Milujem dobu SOFAD! Keď som videl prvé fotky skupiny a počul som I Feel You, mal som zmiešané pocity a niekedy až zlosť, že čo to nahrali, že zradili synthi pop. Spolu s Gahanovým ťažkým drogovým obdobím, Wilderovym odchodom z kapely a našim vekom- čarovné časy. Nakoniec je SOFAD jedna z najvydarenejších, ak nie vôbec najlepšia!!!
Monghi
2
1. december 2014 o 08:39
tahalo mi na 19 a dodnes ma zamrazi pri spomienke, ako na konci januara, v jeden pondelkovy vecer, v relacii 4x3xs na FUN radiu prezentovali DM a pred poslednym songom ohlasili zbrusu novy singel “I Feel You”... totalne som salel, take mi to prislo fantasticke, potom video, promo rozhovory… zil som s tym albumom a celou tou erou az do Ultry… a dodnes to nic neprekonalo
bel canto
3
2. december 2014 o 22:00
Tak ako mam Sofada v oblube, tak ho zacinam druhou skladbou. I feel you je pre mna nepodareny klon Personal (gitarovy rif je dôkaz) s velmi slabou melodickou linkou ako slohy aj refrenu. Zaver Judas je pre mna prijemnou spomienkou na Violator, absolutne ho v tych zvukoch citim ... bomba. Na zaver si pustim My Joy a Death´s door, takto si to porcujem ako jedlo z jednej kuchyne. Dobru chut.
Logic
4
3. december 2014 o 17:13
Prvykrát prekonala SOFAD ultra a delta SOFAD prevalcovala vo všetkých smeroch.
bel canto
5
3. december 2014 o 20:50
Ták určité.
Roman
6
3. december 2014 o 20:58
...Časť toho kreatívneho procesu zahŕňala dlhý a pôžitkársky pobyť kapely v štúdiách v Madride a v Hamburgu, ako aj likvidáciu už nahratého materiálu pripraveného s ko-producentom Floodom…
Tak neviem ci som dobre pochopil, mali uz DM nahrate nejake skladby ktore potom zlikvidovali?
grapher
7
3. december 2014 o 22:05
Tak to s tou likvidáciou materiálu by zaujímalo aj mňa.
Btw, taký valec, ktorý by prešiel SOFADom DM nikdy nepostavili a už ani nepostavia, bohužial..
Hammersmith Odeon
8
4. december 2014 o 11:35
Ahojte,
rád by som reagoval na tú “likvidáciu materiálu”. Ide o to, že Alan s Flodom už mali vytvorené zvuky a ostatné podklady na skoro celé SOFAD album, keď im syťáky (tuším ROLAND) vypovedali službu a všetok materiál sa stratil v nenávratne. Celé sa to potom dokonca riešilo až súdnou cestou.
Tomasito
9
4. december 2014 o 14:50
Najkrajsie obdobie - sladkych 18 - presne ako pisal Mirino, ked som prvy krat pocul a videl I Feel You - tak som mal zmiesane pocity. Ale potom to prislo a bola to bomba. Hoci to nie je moja najoblubenejsia skladba - tak ten nastup do druhej casti skladby (z toho tvrdeho spevu do melodickejsej casti) je nenormalny (tu cast zboznujem).
Nikdy mi tato skladba neprisla ako nepodarena kopia Personal Jesus - nikty mi ani na um nenapadlo ju porovnavat - ani neviem preco. Pocuvam to iba na tomto fore (na ine ani nechodim).
Samotne video - bomba. Co by sme za to dali mat aj v dnesnej dobe take videa.
Cely album je velmi dobry - ma tam svoju vatu (1 az 2 pesnicky) ale v porovnani s dnesnou tvorbou - aj tieto skladby vyzneju ovela lepsie a prepracovcanejsie ako Delta, hoci mam Deltu dost rad - len mi tam prekaza ta nedokoncenost, ci neprepracovanost.
Priklad - skladba Alone - pre mna jedna z najlepsich skladbieb na Delte. Bohuzial postrada (inac krasne ceske slovo “postrada”, ktore vystihuje vela) lepsie aranzmany a hlavne silnejsi refren.
No nic - uz dost. SOFAD je jeden z albumov (a casov) kvoli ktoremu si ludia DM zapamataju navzdy. Take Walking in my shoes, In your Room, Higher love - skvele ale skvele skladby.
Good Luck DM
PS: napiste uz niekto Davovi a Martinovi nech daju konecne nieco spolocne s Alanom (a potom nech uz idu do zasluzeneho dochodku)
Tomasito
10
4. december 2014 o 14:52
Ospravedlnujem sa za chyby - pisem v praci vo vacsom zhone
Dangerous
11
4. december 2014 o 16:13
Ahojte,
rád by som reagoval na tú “likvidáciu materiálu”. Ide o to, že Alan s Flodom už mali vytvorené zvuky a ostatné podklady na skoro celé SOFAD album, keď im syťáky (tuším ROLAND) vypovedali službu a všetok materiál sa stratil v nenávratne. Celé sa to potom dokonca riešilo až súdnou cestou.
Ahoj, tohle je nepřesné. Incident o kterém mluvíš se odehrál v přípravě na Devotional Tour.
Logic
12
4. december 2014 o 19:08
Bel Canto, teba je tu škoda, keď si taký odborník na hudbu a zvuky, tak si mal vystriedať Alana, až potom by nám sánka spadla z kvality DM albumov.
suspy
13
4. december 2014 o 20:59
Logic: ozrejmi nám a aj na dm.cz prosím ešte raz ktoré sú tvoje 3 naj albumy a ktorý je ten najsamlepsi…prosím uz len raz.
bel canto
14
4. december 2014 o 21:04
Tomasito, co ja viem ked si pustis gitaru Personal a gitaru I feel - fakt Ta nenapadne podobnost ? Za dalsi nepodareny klon povazujem Precious. Logic by trebars logicky mohol uhadnut original, z ktoreho tento klon pochadza
Hammersmith Odeon
15
4. december 2014 o 23:07
Vďaka za upresnenie Dangerous. Som uz starší ročník, tak sa mi pletú veci )
Logic
16
5. december 2014 o 13:49
Veľmi rád suspy. moje tri naj sú Violator, Ultra a Delta, tie tri najčastejšie počúvam podľa nalády.
Logic
17
5. december 2014 o 13:50
A keď tak ešte raz: Violator, Ultra a Delta.
bel canto
18
5. december 2014 o 16:10
OK tak to napisem ja. Precious je nepodareny klon Enjoy the Silence. Na Delte je viacero odkazov na Violator (Soothe ..) ale je tam citit vacsia snaha sa odlisit. Pri Precious ta snaha bola (ako pri dm prakticky vzdy), ale konecny dojem zo skladby prilis enjoy ...
Logic
19
6. december 2014 o 11:00
Ja už viem, originál pochádza z albumu Katky Knechtovej-Tajomstvá, nenormálny album.
bel canto
20
6. december 2014 o 15:19
Presne tak. A Tvoj prispevok len dokazuje, ze Tvoje posudzovanie muziky je hlboko subjektivne a emocne. A vecnom pristupe k veci a logickej analyze niet u Teba ani stopy.
Logic
21
6. december 2014 o 17:09
Ja sa radujem z muziky a hlavne z muziky DM už 20 rokov a neriešim aký zvuk, aká linka alebo keby keby.
Logic
22
6. december 2014 o 17:24
Zlatý môj hudba je o emóciach, aj sám Dave prejavuje emócie na koncertoch a nerieši nejaké linky. Zober si Recoil, hodiny kvalitnej hudby, ale totálne o ničom.
Monghi
23
6. december 2014 o 17:40
fuuuu.. mat o par rokov menej, tak sa tu pustim do takej polemiky ohladne emocii z projektu Recoil, ze az Ale naco :D ... nakoniec, kto chce, si emociu najde aj v “rozlozenej” rubikovej kocke
Logic
24
6. december 2014 o 17:59
kedykolvek monghi, ja mám 40 rokov.
Monghi
25
6. december 2014 o 18:41
@logic: ja takisto, ale naco kazdy ma svoj vkus, svoje emocie a tak to ma byt A ci niekto preferuje take, ci onake albumy… a nie je to jedno? Dolezite je, ze vysli, ze sa k nim mozeme dostat a uzivat si ich… a ze nam aj po tolkych rokoch dokazu robit radost a poskytovat stale tie silne emocie
A mimochodom, dnes oslavuje SOFAD live 21. rokov od vydania… panecku, ruky sa mi triasli, ked som drzal v obchode po prvykrat ten album… a ked som si ho pustil… ako ked som si pustil “Entreat” od Cure po prvykrat… siel som do kolien A dokazu to tie albumy so mnou urobit dodnes
Logic
26
6. december 2014 o 18:43
Máš pravdu monghi. Každý má svoj vkus a svoje emócie. Všetko dobré Monghi.
bel canto
27
7. december 2014 o 20:17
Iste hudba tu bola v prvom rade kvoli emociam, dnes prakticky len kvôli peniazom. Ked pocujem bassu na Behind the wheel - uplne novy zvuk tvoreny z niekolkych samplov dokopy a potom pocujem bassu na It´s no good - zvul ktory som uz pocul a nic mi nepriniesol, tak mi dôjde ze v jednom pripade sa makalo az na kost a v druhom len aby tam nieco bolo. Emocie je druha vec, subjektivna. Objektivne sa da posudit a zhodnotit, ako sa s cim a kolko pracovalo. A podla toho posudzujem muziku. Vazim si ludi, ktori si vedia veci odsediet a odmakat. A plati to vo vsetkom.
jozefst
28
11. december 2014 o 20:02
Na uvedenie singla I feel you na Fun rádiu si tak ako Monghi dobre pamätám aj ja. Relácia 4x3xs s Oľgou Záblackou, stihol som si I feel you nahrať na kazetu akurát som po nej siahol. Hrali tam aj Get the balance right. Nedalo mi zaspomínať. Monghi oživil spomienky. SOFAD veľký album, míľnik v ich hudobnej kariére. Gahan z neho čerpal na jeho Paper monsters. Čo k tomu všetkému dodať.
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (28)
mirino
1 1. december 2014 o 08:33
Milujem dobu SOFAD! Keď som videl prvé fotky skupiny a počul som I Feel You, mal som zmiešané pocity a niekedy až zlosť, že čo to nahrali, že zradili synthi pop. Spolu s Gahanovým ťažkým drogovým obdobím, Wilderovym odchodom z kapely a našim vekom- čarovné časy. Nakoniec je SOFAD jedna z najvydarenejších, ak nie vôbec najlepšia!!!
Monghi
2 1. december 2014 o 08:39
tahalo mi na 19 a dodnes ma zamrazi pri spomienke, ako na konci januara, v jeden pondelkovy vecer, v relacii 4x3xs na FUN radiu prezentovali DM a pred poslednym songom ohlasili zbrusu novy singel “I Feel You”... totalne som salel, take mi to prislo fantasticke, potom video, promo rozhovory… zil som s tym albumom a celou tou erou az do Ultry… a dodnes to nic neprekonalo
bel canto
3 2. december 2014 o 22:00
Tak ako mam Sofada v oblube, tak ho zacinam druhou skladbou. I feel you je pre mna nepodareny klon Personal (gitarovy rif je dôkaz) s velmi slabou melodickou linkou ako slohy aj refrenu. Zaver Judas je pre mna prijemnou spomienkou na Violator, absolutne ho v tych zvukoch citim ... bomba. Na zaver si pustim My Joy a Death´s door, takto si to porcujem ako jedlo z jednej kuchyne. Dobru chut.
Logic
4 3. december 2014 o 17:13
Prvykrát prekonala SOFAD ultra a delta SOFAD prevalcovala vo všetkých smeroch.
bel canto
5 3. december 2014 o 20:50
Ták určité.
Roman
6 3. december 2014 o 20:58
...Časť toho kreatívneho procesu zahŕňala dlhý a pôžitkársky pobyť kapely v štúdiách v Madride a v Hamburgu, ako aj likvidáciu už nahratého materiálu pripraveného s ko-producentom Floodom…
Tak neviem ci som dobre pochopil, mali uz DM nahrate nejake skladby ktore potom zlikvidovali?
grapher
7 3. december 2014 o 22:05
Tak to s tou likvidáciou materiálu by zaujímalo aj mňa.
Btw, taký valec, ktorý by prešiel SOFADom DM nikdy nepostavili a už ani nepostavia, bohužial..
Hammersmith Odeon
8 4. december 2014 o 11:35
Ahojte,
rád by som reagoval na tú “likvidáciu materiálu”. Ide o to, že Alan s Flodom už mali vytvorené zvuky a ostatné podklady na skoro celé SOFAD album, keď im syťáky (tuším ROLAND) vypovedali službu a všetok materiál sa stratil v nenávratne. Celé sa to potom dokonca riešilo až súdnou cestou.
Tomasito
9 4. december 2014 o 14:50
Najkrajsie obdobie - sladkych 18 - presne ako pisal Mirino, ked som prvy krat pocul a videl I Feel You - tak som mal zmiesane pocity. Ale potom to prislo a bola to bomba. Hoci to nie je moja najoblubenejsia skladba - tak ten nastup do druhej casti skladby (z toho tvrdeho spevu do melodickejsej casti) je nenormalny (tu cast zboznujem).
Nikdy mi tato skladba neprisla ako nepodarena kopia Personal Jesus - nikty mi ani na um nenapadlo ju porovnavat - ani neviem preco. Pocuvam to iba na tomto fore (na ine ani nechodim).
Samotne video - bomba. Co by sme za to dali mat aj v dnesnej dobe take videa.
Cely album je velmi dobry - ma tam svoju vatu (1 az 2 pesnicky) ale v porovnani s dnesnou tvorbou - aj tieto skladby vyzneju ovela lepsie a prepracovcanejsie ako Delta, hoci mam Deltu dost rad - len mi tam prekaza ta nedokoncenost, ci neprepracovanost.
Priklad - skladba Alone - pre mna jedna z najlepsich skladbieb na Delte. Bohuzial postrada (inac krasne ceske slovo “postrada”, ktore vystihuje vela) lepsie aranzmany a hlavne silnejsi refren.
No nic - uz dost. SOFAD je jeden z albumov (a casov) kvoli ktoremu si ludia DM zapamataju navzdy. Take Walking in my shoes, In your Room, Higher love - skvele ale skvele skladby.
Good Luck DM
PS: napiste uz niekto Davovi a Martinovi nech daju konecne nieco spolocne s Alanom (a potom nech uz idu do zasluzeneho dochodku)
Tomasito
10 4. december 2014 o 14:52
Ospravedlnujem sa za chyby - pisem v praci vo vacsom zhone
Dangerous
11 4. december 2014 o 16:13
Ahoj, tohle je nepřesné. Incident o kterém mluvíš se odehrál v přípravě na Devotional Tour.
Logic
12 4. december 2014 o 19:08
Bel Canto, teba je tu škoda, keď si taký odborník na hudbu a zvuky, tak si mal vystriedať Alana, až potom by nám sánka spadla z kvality DM albumov.
suspy
13 4. december 2014 o 20:59
Logic: ozrejmi nám a aj na dm.cz prosím ešte raz ktoré sú tvoje 3 naj albumy a ktorý je ten najsamlepsi…prosím uz len raz.
bel canto
14 4. december 2014 o 21:04
Tomasito, co ja viem ked si pustis gitaru Personal a gitaru I feel - fakt Ta nenapadne podobnost ? Za dalsi nepodareny klon povazujem Precious. Logic by trebars logicky mohol uhadnut original, z ktoreho tento klon pochadza
Hammersmith Odeon
15 4. december 2014 o 23:07
Vďaka za upresnenie Dangerous. Som uz starší ročník, tak sa mi pletú veci
)
Logic
16 5. december 2014 o 13:49
Veľmi rád suspy. moje tri naj sú Violator, Ultra a Delta, tie tri najčastejšie počúvam podľa nalády.
Logic
17 5. december 2014 o 13:50
A keď tak ešte raz: Violator, Ultra a Delta.
bel canto
18 5. december 2014 o 16:10
OK tak to napisem ja. Precious je nepodareny klon Enjoy the Silence. Na Delte je viacero odkazov na Violator (Soothe ..) ale je tam citit vacsia snaha sa odlisit. Pri Precious ta snaha bola (ako pri dm prakticky vzdy), ale konecny dojem zo skladby prilis enjoy ...
Logic
19 6. december 2014 o 11:00
Ja už viem, originál pochádza z albumu Katky Knechtovej-Tajomstvá, nenormálny album.
bel canto
20 6. december 2014 o 15:19
Presne tak. A Tvoj prispevok len dokazuje, ze Tvoje posudzovanie muziky je hlboko subjektivne a emocne. A vecnom pristupe k veci a logickej analyze niet u Teba ani stopy.
Logic
21 6. december 2014 o 17:09
Ja sa radujem z muziky a hlavne z muziky DM už 20 rokov a neriešim aký zvuk, aká linka alebo keby keby.
Logic
22 6. december 2014 o 17:24
Zlatý môj hudba je o emóciach, aj sám Dave prejavuje emócie na koncertoch a nerieši nejaké linky. Zober si Recoil, hodiny kvalitnej hudby, ale totálne o ničom.
Monghi
23 6. december 2014 o 17:40
fuuuu.. mat o par rokov menej, tak sa tu pustim do takej polemiky ohladne emocii z projektu Recoil, ze az
Ale naco :D ... nakoniec, kto chce, si emociu najde aj v “rozlozenej” rubikovej kocke 
Logic
24 6. december 2014 o 17:59
kedykolvek monghi, ja mám 40 rokov.
Monghi
25 6. december 2014 o 18:41
@logic: ja takisto, ale naco
kazdy ma svoj vkus, svoje emocie a tak to ma byt 
A ci niekto preferuje take, ci onake albumy… a nie je to jedno? 
Dolezite je, ze vysli, ze sa k nim mozeme dostat a uzivat si ich… a ze nam aj po tolkych rokoch dokazu robit radost a poskytovat stale tie silne emocie 
A mimochodom, dnes oslavuje SOFAD live 21. rokov od vydania… panecku, ruky sa mi triasli, ked som drzal v obchode po prvykrat ten album… a ked som si ho pustil… ako ked som si pustil “Entreat” od Cure po prvykrat… siel som do kolien
A dokazu to tie albumy so mnou urobit dodnes 
Logic
26 6. december 2014 o 18:43
Máš pravdu monghi. Každý má svoj vkus a svoje emócie. Všetko dobré Monghi.
bel canto
27 7. december 2014 o 20:17
Iste hudba tu bola v prvom rade kvoli emociam, dnes prakticky len kvôli peniazom. Ked pocujem bassu na Behind the wheel - uplne novy zvuk tvoreny z niekolkych samplov dokopy a potom pocujem bassu na It´s no good - zvul ktory som uz pocul a nic mi nepriniesol, tak mi dôjde ze v jednom pripade sa makalo az na kost a v druhom len aby tam nieco bolo. Emocie je druha vec, subjektivna. Objektivne sa da posudit a zhodnotit, ako sa s cim a kolko pracovalo. A podla toho posudzujem muziku. Vazim si ludi, ktori si vedia veci odsediet a odmakat. A plati to vo vsetkom.
jozefst
28 11. december 2014 o 20:02
Na uvedenie singla I feel you na Fun rádiu si tak ako Monghi dobre pamätám aj ja. Relácia 4x3xs s Oľgou Záblackou, stihol som si I feel you nahrať na kazetu akurát som po nej siahol. Hrali tam aj Get the balance right. Nedalo mi zaspomínať. Monghi oživil spomienky. SOFAD veľký album, míľnik v ich hudobnej kariére. Gahan z neho čerpal na jeho Paper monsters. Čo k tomu všetkému dodať.