V štúdiu s Depeche Mode
Christoffer Berg, producent a skladateľ, známy skôr pod pseudomenom Hird, sa ujal svojej vysnenej práce. Je zodpovedný za programovanie na novom, nadchádzajúcom štúdiovom albume Depeche Mode, na ktorom kapela aktuálne pracuje v New Yorku a v Kalifornii.
Stalo sa tak po tom, čo produkčný tím prešiel zoznamom 20-30 možných programátorov, no nenašiel medzi nimi žiadneho správneho. Vtedy si Ferg Peterkin spomenul na nenápadného Švéda, ktorého stretol vo švédskom štúdiu Svenska Gremmonfonstudio.
Ferg (technik) a Luke Smith (programátor na poslednom štúdiovom albume DM - Sounds Of The Universe) pracovali spolu vo Švédsku, kde produkovali album Foals. Obaja boli vyzbrojení modulárnym systémom Eurorack a Christoffer Berg, majiteľ blízkeho malého štúdia, ich požiadal, či by si ich mašinky nemohol vyskúšať.
"Myslím, že som hral asi hodinu a domnieval sa, že ich dojem zo mňa bol pozitívny. Modulárny systém je niečo ako hudobný nástroj a vďaka nemu môžete okamžite zistiť, či bude obsluhovaný ďalší hudobný nástroj znieť dobre alebo nie."
Christoffer bol na dovolenke v Bangkoku a vlastne už bol zbalený na návrat domov, keď obdržal e-mail.
"Vyznel ako nejaký inzerát na prácu. Záujemca by mal vedieť obsluhovať Logic, poznať všetky plug-in syntezátory, mal by zvládať početné modulárne systémy, ktoré tam boli vymenované a mal by byť schopný sychronizovať všetko so všetkým."
Keď si Christoffer odškrtal priložený zoznam a zistil, že všetko potrebné zvláda, tak poslednú noc v hoteli strávil tvorbou playlistu, v ktorom programoval syntezátory a bicie: išlo o jednu skladbu Kerin Park, jednu techno skladbu, v ktorej využil iba 808 a Space Echo, ďalej skladbu, kde naprogramoval bicie, ktoré následne dokázal zostrihať a adaptovať ich do inej skladby s úplne iným tempom a podobne.
"Keď som mal playlist hotový, a teraz vyzniem úplne inak ako Švéd, tak som nadobudol pocit, že tú úlohu jednoducho zvládnem a pritom som si ešte užil aj kopec zábavy. Samozrejme, normálne pracujem ako producent, takže to môže pôsobiť ako krok späť, ale na druhej strane som sa naučil o producentskej práci na tejto úrovni."
Christoffer si prvú skladbu vypočul v londýnskej kancelárii Mute...
"10 sekúnd z prvého dema a bolo mi jasné, že to bude dobré. Všetky skladby boli veľmi dobré."
Šéf Mute, Daniel Miller, je sám plný entuziazmu, pokiaľ ide o analógové syntezátory a väčšinu času na prvom mítingu strávil s produkčným tímom, kde hlavne s Christofferom debatil o syntezátoroch. Daniel má však omnoho viac zvláštností. Totiž aj po 30-tich rokoch platí rovnaká dohoda s Depeche Mode, ktorú kedysi uzavreli potrasením rúk.
Oceány štúdiového času
Celá produkcia v sebe zahŕňa neuveriteľných 140 štúdiových dní; mesiac sa nahrávalo v Santa Barbare, kde žije Martin Gore, ďalší mesiac v New Yorku, kde žije pre zmenu Dave Gahan, nasledoval mesiac voľna a následne sa to zopakovalo. To sťahovanie je spôsobené tým, že ako Martin, tak aj Dave chce byť so svojou rodinou. K tomu treba pridať Davidove známe problémy s drogami v minulosti a fakt, že Martin už nepije celých šesť rokov. Ale možno práve Martin strieda jednu závislosť za druhou.
"Keď som sa prvýkrát stretol s Martinom u neho doma, prišlo mi takmer nevoľno, hlavne preto, aký bol ohromný. Mal doma všetko, kompletnú zostavu a pracovalo to všetko dokonale."
S odvolaním sa na jedného z Goreho asistentov, z eBay bolo doručovaných denne 2-6 balíkov so syntezátormi a modulami, ktoré pridával do svojej zbierky. Tá okrem všetkých možných klasických syntezátorov obsahuje aj jeden skutočne exotický. Ten pochádza z veľmi malej vyrobenej série. Okrem toho vlastní všetky moduly, ktoré sa dajú "natlačiť" do Euroracku. Keď sa produkcia sťahovala zo Santa Barbary do New Yorku, tak museli kúpiť ďalšie racky využívajúce sa na turné, no aj tak presťahovali iba polovicu Martinových syntezátorov.
Množstvo vybavenia je výsledkom skutočnosti, že väčšina prác sa odvedie v nahrávacích priestoroch a viac priestoru pre čokoľvek iné už nie je. Medzi syntezátormi, za ktorými sa Martin s Christofferom pri nahrávaní ďalšieho albumu Depeche Mode striedajú, nájdete Moog 55, Memorymoog, Voyetra Eight, Macbeth M5N, Oberheim Matrix 12, Sem Pro a Two Voice. ARP 2600 je v racku, ďalšie dva racky obsahujú Serge moduly, Roland System 100, 100M, Jupiter 8, TR808 a 909, EMS Synthi, Ensoniq Fizmo, Gleeman Clear, Steiner-Parker, Vermona Lancet plus a Eurorack system s 800 (!) modulami.
"Keď sme vyrábali bassové linky, tak som mal sánku od úžasu padnutú niekoľko dní. Zvuková paleta je vlastne bezlimitná a pre niekoho, kto je magor do zvuku ako ja, je to ako v rozprávke. Moog 55 sa stal mojim najobľúbenejším syntezátorom, hoci má svoje limity, ako napr. keď sa necháte uniesť jeho náladou. Už len sínusoida prehnaná cez filter znie úžasne. "
Práce na každej skladbe sa začali Martinovým alebo Davidovým demom, a takisto predstavami Bena Hilliera o tom, čo by sa malo robiť. Christoffer prevádzal konverzie z Logic-u do Pro Toolsov 192 khz, kontroloval reťazový signál, čistil a triedil veci tak, aby boli použiteľné. Ferg spustil novú Login session a následne sa testuje synchronizácia medzi hlavným počítačom, SSL Matrixom, Martinovým Logic počítačom, Christofferovým laptopom a niekedy ešte Benovým počítačom, na ktorom beží Ableton live. Vládne tu otvorená atmosféra, v ktorej sa triedia nápady až dovtedy, kým sa Ben Hillier so skupinou na konci práce zhodnú, čo sa z toho všetkého použije. Čo najskôr, ako je to len možné, sa snažia vystavať štruktúru skladby, aby sa mohli testovať vokály.
"Davidov "zvuk" sa veľmi mení, tam môže byť rozdiel aj o poltón, takže kým sa rozhodneme, ako to nakoniec urobiť, vykonáme stem-mix cez Abelton Live, čiže na výstupe môže mať David bassový vokál."
Takisto sa snažia, aby hral Martin Gore čo najviac naživo.
"Je neuveriteľný, to vám povedia aj Ben s Lukom, je to ten najlepší hudobník. Oni nahrávajú bez akéhokoľvek súperenia."
Zabehnuté rutiny
Po nahrávaní v Santa Barbare, v Sound Design, a prvom sedení v Jungle City na Manhattane, si produkčný tím osvojil rutiny. Celý tím, Christoffer, Ben Hilliera a Ferg Peterkin, prichádzajú do štúdia ráno, medzi deviatou a desiatou. Neskôr sa k ním pridá kapela. Najskôr dorazí Andy Fletcher, potom Martin Gore a nakoniec Dave Gahan. Neskôr Fletch vyrazí na obed a potom, o pár hodín neskôr, vyrazí von aj zbytok štábu. Všetci sú ubytovaní v tom istom hoteli a na konci dňa vždy absolvujú spoločnú večeru.
"Keď som za nimi prišiel, povedal som, že nepotrebujem bývať v 5-hviezdičkom hoteli, pretože som mal možnosť bývať u kamošov alebo si prenajať byt. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, prečo môjmu nápadu povedali "nie". Musíte byť s nimi na tej istej úrovni, ak chcete niečo dosiahnuť: musíte s nimi byť, spolu sa stravovať, bývať v tom istom hoteli. Získate tak neuveriteľne veľa. Keď som v LA pracoval s Justinom Timberlakom, tak sme spolu nejedli ani raz a v štúdiu som sa cítil divne. Mimo štúdia sme spolu neboli nikdy."
Cieľová páska je ešte v nedohľadne a Christoffer Berg nechce hovoriť o tom, ako bude album znieť, hoci to vidí úplne jasne.
"Jediné, čo môžem povedať je fakt, že skladby sú fantastické a takisto že je to po prvýkrát v histórii kapely, kedy Martin Gore objavil vo svojich skladbách hlas z hľadiska zvuku a to už nie je svet syntezátorov Alana Wildera, ale zvukový vesmír Martina Goreho."
Christoffer Berg vstúpil do produkčného tímu so zámerom smelosti, totálnej otvorenosti, pripravený predstaviť svoje nápady, no po tom všetkom sú tu momenty, ktoré znamenajú čosi viac, než bežný pracovný deň.
"Niekedy, keď hrá Martin na gitare a Dave spieva a ja si uvedomím, že toto sú Depeche Mode, tak ma úplne odzbroja a doslova vyradia z prevádzky."
Fakty o Christofferovi Bergovi:
Vek, 30
Miesto, Gothenburg, Švédsko
Referencie: mixoval The Knife (Deep Cuts a Silent Shout), remixoval Massive Attack, VCMG, Ennia Morriconeho a Little Dragon. Produkoval Fever Ray, pracoval s Justinom Timberlakom na projektoch so Swedes Torpedo. Koncertoval s Freddie Wadling, Jose Gonzalezom a Fever Ray. S Hideki Kaji deväť krát koncertoval v Japonsku.
Zdroj: Studio magazín, depeche-mode.com
Názory Devotees (37)
jozefst
1 4. september 2012 o 10:59
Super článok. Ohľadom toho programovania by ma zaujímalo, či si to členovia skupiny nemôžu spraviť sami. Vždy som programovanie cudzím človekom chápal ako zásah do diela. Možno je to skôr iba prácne robenie niečoho, čo je už pevne dané. Tak ako keď si napríklad niekto napíše na papier databázu a iný mu ju nahodí iba do excelu, čiže nič na nej nerobí, iba ju prepíše. Čítam, že chlapík mixoval The Knife. Tí sú fakt dobrí. Kvalitná elektronika. A ešte jedna otázka. Nepíšu sa syntenzátory s tvrdým y?
jozefst
2 4. september 2012 o 11:00
Martin by si mohol otvoriť syntenzátorové múzeum. Alan syntenzátory predáva, Martin zas kupuje.
re-milllis
3 4. september 2012 o 11:26
... no super vynikajúci článok. Lepší ako sto fotografií...
Zostáva len jedna zásadná otázka: Či sa Fletch vráti z obeda?
re-milllis
4 4. september 2012 o 12:06
to Jozef: Samozrejme, Martin by to celé zmákol sám, ale v tom je tá pointa,
aby naozaj pomaly na všetko nebol sám. Je to podla mňa racionálne a múdre
riešenie situácie. Odbremení ho to od rutinnej technickej práce a o to viac
sa môže sústrediť s kolektívom na umelecký aspekt tejto Bohumilej nahrávacej činnosti.
Monghi
5 4. september 2012 o 12:37
@jozef: mas pravdu, vdaka za upozornenie
mks
6 4. september 2012 o 13:13
Pěkný článek a zajímavé čtení... btw. Chriss se jeví jako veliký sympaťák… U nahrávání nové desky panuje asi veliké nadšení, tak doufejme, že výsledek bude zážitek
radoo
7 4. september 2012 o 17:40
takze flood do procesu v podstate ani nezasiahne.dufam ze ten Hillier sa poucil natolko,aby nam nevznikol dalsi nepodarok.
bel canto
8 4. september 2012 o 17:54
Vyborny a skvely clanok ! Toto mozem. Skladby podla vsetkeho vysoky standard ako 30 rokov ale som smutny z vety ” to už nie je svet syntezátorov Alana Wildera alebo zvukový vesmír Martina Goreho”. To uz potom nie je DM sakra !
Nemyslim si ze Gore by si to zbuchal sam v pozadovanej kvalite to za prve a za druhe, menenim programatorov medzi albumami si prakticky zabezpecia to, ze albumy maju odlisne zvuky, nakolko kazdy iny programator ma ine myslenie a za tretie, angazovanim 30.rocneho chalana zvuk zaktualnia. Skvely takticky tah od DM2, a co samplovanie, ktore dotiahli do dokonalosti ? Nebude nic ?
re-milllis
9 4. september 2012 o 18:09
Porgramátor síce môže byť inšpiratívny, ale v konečnom dôsledku je to niekto iný,
kto odsúhlasí, čo a ako sa na nahrávke použije. To je môj názor. A dobrý postreh
s tými samplermi. Myslím, že úplne na ne zanevreli. Ba dokonca si myslím, že nepoužívajú ani romplery (max. nejaký VSTi, ale veelmi dietne).
tommy
10 4. september 2012 o 20:11
sám Christoffer Berg to jasne povedal t.j. kde sú DM (rozumej Dave and Martin) najsilnejší :
To bejvávalo 
Dnes je iná doba-každý to chce priamo, natvrdo 
“Niekedy, keď hrá Martin na gitare a Dave spieva a ja si uvedomím, že toto sú Depeche Mode, tak ma úplne odzbroja a doslova vyradia z prevádzky.”
Toto je Depeche Mode v plnej palubnej sile a nie či použili ten alebo onen synťák
smidak101
11 4. september 2012 o 20:31
Velice zajímavej článek.Takový infa mám rád, představuju si jak to asi probíhá přes den v táboře, takový to filmový snění spjatý s velkým očekáváním, ostatně jako před každým vydáním nové desky.Díky Monghi.
dvestotri
12 4. september 2012 o 22:09
boze, minule som si povedal v mojom mini studiu, ze mam neobmedzene zvukove moznosti a to mam len KORG + niekolko tisic pluginov. Teraz som si uvedomil, ze vlastne nemam nic. Zelal by som si zavriet sa aspon na pol roka u Martina v studiu a vyskusat kazdy klaves + plugin. Ach .... Tento clanok mi nalomil srdce
vdaka Monghi
suspy
13 5. september 2012 o 09:01
Monghi, neviem sice po anglicky ale nema ta veta zniet “...a to uz nie je svet syntezatorov Alan Wildera ale zvukovy vesmir Martina Goreho…”
Ma to potom odlisny vyznam. Diky za clanok.
giggs11
14 5. september 2012 o 09:17
noooo…zacina to naberat na otackach…
jozefst
15 5. september 2012 o 12:16
S tými samplermi a to že ich už skôr nepoužívajú to napadlo aj mňa. Oprášili by nejaký zaprášený Emulator II. Technologicky je to asi zastaralé, ale môže mať svoj charakteristický zvuk a nemusí znieť ako v 86-tom.
bel canto
16 5. september 2012 o 15:31
Tomy ja si myslim ze plna palebna sila DM je napr.ked si pustis Fly on the…. a nie ked si Gore zoberie gitaru alebo inak. DM1 je Fly ..... a DM2 je len Gore s gitarou, potom ano. Myslim ze je vhodne uvazovat v intenciach DM1 a DM2, lebo su to realne ine pracovne postupy, hlavne pri DM2 masivne pouzitie gitary, slabe bicie, takmer absolutna absencia samplingu a pod., to co mal prvy DM1.
BC
mks
17 5. september 2012 o 16:16
bel canto: kdybych přistoupil na tvou hru, tak pak DM1 s Vincem /SAS/, DM2 v triu ABF/, DM3 s Alanem /CTA, SGR, BC, MFTM, V, SOFAD/ a DM4 od Ultra po současnost, ale celé to je nesmysl…
Nezlob se…
mks
18 5. september 2012 o 16:19
Mimochodem k samplingu… To, že jej hojně využívali v dobách SGR atp. je dáno technologiemi a rozvojem… Dříve to byl zoůsob, jak získat nové zvuky. Dnes jsou zvukové banky tak gigantické a možnosti tvorby zvuku tak pokročilé, že samotné samplování není cesta, jak vytvořit unikátní zvuk - toť můj názor.
mks
19 5. september 2012 o 16:25
Omlouvám se za chyby… Text píši rychle a nekontroluji jej po sobě. Příště budu opatrnější.
mks
20 5. september 2012 o 16:29
Ještě jeden post k samplingu… Když si pustím Violator, tak /dlouho jsem ho neposlouchal/ tam to se samplovanými zvuky také není žádná sláva. Teď si ani nevzpomínám, zda tam nějaký pro /do té doby/ DM typický vůbec je!?
bel canto
21 5. september 2012 o 18:04
Ja to beriem tak ze DM s tvrdymi bicimi a bassou, takmer bez gitary a tento druhy DM, ktory ma slabe bicie, bassu a kopec gitary. Na Violatore je plne vrece samplingu, napr.bicie Personal ...
tommy
22 5. september 2012 o 19:21
to BC - niečo na tom porovnaní zvukov je ( t.j. basa + bicie, respektíve následná absencia tvrdosti), to pripúšťam… Sám terajší bubeník Christian sa dosť kriticky vyjadril na margo “slabých bicích” v SOTU, že to máte tak, keď Vy sa aj môžete snažiť vytvárať poriadne bicie party, ale potom príde producent a vymaže, prípadne edituje Vašu prácu ... :( Nuž producent má na to právo to je fakt! Inak toto je slabšia stránka terajších DM - ako odišiel Alan, respektíve aj Daniel M (ktorí dlho pracovali na bicích partoch v štúdiu), tak to išlo dolu vodou…ULTRA znela ešte dosť dobre, ale tam bolo množstvo najatých hudobníkov a títo neskôr v štúdiách absentovali, čo je fakt škoda, pretože Christian má dosť dobrý potenciál vytvoriť silnú dynamiku nielen na pódiu, ale aj v štúdiu…Chce to len dôveru zo strany DM a ich producenta. Možno je to teraz pri nahrávaní iné
Veď kto by si len dovolil kritizovať túto perlu DM (ja teda nie i keď tento album som nepočul celý hádam od r. 1994, ale dovtedy to bola povinná každodenná dávka aspoň jeden krát denne). 
? To mi chcú povedať, že Natural Caffé v Santa Barbare má 5* ?!
to mks: súhlasím - Violator znel dosť rigidne (tuho, neohybne) a to aj vďaka absencii samplov, ale na druhej strane tie zvuky zneli dosť logicky a tento album má iné pozitíva
Ozaj a prečo DM obedujú v päť hviezdičkovom hoteli, keď je kríza a albumy sa nepredávajú tak, ako by sa mohli
jozefst
23 5. september 2012 o 19:48
Violator bol naozaj zmenou a hudba na ňom znie akosi teplejšie a farebnejšie. Jeho sila tkvela v tom, že tak ako CTA a SOFAD ich kdesi poriadne odhodil dopredu. Na druhej strane na albumoch, kde samplovali používali na basové party napríklad analógový Moog. Niečo také Alan kdesi spomínal. Taký protiklad k dnešnej hudobnej stránke DM. No či už samplovali málo, alebo veľa, vždy si zachovali úroveň a to je najhlavnejšie.
re-milllis
24 5. september 2012 o 20:06
Violator naozaj znie akosi teplejšia a farebnejšie. Po technickej stránke bolo použité viacero typov hardware, to je jasne počuť. Analógové synths sa vyvážene striedajú so samplermi (strings, chors, sax ...)
bel canto
25 6. september 2012 o 17:38
Tomy ako mozes napisat ze na Violatore nie je sampling clovece .... tych samplov je tam tolko, ze az ... 5 hviezdickovy hotel je ich hranica, sak ani v BA nespali lebo tu nebol 5*****, sli do Budapesti. Su to fajnovky s istym levelom pod ktory nejdu, pomerne aristokraticke gesto. K tomu co urobil nahradny “team” na Ultre. To je to iste, ako ked do studia dovlecies Red Hot Chilli Peppers s tym, ze chces aby novy album znel ako U2. Mozu sa snazit , OK, dokonca zvuk moze byt podobny ale ten “pocit” nedosiahnu. Takze chciet po niekom aby znel ako Wilder, to sa da len po Wilderovi. Alebo to po nejakom cloveku nechciet a potom to dopadne ako Exicter napr. To mas to iste ako Pink Floyd bez Rogera Watersa, chlapci sa snazia ako chcu, ale je to Pink Floyd ?
mks
26 6. september 2012 o 17:52
BC: když už zmiňuješ PF bez Watersa, tak např. album /vlastně poslední studiový/ The Division Bell je naprostá lahůdka…
Sampling je samozřejmě standardem prakticky každé moderní desky /je to prostě součást moderních hudebních postupů/, nejen u DM a jasně, že je i u Violatora, ale bavili jsme se tady spíše ve smyslu různých zvuků, ruchů, nahrávání různých předmětů atp - to rozhodně na Violatoru není! Jinak samplovaných zvuků, nástrojů, kytar atp. ve smyslu, který uvádíš je samozřejmě plné i SOTU atp.
Z Alana se dělá pomalu bůh a je to už trochu unavující smyčka neustále se opakující! Já pro ti Alanovi nic nemám /naopak ho uznávám/, ale na rozdíl od mnohých si nemyslím, že by DM bez něj neobstáli - naopak si myslím, že každá placka, která přišla po ACHW je výborná /jen ten Exciter je trochu zvláštní/ a moc se těším na další. Už jsem to psal mnohokrát ,ale naopak se mi příliš nepozdává Alanova současná tvorba… Ale to je pořád dokola.
tommy
27 6. september 2012 o 20:36
presne tak, súhlasím s mks
BC: nemôžeš všetko brať doslovne, sampling na Violator sa radikálne zmenil, preto som použil v predchádzajúcom príspevku spojenie “absencia samplov” t.j. myslel som tých typických DM samplov z obdobia 1983-1987… Sám Alan povedal, že už pri MFTM čiastočne upustili od využívania samplov, veď kreativita búchania kladiva na nákovu má tiež svoju hranicu
Pre tých, ktorí až tak Alanov prínos pre DM nemusia, nasl. citát z dm.cz (1983 CTA) :
“ANDREW FLETCHER
Alanův příchod do studia, z nás udělal úplně něco nového, protože Alan je fantastický muzikant, což znamenalo, že můžem dělat mnohem víc než předtím
MARTIN GORE
Stal se velmi důležitou součástí skupiny, protože je klasicky vyškolený muzikant a to nebyl nikdo z nás
DAVE GAHAN
Alan byl schopný přijít s nápadem, objasnit ho a dát mu muzikálnost, experimentoval s různými akordy a opravdu nám pomohl vyrůst
MARTIN GORE
Jsem rád, že Alan byl ve skupině, protože, víš, to bylo jako bychom měli učitele, kontrolující, to co děláme, přeegadtím než s tím jdeme ven”
Uf a ešte jedna vec BC: Pink Floyd bez RW a DM bez AW?! To fakt nemôžeš porovnávať, veď Roger bol zakladajúci člen PF a basák, takže táto podobná úloha patrí v DM Andymu
Jeho odchod bol o niečom inom na rozdiel u Alana… Alebo povieš nie, veď vždy je to iba otázka ega?! No neviem, sú tam určité paralely, ale predsa len - PF je iný level!!! A ich posledný štúdiový album DB je fakt plnokrvný PF!
bel canto
28 7. september 2012 o 08:22
To MKS - clovece ja mam Division Bell najradsej, to je totalna bomba ! Ale to je o tom ze mam rad bohate melodicke a zvukove vrstvy, cize len o vkuse ako takom. Niekto ma rad zadumane Watersovske basne a nazory a o tom to je. Pri DM je to zas len o vkuse - mam rad drive, vcera som si na plne pecky pustil Nothing (MFTM), no ktora skladba ma taky atomovy zaciatok po Alanovom odchode ? To je taka energia ze Hilier s prskavkami sa krci niekde v kute. Ale zas vkus niekoho mu hovori ze prskavky, to je ono ...
jozefst
29 7. september 2012 o 13:49
Po druhom koncerte DM v Bratislave prespali, čo ma prekvapilo. Čo sa týka ich hudby, hlavne nech nestagnujú. Alebo by mohli tentokrát vydať deluxe verziu, kde by na jednom CD bol album nahraný v štýle DM 87 a na druhom v štýle DM SOFAD.
mks
30 7. september 2012 o 14:14
Já si přeji hlavně moderní sound… Tedy žádné návraty do min., pokud používají i staré mašinky /jakože používají/, tak jen pro okořenění moderního soundu a celé to lehce přtvrdit. To je můj sen pro nové album
Možná něco napoví první ukázka, ale z minulosti vím, že i to je dost zavádějící. I když třeba ukázky na min. TK - tedy Wrong a Peace - ledacos napovědět mohly. No uvidíme. Co vím bohužel 100% je, že pokud bude leaknuté, tak opět neodolám. V tomto ohledu nemám silnou vůli.
BC: u PF mám více oblíbených alb, koneckonců stejně jako u DM. Pro mě osobně jsou DM takový PF elektronické scény. Dokáží přinášet skvělé songy plné zajímavých prvků, přičemž ale nezapomínají na podstatnou a základní věc - vždy je to o kvalitní písni, melodii…
tomy: to není o tom, jestli musím nebo nemusím přínos Alana - ono jeho velký podíl na albech DM nikdo nikdy nezpochybňoval. Tady jde spíše o to démonizování a až fanatické přesvědčení, že bez ACHW nejsou DM DM
Ano Alan byl výborný ve studiu a jeho zápal přinášel ovoce. Po jeho odchodu muselo zákonitě dojít k určité reorganizaci. V podstatě to znamelo, že buď převezme jeho roli Martin /který ovšem neměl práci ve studiu tolik v lásce/, nebo jej nahradí jiní hudebníci. Ostatně produkční team každé desky /i z dob Alana/ byl vždy složen z mnoha lidí. Co je docela zvláštní, tak bych řekl, že ye současných indicií je ptrané /koneckonců i u SOTU už to tak asi bylo/, že Martin se v přístupu ke studiové práci dost změnil. Jinými slovy, že jej to i baví. To je pozitivní vývoj. Jsem docela v očekávání v totmo směru.
No nic musím zase zpět do víru práce.
Radbuza
31 7. september 2012 o 14:49
Tak u mě je to jasné, neočekávám nic převratného. Bohužel dokud budou s Hilierem, žádné zázraky nečekám. Spíše očekávám třeskoprsky. Mít kupu starých a všelijakých syntáků je super, paleta zvuků je vpodstatě nekonečná, ovšem pokud má poslední slovo Hilier, tak nevím,nevím…
Flood by mohl leccos ještě zachránit. Problémem samotným je slabší atmosféra skladeb, můžou být excelentní a věřím,že to jde i bez Alana,ale člověk, co to řídí mít mít ten správný cit.
Já bych strašně chtěl ještě zažít ten pocit, že uslyším novou skladbu od DM a řeknu si SUPER!!! A to super si řeknu i u celého alba ( jeden,dva vatové kousky nevadí, pokud je album super ).
Hodně zajímavý mi příjde dominatrixrmx. Ten člověk má opravdu to správné myšlení, ten správný cit. V jeho remixech je TO, co mi u současných DM chybí.
Možná nové skladby už nemůžou být tak dobré jako dřív, protože každá studnice se někdy vyčerpá, já nevím. Ale když takový Moby po sérii nic moc alb vydal naprostou chutovku, víra pořád existuje.
Otázka, kterou si kladu, je taková, zda Hilier opět předvede třeskoprsky, tj. všechny nápady opět zpracuje podle sebe anebo zde nechá volnější ruku svým spopracovníkům a konečné Floodově mixáži.
Snažím se věřit, no je to pro mě velmi těžké !!!!!
bel canto
32 8. september 2012 o 11:21
Ono v principe v kazdom novom albume DM som nasiea momenty kde som si povedal, ze toto je sila a je to skvele. Ale ten moment prekvapenia ako pri MFTM napr. uz nie je. Mozno je to tym ze 80.roky boli novatorske a ukazovalo sa nepoznane a dnes uz mam napocuvane dalsich 1000 albumov a hocico ma uz len tak neprekvapi. Je takze robit skvele nove veci, napr.Pet Shop Boys je dnes out, jedina skvela pecka je Home and Drive, inak nula bodov. Klobuk dole pred Gorem, je to genius.
jozefst
33 9. september 2012 o 10:13
U DM si neželám len jedno a to, aby nedopadli napríklad ako Slade, kapela, voľakedy v Británi populárna a v roku 2012 hrajú v Krnově v Kofola music klube. Alebo Alphaville, ktorí hrali na dňoch Petržalky. Nemám nič proti Krnovu, alebo Petržalke, ale čosi to u týchto kapiel svedčí.
re-milllis
34 9. september 2012 o 14:10
jozef, presne.
Notik
35 11. september 2012 o 19:52
to jozef , neprirovnavaj alphaville k DM , ved AL nikdy neurobili poriadne turne a su to len studiovy chlapci , oni nevedia koncertovat a na zivo spievat , a kolko je takych kapiel aj teraz…
jozefst
36 12. september 2012 o 20:30
Len som chcel naznačiť, že niektoré kapely boli voľakedy na výslní a časom sa kdesi stratili do úzadia. To sa týka aj koncertov. Alpaville mám samozrejme rád. A práve preto ma mrzí, že kapely, ktoré mám rád sú už out a z rádia už od nich čo sa týka noviniek toho moc nezaznie, ak vôbec.
lubos
37 5. apríl 2013 o 11:32
PSB urobil na konci roku 2009 jeden z najlepsich albumov YES. To len na margo tych 0 bodov… Alphaville som videl tri krat, naposledy prave v tej Petrzalke. Marian Gold bol v absolutnej forme, bol to skvely koncert, ktory by este patril na stadion. /nebyt zaveru, kde nejaky clovek zasvietil laserom do Marianovej tvare, a ten uz sa na podium nevratil. Ja by som sa nevracal tiez, mohol to byt riadny sok… DM sa rozhodne vydal inou cestou po odchode Alaina. Dnes sa znova pohybuju v mensinovom, alternativnom prude… tak ako na zaciatku, hoci je to uplne nieco ine. Svojim menom vsak podporuju tento bulesovo-elektricky zaner, aj ked podla mna na novom albume sa nenachadzaju typicky depesacke skladby, silne skladby. Je to uz viac o textoch a hlasoch Dave ci Martina. Ta kopa syntakov mozno tomu uskodila. Zvukovo tam nevidiet tu pestrost, ktoru mali k dispozicii. Je to skor taky pokusny album, ktory ukazuje smer, kam sa chce kapela posunut. A myslim si, ze chalani si tentokrat sili album na seba, nez na svojich fanusikov, co si vsak oni mozu dovolit. Aby to nevyzeralo tak pochmurne… velmi, ale velmi sa tesim na koncert 25. maja:-) Lubos