V duchovnom štýle (1993)

V duchovnom štýle (1993)

Depeche Mode, hrdinovia mládeže obliekajúcej sa do čiernej, so záľubou v pocitoch úzkosti, dnes rozširujú svoje vyhliadky s albumom "Songs Of Faith And Devotion".

Najkontraverznejší moment Depeche Mode prišiel s vydaním singla "Blasphemous Rumours" (1984), v ktorom predstavili odporne bezútešný príbeh, kde mladá hrdinka prežila pokus o samovraždu, po ktorom sa rozhodla zasvätiť svoj život Ježišovi, kým sa nestala obeťou zrážky s autom.
Posolstvo celej skladby je zhrnuté v refréne: "Nechcem rozširovať nejaké rúhavé klebety, no myslím, že Boh má chorý zmysel pre humor, a keď zomriem, očakávam, že sa bude smiať."

Pre generáciu černoodencov, nádejnej agnostickej mládeže, ktorej hystéria z kapely bola markantná obzvlášť v Los Angeles počas dvoch tamojších koncertov, v roku 1988 v Rose Bowl a v roku 1990 na Dodgers štadióne, pripravili uctievaní muži z Depeche Mode znamenitú novú "božskú" náhradu.

Takže keď kvarteto šibalsky nazvalo svoj nový album "Piesne viery a oddanosti", -  aj keď zopár skladieb z albumu rozhodne v názve nenesie inšpiráciu v náboženstve, tak trochu z dnes populárnej spirituálnej predstavivosti sa tam predsalen dá nájsť -  tak ste si predstavili chlapíkov pochmúrnych, no bystrých a šibalsky ironických, je tak?

Modli sa a nebuď netrpezlivý...

"Priznávam, že mám problém," začne rozhovor skladateľ Martin Gore a pridá jemný úškrn, obzvlášť keď poukážeme na príliš liturgický slovník v jeho nových skladbách. Opatrne však pokračuje. "Sám Boh vie prečo... a nie je to zámer... ale zakaždým, keď píšem nejakú skladbu, cítim potrebu opierať sa o vieru."
"Alebo potrebu sexu," doplní ho extrovertný spevák David Gahan.
"A často spájam túto vieru ako s láskou, tak aj so sexom," pokračuje Gore, "pretože to sú veci, ktoré dokážem pochopiť a veriť v ne, nakoniec, ja som nikdy nebol schopný bezvýhradne nasledovať nejaké náboženstvo. Takže, ak je niečo, čo dokážem ako tak lepšie pochopiť, tak je to láska a sex."

"No mám v sebe prirodzenú túžbu v niečo veriť. A ak by som bol prinútený.... vlastne nie, myslím, že aj bez toho... povedal by som, že verím v Boha. Ale v čase "Blasphemous Rumours" tomu tak možno nebolo. Myslím však, že dnes je to z tých skladieb zrejmé."

31-ročný Gore s jemným hlasom dodal, že k tej zmene postoja došlo počas posledných rokov a má čo dočinenia s tým, že sa stal otcom - má 21 mesačnú dcéru.
"Keď vidíte, ako vám doslova rastie pred očami, začnete si sám v sebe klásť viac otázok a možno začnete akceptovať veci, ktoré ste dovtedy schopní akceptovať neboli," dodá a zároveň pokračuje vo svojom prejave. "Ale zároveň je to všetko veľmi nejasné. Takže sa v mojej hlave neustále pohrávam s myšlienkami hlavne preto, že chcem veci lepšie pochopiť."

Gahan (30), inak čestvo, druhýkrát, ženatý, ktorý je hlasom Goreho textov, je šťastný, že sa mohol vydať viac pozitívnym smerom. "Jednoznačne cítim, že život musí mať vyšší zmysel. A ja som takisto o takýchto veciach začal premýšľať až pred pár rokmi. Kedysi ma, hlavne v súvislosti s Depeche Mode, trápila iba jediná vec, ktorá sa týkala nočných záťahov, stretávania s dievčatami a podobne. Dnes začínam mať pocit, že chcem spoznávať aj niečo iné a chcem byť viac obozretnejší."

Napriek ich zdanlivej zhode v pohľade na dnešný život by ste sotva našli tak rozdielnych dvoch ľudí usadených v jednej miestnosti, tak ako teraz Gore s Gahanom. Sediac bok po boku v konferenčnej miestnosti Warner Bros Records, v Burbanku, je jasné, že jeden je dokonalým protikladom toho druhého: Gahan je ako malé šteňa, vždy plný energie, neposedný, vždy pripravený vyjadriť sa k akejkoľvek téme, ktorá by podnietila jeho entiziazmus (a že ju nebolo ťažké nájsť). Zatiaľ čo Gore, hoci nepôsobil nevľúdne, nechal Gahanovi priestor a bolo evidentné, že by robil radšej čokoľvek iné. Takže počas Gahanovho prejavu pozeral túžobne smerom k vzdialeného oknu. A keď už prehovoril, tak svoje slová vážil.

Gahan je tak rozbehnutý, že nemal problém sa pustiť ani do diskusie ohľadne zlej reputácie, kedy počas niekoľkých rokov nevedeli Američania kapele odpustiť jej krik, to, že kapelu nasledovala mládež, ako aj to, že niektorým ľuďom naháňal technopop strach.
"Keď sme sem začiatkom 1980-tych rokov prišli po prvýkrát, boli sme ako epidémia alebo niečo ako "nemravní umelci", v štýle hltačov ohňa a podobne. Ale odvtedy sa to v mnohom zmenilo a myslím, že to tak má byť. Ľudia sú dnes otvorenejší novým nápadom a nemyslím si, že by mali pocit, že na to, aby si ujasnili, čo je rock´n´roll, si musia ísť pozrieť The Rolling Stones."



Je očividné, že Gore je srdcom kapely, ktorej súčasťou je aj Alan Wilder, tvorca, ktorý sa špecializuje na syntezátorové pozadie Goreho skladieb, a Andrew Fletcher, ktorý sa podľa jeho vlastných slov dnes viac koncentruje na obchodné záležitosti kapely, no príležitostne stále usadá za syntezátori.
A hoci album "Songs Of Faith And Devotion" ako celok nepatrí k tým najsilnejším kompozíciam kapely, môžeme Goreho kľudne zaradiť k najpodceňovanejším popovým skladateľom poslednej dekády. Jeho inštrumentálne pozadie často viac pasovalo k horrorovým, či detektívnym filmom, no dnes sa dá označiť za viac trúfalé a dokonale ladí s jeho nepatrne deformovaným tragickým romantizmom. Takisto vie, ako pracovať s nosnými melodickými linkami tak, aby fungovali v rôznych štýloch. Stačí si spomenúť na jeho najlepšie skladby, napr. "Policy Of Truth" a "Enjoy The Silence" z posledného albumu "Violator".

Nakoniec, zdá sa, že Depeche Mode sú zrelí na zbúranie všetkých doterajších stereotypov v podobe vystúpenia v "MTV Unplugged" a Gahan s Gorem dokonca o tom premýšľajú, hoci takisto berú do úvahy skutočnosť, že podujať sa na také niečo dnes, by už pôsobilo ako klišé.
Gore dodáva, "Keď komponujem, obyčajne začínam s akustickou gitarou, pretože tak sa dá skladba najlepšie otestovať, kedy je absolútne obnažená. Ak totiž začnete s počítačmi, samplami a programovaním, tak môžete sám seba oklamať a nakoniec z toho vzíde úplne zlá skladba."

"Vždy rád nechám skladby prejsť testom. Myslím, že aj pre fanúšikov je takisto dobré, keď z času na čas na koncertoch zahrám niekoľko skladieb akusticky a ja vidím, že obstoja aj v takej podobe."

A hoci sú Depeche Mode známi hlavne vďaka ich vysoko technicky prepracovanému zvuku, Gore potvrdzuje nemalý záujem v neustále sa meniacich štýloch elektronickej tanečnej hudby, ako napr. techno. Dodáva, že jemne organický nádych nového albumu je zámer čisto reakcionársky.
"Ak už vyrazím do klubov, tak som zaplavený rovnakým štýlom hudby po celý čas, takže myslím, že nejde iba o vedomú snahu, ale viac menej o podvedomú vec: Je to moja reakcia na danú skutočnosť a snaha vytvoriť niečo odlišné."

"Vždy som sa cítil ako skladateľ a som trochu sklamaný, že dnes väčšina nových vecí nemá pesničkársky základ. Je teda trochu smutné, keď sú za najlepšie albumy minulého roka považované veci napr. od Leonarda Cohena a Neila Younga. Je to smutné hlavne preto, že oni starnú a čo potom?"

Zároveň však Depeche Mode nechcú byť nesprávne chápaní ako "folková" kapela, obzvlášť pre video "I Feel You", kde Gahan - ktorý sa tu predstavil so svojim novým imidžom - laškuje v kalifornskej púšti s sporoodetou, vrtkou Lysette Anthony. Ide o oslavu tradičnej "macho" heterosexuality, čo je zo strany kapely, v minulosti známej vďaka svojej dvojzmyselnosti, trochu prekvapivé. Viac šokujúca je však prezentácia Goreho hry na elektrickú gitaru a Wilderovej hry na bicie, čím sa Depeche Mode približujú k rockovému imidžu.
"Ide nám to lepšie, než väčšine kapiel, ktoré sa považujú za rockové, nie?" dodá Gahan so smiechom.
"Myslím, že nikoho, kto má zmapovaný náš vývoj, takéto niečo neprekvapí," pokračuje Gore, "pretože hlavne na našom poslednom albume bola evidentná orientácia na bluesovú hudbu a tento album je jednoducho len ďalším krokom v postupe, skutočne..."

Gahan na novom albume takisto rozširuje svoj rozsah, ako tónovo, tak aj emotívne - a rovnako aj celá skupina. "Songs Of Faith And Devotion" má v sebe značné množstvo vzorovo elektronických prvkov Depeche Mode, ale takisto aj viac živých gitarových partov, ako aj tých bicích, v porovnaní s predošlým albumom. A netreba zabúdať ani na malý orchester a gospelové sprievodné speváčky vo vybraných sklabách.
"Viete, my sme vždy boli tak trochu "obmedzení" a skutočnosť je taká, že týmto trochu odlišným prístupom si možno udržíme pri sebe našich fanúšikov," prehlási Gore. "Totiž, ak máte tendenciu sa opakovať, tak sa podľa mňa vystavujete riziku, že svojich fanúšikov stratíte, nakoľko, ak nie ste zaujímavý sám pre seba, nie ste zaujímavý ani pre fanúšikov."

Publikum Depeche Mode je v skutku zaujímavé. Vonku, pred kanceláriami Warner, stojí karavána limuzín, ktoré majú prepraviť dvoch členov kapely ku kúsok vzdialenému štúdiu rádia KROQ. V súvislosti s výtržnosťami, spojenými  s nevydarenou autogramiádou kapely v Los Angeles, v roku 1990, bola radšej objednaná policajná eskorta sprevádzajúca kolónu automobilov a okolie rádia KROQ je chránené bezpečnostnou službou, akoby tie spomenuté výtržnosti boli spôsobené prítomnosťou samotného Billa Clintona.

Pri vystupovaní z limuzín sa Gore a Gahan chovajú ľahostajne, davu čakajúcich a kričiacich fanúšikov takmer nevenujú pozornosť. Dnes teda nehrozia žiadne nepokoje. Decká sú prekvapivo vľúdne, celé šťastné, že mohli zhliadnuť a podaktorí sa dotknúť aspoň šiat ich hrdinov. Stúpajúci majstri niekdajšej nespokojnosti ponúkajú svojim oddaným teda ďalšiu porciu evanjelia v podobe zimomriavok.

zdroj: LA Times

Názory Devotees (21)

ViolateYou

 1    13. december 2014 o 19:50

pre mna je SOFAD ako slepaci vyvar pre dusu, mam pri jeho pocuvani velmi prijemne pocity a rad ho pocuvam cely

jeanmichel

 2    13. december 2014 o 21:39

SOFAD bol album, ktorý k nám vniesol čerstvý vietor do plachiet a viac rockovo orientovaných fanúšikov. Albumy počúvam zásadne od začiatku po koniec. grin

vocal

 3    15. december 2014 o 09:34

SOFAD je vynikajúci album a má aj dvojča grin SOFAD Live ...
Nikdy neviem ktorý z nich je lepší ...

bel canto

 4    19. december 2014 o 21:09

V principe dosah SOFAD je tak obrovsky ako ziaden album pred nim ani potom. V principe vznikli SOFAD (live) verzie Enjoy the Silence, Fly od the .... a pod. Ziadna snura DM nemala usity setlist do satu konkretneho albumu. Bolo za tym kus nenormalnej a preciznej roboty. SOFAD nie je obycajny album. Ovplyvnil cca dalsich 12 skladieb na snure, co sa uz odvtedy nestalo ani nestane. Neviem si predstavit ze by niekto preklapal stare veci to obleku Delty. Nikomu sa to nechce robit. Tocia stale to iste dokola.

Tomasito

 5    20. december 2014 o 01:06

bel canto - plny suhlas - take a ani podobne turne uz u nich nezazijeme - vtedy mali tendenciu este nieco dokazat, ukazat a predstavit ludom nieco nove / ine a peniaze neboli na prvom mieste.
Teraz ide len o jedno - udrzat masinu v chode - pokym to ide - Unfortunately.

PS: dajte to dokopy s Alanom este aspon na jeden jediny album a potom hor sa na zasluzeny dochodok. Aspon bude dost casu na samostatne projekty.

bel canto

 6    21. december 2014 o 14:50

Ono u Alana jasne plati - v najlepsom treba skoncit. Sofad nie je tak naslapany ako Violator ale zasa ako som pisal, live Sofad bolo prepracovane ako Violation nebolo, takze Sofad predcil Violator na stadionoch. Neviem ci mam byt vdacny ze po Alanovi este robili albumy, alebo nie ...

Logic

 7    22. december 2014 o 16:51

Ty nemusíš byť vďačný, ja som a ešte ďalších 10000000….ľudí.

Logic

 8    23. december 2014 o 09:40

Ultra a Delta predčí SOFAD vo všetkých smeroch

weller_uk

 9    23. december 2014 o 23:42

Ultra a Delta predčí SOFAD vo všetkých smeroch

Keby som si mohol na pusty ostrov zobrat iba jeden album, tak urcite Ultra. Ale takisto si uvedomujem, ze moj vztah je osobny, nie nutne kvoli hudobnym kvalitam.

bel canto

 10    27. december 2014 o 10:01

Logic skutocne si myslis ze po zvukovej - progresivnej stranke ma Ultra vacsi novatorsky potencial ako Sofad ? Ze tvorba a sampling zvukov je na Ultre dotiahnuta dalej ? Uprimne, vazne si to myslis ?

Logic

 11    27. december 2014 o 17:42

Ja neriešim zvuky, buď sa mi to páči, alebo nie. Automaticky, keď sa mi to nepáči, tak to nepočúvam. Ultru a Deltu oveľa oveľa viacej počúvam ako SOFAD. Ako na Walking my shoes, In your room a Higher love nedám dopustiť, tie songy sú perly.

bel canto

 12    27. december 2014 o 18:49

Potom nemozes napisat ze jeden album predci druhy vo vsetkych smeroch. Jeden zo smerov su zvuky a kedze ich neriesis, nevies to ani posudit v tomto smere. Hudbu posudzujes emotivne, neviem preco mas alias logic.

weller_uk

 13    27. december 2014 o 23:09

Automaticky, keď sa mi to nepáči, tak to nepočúvam

Ja vacsinou vzdy preskocim albumove verzie Rush & Mercy in You. Na druhej strane ja som clovek, ktoreho az jeho sestrocna dcera prinutila ponechavat Never Let Me Down Again v playliste…

Logic

 14    28. december 2014 o 20:06

Zlatý môj,jamám kvôli tomu Logic, lebo mojou obľúbenou skupinou je LOGIC & OLIVIA. A názor svoj nezmením.

bel canto

 15    29. december 2014 o 09:05

Pozri pises tu velkohubo ze jeden album predci druhy vo vsetkych smeroch. Zaroven napises ze zvuky neriesis. Sorac. Cista schizofrenia.

Logic

 16    29. december 2014 o 13:55

Napodobne kámo.

bel canto

 17    29. december 2014 o 21:28

Pozri, aj tento Tvoj prispevok je dost mimo logiky ale OK. DM boli tvorcovia zvuku, oni definovali akym smerom pojde muzika, podla nich firmy ktore vyrabali syntezatory do novych masin programovali zvuky. Kazdy novy album vyrazal dych uz len tym, ze ludia poculi zvuky ktore dovtedy nikto nepocul. Vsetko to skoncilo odchodom Alana, a to priamo priamo na Ultre. Ultra zvukovo nepriniesla takmer nic. Na druhej strane kompozicia slohy a refrenu je na Ultre prijemnejsia ako na Sofad, je sladucka. Ale zvukovo je to prechodny album, kde sme sa so zvukmi moc nehrali - a toto povedal sam Gore. Howgh.

Gabriel

 18    30. december 2014 o 09:32

bel canto: “podla nich firmy ktore vyrabali syntezatory do novych masin programovali zvuky”.

Aspon za mna, tu by som naozaj poprosil o nejaky dokaz. Aj ked pises v mnoznom cisle, bude stacit aspon jeden konkretny vyrobca a model, kde sa tak udialo.

Logic

 19    30. december 2014 o 10:17

Bel Canto a ten tvoj Alan Wilder (česť jemu za albumy s ním), kde skončil so svojim projektom Recoil, v ...., lepšie povedané na aukcii. Podľa teba je to super projekt, super zvuky a ďalej? Hromada zvukov do blba. A DM bez Wildera? Ultra Skvost, Delta diamant a milióny ľudí na koncertov, tak asi tak. “Nepočúvam to, čo sa mi nepáči” a väčšina ľudí so mnou súhlasí.

Logic

 20    30. december 2014 o 10:19

A ešte niečo o Goreho vyjadreniach. Gore povedal, že na album Exciter je hrdý, dúfam, že s ním súhlasíš?! keď za ním tak stojíš v jeho vyjadreniach, alebo sa mýlim.

bel canto

 21    30. december 2014 o 13:31

Gabriel, ja si to pamatam zo starych rozhovorov s Alanom, netusim akych a myslim, ze nemam sancu ich vyhrabat. Urcite som to nemyslel tak, ze nejaky Roland v 1988 mal basu totoznu s basou z Behind a to doslova. Skor som mal na mysli inspiraciu, nieco v tom slova zmysle. Myslim ze DM povazuju za tvorcov techna, nemyslis ze hlavne po zvukovej stranke ?
Logic, v principe, Tebe na zvukoch moc nezalezi. Neprikladas im vahu, nie su pre Teba dôlezite. Tak to ma byt, kazdy si z muziky vytiahne co ho zaujima a hotovo. To ze si nenarocny posluchac beriem ako fakt.

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa