niečo viac než 90 presne naprogramovaných minút hry prebehlo bez akýchkoľvek zádrheľov, v relatívne pokojnej atmosfére na pódiu a veľmi búrlivo v hľadisku, ktoré si vytlieskalo ešte dva, tiež naplánované prídavky. V druhom a záverečnom sa spievalo - Everything Counts in Large Amounts (Všetko zrátané vo veľkých sumách) a celkom vhodne vystihuje môj dojem z koncertu, ktorý, žiaľ, nesplnil úplne moje očakávanie. Väčšina publika však reagovala veľmi spontánne na mnohé pesničky, refrény si spievala spolu s hudobníkmi s prekvapujúcou znalosťou textov. Záverom treba priznať, že koncert v kladnom zmysle rozšíril skúsenosti nášho publika a presvedčil o kvalitách skupiny, ktorá vie pesničky asi lepšie využiť pri aranžovaní a nahrávaní svojich skladieb ako na koncertnom pódiu. Kiežby takýchto a lepších koncertov bolo u nás čoraz viac.

Autor: Pavol Beka
Revue Populár 1988