Všetko dobré, Oberkorn! (1982)

Všetko dobré, Oberkorn! (1982)

Rozhovor s Martinom, Davidom a Andym, ktorý poskytli počas decembrového "Broken Frame" turné nemeckému magazínu Spex. Ten ho uverejnil v januári nasledujúceho roka.

Skúsme si niečo vyjasniť hneď na začiatku: je to "depeš" alebo "depešey"? Pretože práve na túto otázku zvyknú Depeche Mode odpovedať na začiatku väčšiny poskytovaných rozhovorov, čo je na druhej strane dôkazom, že si v rodnom Anglicku užívajú skutočne značnú popularitu. Diskusia o najzaujímavejšej téme popu, za posledných 17 rokov, sa stáva neuveriteľne "horúcou", a to všetko bez médii, ktoré Depeche Mode ignorovali až do chvíle, kedy si čitatelia začali sami žiadať informácie o tejto kapele.

Aj tu v Nemecku sú populárni, hlavne na koncertoch, kde sú pravidelne na pódiu vítaní vytrvalým krikom, plačom, podobne ako kedysi The Beatles, len s tým rozdielom, že nik nepadá do mdlôb. Podobne ako v Anglicku, aj nemecká tlač Depeche Mode absolútne ignorovala a tak aj tieto stránky vznikli na žiadosť čitateľov Spex magazínu.

Martin Gore, textár a skladateľ, je celkom fešák. Spod športovej bundy s kapucňou, snáď o dve čísla väčšej, odkrýva úsmev a pôsobí ako malé kurča alebo lemur. Jeho presvedčivý pohľad však každého kritika premení na fanúšika. Tvár čiernovlasého Davida má akýsi rúžovkastý nádych. Tento podivný kontrast vo mne vyvoláva akýsi pocit kľudu. A aké príšerné zistenie - sú to fakt milí ľudia. Niekdajší člen, "Vince", ich opustil kvôli kariére s Yazoo. Aký to bol teda pocit, keď v momente začínajúcej slávy kapelu opustí umelecký líder?
Martin: "Ak by Vince neodišiel, tak by som nikdy tak veľa nekomponoval. Vždy sme sa spoliehali práve na neho a nikdy sa nezaťažovali textami, či novými nápadmi. Sme v podstate veľkí lenivci, všetku prácu sme nechali na Vinceovi. Dnes teda musíme pracovať, ale v tomto smere je to v podstate pre kapelu ozdravný proces, nakoľko musíme prispievať vlastnými nápadmi."

To je pochopiteľné. Prirodzene, Depeche Mode neprodukujú len viac hudby, ako je zvykom, no bezvýhradne sa snažia aj o uznanie. Všetko by malo byť celkom odlišné od ich debutového albumu a hlavne odlišné od trendových záležitostí typu Yazoo alebo Duran Duran.
Martin: "Podľa mňa je nesprávne, ak sa kapela dlhé roky drží jedného štýlu a neustále v ňom pokračuje. My sa absolútne snažíme vyhýbať opakovaniu sa. Samozrejme, medzi nami a Vincem, či Duran Duran a ďalším kapelami, nie je žiadne súperenie. Oni sa orientujú hlavne na mainstramový pop a my sa mu práveže chceme čo najviac vzďalovať. Sú, v porovnaní s nami, omnoho komerčnejší, nás zasa komerčný úspech vôbec nezaujíma."

David: "Ak by sme chceli, tak zájdeme do štúdia a nahráme zopár disco skladieb s tými typickými "tshh-tshh" slučkami. Ale nič také samozrejme nechceme."

Samozrejme, disco v tejto extréme redukovanej podobe môže byť sotva považované za zábavné. Z pohľadu pozície Depeche Mode by bol taký prípadný koncert absolútnym sklamaním. Celé by to potom bolo o ohlušujúcom aplauze a festivalovej nálade.

Andrew Fletcher pripomína takého sladkého gumového medvedíka, ktorý však úplne odmieta prezradiť akékoľvek informácie zo zákulisia. Nechýba mu však talent, profesionálne triky a očividný entuziazmus. Ak ste ho videli tancovať na pódiu, tak pri tvrdení, že si nikdy nekúpite debutový album Depeche Mode, rozhodne zapochybujete. Na druhej strane, nechýbajú pri tom jačiace dievčatá. Depeche Mode sú skutočne až komicky mladí, ambiciózni a možno aj preto až šialne zaujatí "serióznosťou".

"Ale my nechceme, aby nás brali až príliš vážne," povie Martin, "ale ...", a v tej chvíli ste na ňom mohli jasne vidieť, že chladný postoj britskej tlače, ktorý nastal po vydaní ich druhého albumu, ho naozaj desí.
Martin: "Aktuálne hudobná scéna v Anglicku znie ako ... z 1970tych rokov, čo bolo zlé obdobie, všetko preprodukované, k tomu jačiace dievčatá a podobne."

David: "A tak to potom s nami v Anglicku aj vyzerá. Snažíme sa, aby boli ľudia rozumnejší. Ale stále tam máme v dave množstvo jačiacich dievčat. Takže, po koncerte nemôžeme odísť tak, ako chceme, ale musíme zmiznúť cez zákulisie. S mladými dievčatami tam máme veľa problémov, hoci to zasa nie je až také zlé, ako v prípade Duran Duran. S nimi akoby sa spustila nová Beatles hystéria. V takom Švédsku sme odchádzali z koncertu a hneď nás obklopil dav ľudí. Doslova som bol vtiahnutý do pasce ... ak by som ale takú situáciu zažil v Anglicku, tak by ma rozpučili. Takéto niečo vôbec nechceme, pretože takýto ľudia vôbec nemajú samotnú hudbu medzi prioritami. Chcú len vidieť, ako skvele vyzeráte a jačať. Viete, s takýmto publikom súvisí jeden problém. Tie dievčatá si do dvoch rokov nájdu chalanov a potom na Vás okamžite zabudnú ... koniec príbehu. Viac si vaše nahrávky nekúpia. Chceme publikum, ktoré bude s nami rásť. V Európe, a obzvlášť v Amerike, máme skutočne dospelé publikum. A to sa nám páči, pretože oni nás berú vážne."

Vážne ... stále počúvam o nejakej vážnosti. Čo nám teda ponúkate, ak Vás máme brať vážne?
Martin: "Čo ponúkame ... ? No, my sa neustále vyvíjame ... nahrávky podobné nášmu debutovému singlu by som si nikdy nekúpil."

Pozoruhodné.
David: "Pre mňa sú najlepšie nahrávky tie, ktoré si človek vypočuje aj viackrát po sebe, ktoré postupným počúvaním v podstate "rastú". Veci, ktoré sú jasné už pri prvom počutí, sa po dvoch týždňoch stávajú nudné. Príkladom je taká "Heroes" od Bowieho. Prvé vypočutie - nič. A dnes je to jedna z mojich najobľúbenejších skladieb."

Počúvajte, počúvajte. Ak tomu chápem správne, dobrý príklad už vytvorili.
Martin: "Obal albumu, to obilné pole so snopmi, ako aj názov, "A Broken Frame", znamená zmenu, zborenie hraníc. Všetky skladby na albume sa točia okolo zmien. Nový rám ani nehľadáme, skôr chceme všetky rámy zlomiť. Nikdy totiž neviete, čo bude nasledovať."

David: "Nechceme, aby boli Depeche Mode poznaní spôsobom, že keď budú ľudia počuť v rádiu náš singel, okamžite ich napadne, "Depeche Mode!" a ani to nebudú musieť poriadne počuť. Nie sme typickou popovou kapelou. Príkladom je aj výber tohto "poľnohospodárskeho" motívu a vyjadrenie aktuálne zmeny. Na obale singla "Leave In Silence" žena seje, na albume už žne úrodu."

Vskutku očarujúci darčekový set. Nie je to ale trochu nezvyčajné? Iné elektronické kapely, ako napr. Kraftwerk alebo Human League, majú tendenciu vsugerovávať predstavu "moderného človeka", ktorú dotvárajú pridávaním moderných nástrojov do modernej hudby. Ale "návrat k prírode" so syntezátormi?
David: "Mne to nezvyčajné nepríde. Sme kapela ako každá iná, ktorá hrá na gitarách. Tie sú však až príšerne nekompromisné. Pohŕdajú vydavateľstvom CBS a picture diskami, ale keď príde na The Clash, ktorí sú tiež pod CBS, tak počujete, 'no áno, ale oni podporujú nezamestnených!'"

A potom tu máme ľudí z umeleckej branže, tzv. A&R ľudia.
David: "V časoch, keď sme naše demá rozposielali po všetkých možných nahrávacích spoločnostiach, tak neprišla žiadna odpoveď. Tri mesiace na to sme vystupovali pred 20timi platiacimi hosťami a stovkami zástupcov rôznych vydavateľstiev. My sme vyrastali v ére punku, v roku 1976 - 1977, máme v sebe punkový, anti-rockový postoj ... Ja dodnes neznášam skladby, ktoré sa s neskutočným entuziazmom komentujú štýlom, 'čertovsky dobrá rock´n´rollová kapela'. My takéto veci stále komentujeme štýlom, 'poslední, ktorí ešte zostali'."

Tak to bol príklad ako blesk z jasného neba.
Andrew: "Ľudia o nás tvrdia, že nemáme "dušu", ale Yazoo už majú "oduševnenie a cit". Tak ak je toto "duša" ... alebo takí Dexy's Midnight Runners. Ich spevák má teda fakt príšerný hlas a ich skladby sú skutočne zlé, teda až na "Come on Eileen". Ak zlé spievanie znamená mať dušu ... "

Martin: "Čo to inak znamená, mať "dušu"? Také niečo, ako "duša" predsa neexistuje, nie?"

K tomu sa už teda skutočne nedá nič dodať. Nič, okrem anekdoty o "Oberkorne", singlovej skladby, ktorej názov môže znamenať všeličo.
David: "Oberkorn? To je predsa malé mestečko v Luxembursku. To bola čistá katastrofa. Hrali sme v takom malom klube a polovicu aparatúry sme mali rozloženú v jednej miestnosti, druhú polovicu v druhej miestnosti."

Martin: "Volalo sa to "Rainbow Club" a my sme tam prišlo s predstavou, že to bude ako londýnsky "Rainbow". Zmestilo sa tam asi 100 ľudí. Počas hrania nám všetko kompletne "odišlo" a v okruhu 100 km nebolo možné zohnať žiadneho technika. Celé to bolo uprostred ničoho, kde sa nedali zohnať ani raňajky. Asi z tohto dôvodu sme nahrali skladbu "Oberkorn - it's a small town". Inak, všetko dobré, Oberkorn!"

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (3)

jozefst

 1    22. marec 2018 o 14:40

Čo sa týka článkov o histórii kapely, aj http://www.musicserver.cz sa blisol: http://musicserver.cz/clanek/57993/depeche-mode-songs-of-faith-and-devotion/

S tou recenziou ma dnes musicserver prekvapil, ba až veľmi milo šokoval.

radoo

 2    22. marec 2018 o 17:26

podla dostupnych videi v tom case andy aj nieco na klavesoch zahral.aspon sa to tak javi,bol sustredeny a neposkakoval ako saso.

violator_2008

 3    23. marec 2018 o 10:42

vcerajsi clanok v N - celkom sa hodi k radoovmu komentu smile

https://dennikn.sk/1072891/vyhodte-fletchera-z-depeche-mode-mame-nahradu/?ref=mwal

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa