V štúdiu s Depeche Mode

Christoffer Berg, producent a skladateľ, známy skôr pod pseudomenom Hird, sa ujal svojej vysnenej práce. Je zodpovedný za programovanie na novom, nadchádzajúcom štúdiovom albume Depeche Mode, na ktorom kapela aktuálne pracuje v New Yorku a v Kalifornii.

Stalo sa tak po tom, čo produkčný tím prešiel zoznamom 20-30 možných programátorov, no nenašiel medzi nimi žiadneho správneho. Vtedy si Ferg Peterkin spomenul na nenápadného Švéda, ktorého stretol vo švédskom štúdiu Svenska Gremmonfonstudio.
Ferg (technik) a Luke Smith (programátor na poslednom štúdiovom albume DM - Sounds Of The Universe) pracovali spolu vo Švédsku, kde produkovali album Foals. Obaja boli vyzbrojení modulárnym systémom Eurorack a Christoffer Berg, majiteľ blízkeho malého štúdia, ich požiadal, či by si ich mašinky nemohol vyskúšať.
"Myslím, že som hral asi hodinu a domnieval sa, že ich dojem zo mňa bol pozitívny. Modulárny systém je niečo ako hudobný nástroj a vďaka nemu môžete okamžite zistiť, či bude obsluhovaný ďalší hudobný nástroj znieť dobre alebo nie."

Christoffer bol na dovolenke v Bangkoku a vlastne už bol zbalený na návrat domov, keď obdržal e-mail.
"Vyznel ako nejaký inzerát na prácu. Záujemca by mal vedieť obsluhovať Logic, poznať všetky plug-in syntezátory, mal by zvládať početné modulárne systémy, ktoré tam boli vymenované a mal by byť schopný sychronizovať všetko so všetkým."

Keď si Christoffer odškrtal priložený zoznam a zistil, že všetko potrebné zvláda, tak poslednú noc v hoteli strávil tvorbou playlistu, v ktorom programoval syntezátory a bicie: išlo o jednu skladbu Kerin Park, jednu techno skladbu, v ktorej využil iba 808 a Space Echo, ďalej skladbu, kde naprogramoval bicie, ktoré následne dokázal zostrihať a adaptovať ich do inej skladby s úplne iným tempom a podobne.
"Keď som mal playlist hotový, a teraz vyzniem úplne inak ako Švéd, tak som nadobudol pocit, že tú úlohu jednoducho zvládnem a pritom som si ešte užil aj kopec zábavy. Samozrejme, normálne pracujem ako producent, takže to môže pôsobiť ako krok späť, ale na druhej strane som sa naučil o producentskej práci na tejto úrovni."

Christoffer si prvú skladbu vypočul v londýnskej kancelárii Mute...
"10 sekúnd z prvého dema a bolo mi jasné, že to bude dobré. Všetky skladby boli veľmi dobré."

Šéf Mute, Daniel Miller, je sám plný entuziazmu, pokiaľ ide o analógové syntezátory a väčšinu času na prvom mítingu strávil s produkčným tímom, kde hlavne s Christofferom debatil o syntezátoroch. Daniel má však omnoho viac zvláštností. Totiž aj po 30-tich rokoch platí rovnaká dohoda s Depeche Mode, ktorú kedysi uzavreli potrasením rúk.

Oceány štúdiového času
Celá produkcia v sebe zahŕňa neuveriteľných 140 štúdiových dní; mesiac sa nahrávalo v Santa Barbare, kde žije Martin Gore, ďalší mesiac v New Yorku, kde žije pre zmenu Dave Gahan, nasledoval mesiac voľna a následne sa to zopakovalo. To sťahovanie je spôsobené tým, že ako Martin, tak aj Dave chce byť so svojou rodinou. K tomu treba pridať Davidove známe problémy s drogami v minulosti a fakt, že Martin už nepije celých šesť rokov. Ale možno práve Martin strieda jednu závislosť za druhou.
"Keď som sa prvýkrát stretol s Martinom u neho doma, prišlo mi takmer nevoľno, hlavne preto, aký bol ohromný. Mal doma všetko, kompletnú zostavu a pracovalo to všetko dokonale."

S odvolaním sa na jedného z Goreho asistentov, z eBay bolo doručovaných denne 2-6 balíkov so syntezátormi a modulami, ktoré pridával do svojej zbierky. Tá okrem všetkých možných klasických syntezátorov obsahuje aj jeden skutočne exotický. Ten pochádza z veľmi malej vyrobenej série. Okrem toho vlastní všetky moduly, ktoré sa dajú "natlačiť" do Euroracku. Keď sa produkcia sťahovala zo Santa Barbary do New Yorku, tak museli kúpiť ďalšie racky využívajúce sa na turné, no aj tak presťahovali iba polovicu Martinových syntezátorov.

Množstvo vybavenia je výsledkom skutočnosti, že väčšina prác sa odvedie v nahrávacích priestoroch a viac priestoru pre čokoľvek iné už nie je. Medzi syntezátormi, za ktorými sa Martin s Christofferom pri nahrávaní ďalšieho albumu Depeche Mode striedajú, nájdete Moog 55, Memorymoog, Voyetra Eight, Macbeth M5N, Oberheim Matrix 12, Sem Pro a Two Voice. ARP 2600 je v racku, ďalšie dva racky obsahujú Serge moduly, Roland System 100, 100M, Jupiter 8, TR808 a 909, EMS Synthi, Ensoniq Fizmo, Gleeman Clear, Steiner-Parker, Vermona Lancet plus a Eurorack system s 800 (!) modulami.
"Keď sme vyrábali bassové linky, tak som mal sánku od úžasu padnutú niekoľko dní. Zvuková paleta je vlastne bezlimitná a pre niekoho, kto je magor do zvuku ako ja, je to ako v rozprávke. Moog 55 sa stal mojim najobľúbenejším syntezátorom, hoci má svoje limity, ako napr. keď sa necháte uniesť jeho náladou. Už len sínusoida prehnaná cez filter znie úžasne. "

Práce na každej skladbe sa začali Martinovým alebo Davidovým demom, a takisto predstavami Bena Hilliera o tom, čo by sa malo robiť. Christoffer prevádzal konverzie z Logic-u do Pro Toolsov 192 khz, kontroloval reťazový signál, čistil a triedil veci tak, aby boli použiteľné. Ferg spustil novú Login session a následne sa testuje synchronizácia medzi hlavným počítačom, SSL Matrixom, Martinovým Logic počítačom, Christofferovým laptopom a niekedy ešte Benovým počítačom, na ktorom beží Ableton live. Vládne tu otvorená atmosféra, v ktorej sa triedia nápady až dovtedy, kým sa Ben Hillier so skupinou na konci práce zhodnú, čo sa z toho všetkého použije. Čo najskôr, ako je to len možné, sa snažia vystavať štruktúru skladby, aby sa mohli testovať vokály.
"Davidov "zvuk" sa veľmi mení, tam môže byť rozdiel aj o poltón, takže kým sa rozhodneme, ako to nakoniec urobiť, vykonáme stem-mix cez Abelton Live, čiže na výstupe môže mať David bassový vokál."

Takisto sa snažia, aby hral Martin Gore čo najviac naživo.
"Je neuveriteľný, to vám povedia aj Ben s Lukom, je to ten najlepší hudobník. Oni nahrávajú bez akéhokoľvek súperenia."

Zabehnuté rutiny
Po nahrávaní v Santa Barbare, v Sound Design, a prvom sedení v Jungle City na Manhattane, si produkčný tím osvojil rutiny. Celý tím, Christoffer, Ben Hilliera a Ferg Peterkin, prichádzajú do štúdia ráno, medzi deviatou a desiatou. Neskôr sa k ním pridá kapela. Najskôr dorazí Andy Fletcher, potom Martin Gore a nakoniec Dave Gahan. Neskôr Fletch vyrazí na obed a potom, o pár hodín neskôr, vyrazí von aj zbytok štábu. Všetci sú ubytovaní v tom istom hoteli a na konci dňa vždy absolvujú spoločnú večeru.
"Keď som za nimi prišiel, povedal som, že nepotrebujem bývať v 5-hviezdičkom hoteli, pretože som mal možnosť bývať u kamošov alebo si prenajať byt. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, prečo môjmu nápadu povedali "nie". Musíte byť s nimi na tej istej úrovni, ak chcete niečo dosiahnuť: musíte s nimi byť, spolu sa stravovať, bývať v tom istom hoteli. Získate tak neuveriteľne veľa. Keď som v LA pracoval s Justinom Timberlakom, tak sme spolu nejedli ani raz a v štúdiu som sa cítil divne. Mimo štúdia sme spolu neboli nikdy."

Cieľová páska je ešte v nedohľadne a Christoffer Berg nechce hovoriť o tom, ako bude album znieť, hoci to vidí úplne jasne.
"Jediné, čo môžem povedať je fakt, že skladby sú fantastické a takisto že je to po prvýkrát v histórii kapely, kedy Martin Gore objavil vo svojich skladbách hlas z hľadiska zvuku a to už nie je svet syntezátorov Alana Wildera, ale zvukový vesmír Martina Goreho."

Christoffer Berg vstúpil do produkčného tímu so zámerom smelosti, totálnej otvorenosti, pripravený predstaviť svoje nápady, no po tom všetkom sú tu momenty, ktoré znamenajú čosi viac, než bežný pracovný deň.
"Niekedy, keď hrá Martin na gitare a Dave spieva a ja si uvedomím, že toto sú Depeche Mode, tak ma úplne odzbroja a doslova vyradia z prevádzky."

Fakty o Christofferovi Bergovi:
Vek, 30
Miesto, Gothenburg, Švédsko
Referencie: mixoval The Knife (Deep Cuts a Silent Shout), remixoval Massive Attack, VCMG, Ennia Morriconeho a Little Dragon. Produkoval Fever Ray, pracoval s Justinom Timberlakom na projektoch so Swedes Torpedo. Koncertoval s Freddie Wadling, Jose Gonzalezom a Fever Ray. S Hideki Kaji deväť krát koncertoval v Japonsku.

Zdroj: Studio magazín, depeche-mode.com