Úplne jednoduché veci (2001)

V septembri 2001 zavítali Depeche Mode, v rámci Exciter tour, aj do susedného Poľska a Andy pri tejto príležitosti poskytol rozhovor pre rádio Program III.

Už celých 20 rokov sa Vaše single objavujú v hitparádových rebríčkoch. Aké je tajomstvo tak dlhého úspechu?
Andy Fletcher: Ak by som to tajomstvo poznal, tak by som na tom zarábal. Ide skôr o kombináciu dobrých vecí - dobrých skladieb, tvrdej práce a k tomu potrebujete aj trochu šťastia. Sústredili sme sa na produkciu zvuku, tak jedinečného a odlišného od iných kapiel.

Vaša tvorba bola označovaná ako novoromantizmus.
Tak týmto, skutočne príšerným termínom označovala kritika niekoľko kapiel, ktoré sa zvukovo výrazne odlišovali od zvyšku scény. Viete, v 1980tych rokoch sme skutočne lipli na našich elektronických koreňoch a v tej dobre množstvo novinárov a hudobných kritikov nedokázalo akceptovať skutočnosť, že na pódiu nepoužívame gitary. Takže, aj toto môže byť ďalší z dôvodov, prečo sme dodnes populárni.

Čo Kraftwerk? Inšpirovali Vás?
Samozrejme, obzvlášť, keď zoberiete fakt, že sme mali radi punk. V rokoch 1976 - 1977 sme mali 15 - 16 rokov, počúvali sme Kraftwerk, ale v začiatkoch dokonca aj Human League. Oni robili hudbu inak, v porovnaní s inými kapelami, a keď sa pozriete na to, ako sa komponuje dnes, zistíte, že presne tak kedysi komponovali aj Kraftwerk.

A čo punk?
Boli sme nadšenci punku.

Takže ste sa ním v podstate inšpirovali?
Zrejme, nakoľko než sa objavil punk rock, tak scénu ovládalo množstvo progresívnych rockových kapiel ako napr. Genesis. A to znamenalo, že ste museli byť skutočne brilantný hudobník. Mohli ste mať aj úplne hlúpe nápady, no ak ste vedeli hrať skvele na gitaru, mohli ste si založiť úspešný progresívno rockový projekt. No keď nastúpil punk, stačilo mať dobrý nápad a správny postoj.

A kedy prišiel ten moment, "vytvorím nejakú vlastnú hudbu ..."?
Tak, my tvoríme vlastnú hudbu ako kapela. Viete, tento nový album .. ono, kopec ľudí povie toto a tamto, a naši fanúšikovia ... milujeme našich fanúšikov. Ale nie pre nich tvoríme, my komponujeme pre seba, produkujeme hudbu, ktorá sa páči nám a my len dúfame, že sa bude páčiť aj iným.

Ako vlastne prebiehalo nahrávanie nové albumu "Exciter"? Šli ste podľa zavedenej schémy, tri pripravené skladby, nahrávanie v štúdiu a krátka prestávka?
No viete, my skladby v štúdiu nekomponujeme. Martin skladby pripraví doma. Ale áno, začneme s troma skladbami, ktoré následne nahráme v štúdiu. Martin následne pripraví ďalšie skladby a opäť ideme do štúdia. Je to pre nás dôležité, pretože tak máme prehľad o tom, čo už máme hotové a vidíme, či sa uberáme správnym smerom a ďalší balík skladieb buď udržíme v rovnakej línií alebo ich urobíme trochu inak.

Depeche Mode sa dá nazvať aj ako kapela na cestách, či na turné.
Áno, ale je to iba časť z toho, čomu všetkému sa venujeme. Samozrejme, koncertovanie bolo vždy dôležitou súčasťou našej kariéry. Naša kariéra sa v podstate skladá z dvoch častí: tvorba hudby, čo máme veľmi radi, a koncertovanie, čo tiež máme radi.

Ako ale zvládate tie dlhé turné?
No áno, už je to zložitejšie. Čím sme starší, tým je to ťažšie. Ale tak to máme v živote všetci, nie? :)

Tých 20 rokov Vašej kariéry máme slušne zmapovaných. Ale prezraď nám niečo o vôbec prvých dvoch rokoch.
Prvých dvoch? Boli sme kamoši zo školy. Vtedy chcel každý hrať v kapele, bola to prirodzená túžba. Ale neboli sme ako U2, nemali sme žiaden veľký plán, ako dobyť svet. Užívali sme si nahrávanie každej skladby, tešili sa z každého singla, ktorý sa dostal do rebríčkov alebo keď nás hrali v rádiu. To sú také jednoduché veci.

A z týchto jednoduchých vecí je dnes 20 rokov úspechu.
Viem, je to ako sen. Nikdy sme si nemysleli, že vydržíme dlhšie, než 2-3 roky. Naozaj je to ako splnený sen.

Máš dve deti. Ako zvládaš odlúčenie, keď ste na turné?
Áno, Megan a Joe. Viete, ale existuje množstvo povolaní, kedy musia byť ľudia dlhšie mimo domova, takže to nie je nič nezvyčajné. Myslím si však, že by boli radšej, ak by som bol hasičom.

Tvoj názor na súčasnú hudbu?
Niečo je dobré, niečo zasa zlé. Vždy som si myslel, že pred dvadsiatimi rokmi bola hudba rozhodne lepšia, ale ak sa pozriete do hitparád spred dvadsiatich rokov, tak si uvedomíte, že to bolo zlé, fakt zlé ... a stále je to tak.

Akým smerom sa, podľa Teba, hudba vlastne uberá?
V tomto smere sa čokoľvek ťažko predpovedá. Čo je najlepšie, čo sa tu objavilo za posledných desať rokov? Kopec dobre muziky dnes pochádza z rôznych európskych krajín. Dvadsať rokov dozadu pritom v hudbe dominovala produkcia z UK a USA, teda, okrem kapely ABBA. A dnes, to čo žne úspech, pochádza napr. z Francúzska, či Estónska. Keď príde na produkciu z UK, možno zažijete aj sklamanie. Dnešné hviezdy už nie sú také, ako kedysi. Británia zvykla v hudbe udávať trendy, to sa však už dlhšiu dobu nedeje, na druhej strane je to tak dobre. Dnes žijeme v dobe video kultúry. Keď sme začínali my, hrali sme v malých kluboch, puboch a krok po kroku sme budovali svoju kariéru. Dnes ste za tri mesiace hviezdou a už hráte na veľkých festivaloch. Nová hudba by mala byť, podľa mňa, prístupnejšia. Vďaka internetu to však majú dnešné mladé kapely omnoho jednoduchšie.

A čo by si podaril mladým, začínajúcim kapelám?
Píšte dobré skladby a nikdy nepodľahnite pocitu, že Vaša posledná skladba je tá najlepšia.

Tvoje spomienky na prvú návštevu Poľska?
To bolo dosť divné. Spomínam si, že som si vtedy kúpil nejaký obraz. Ale poviem Vám, že keď som sa do Poľska vrátil a prechádzal sa ulicami, tak som videl až šialené, pozitívne zmeny. Pred 16 rokmi sa nám to tu javilo doslova ako policajný štát. Dnes je všetko úplne inak, Varšava je prekrásne mesto.