Triky prstokladu

V marci minulého roka, krátko po dokončení albumu "Sounds Of The Universe", poskytli Martin Gore a Luke Smith exkluzívne rozhovory pre prestížny magazín Guitar Player. No a o čom inom by sa s reportérom zhovárali, keď nie o tých magických strunových nástrojoch, ktoré k Depeche Mode už neodmysliteľne patria.

Bral si vôbec niekedy lekcie hry na gitaru?
Martin Gore: Niekto ma naučil zopár akordov, keď som mal 13, neskôr som však vzal do rúk knihu s akordmi a naučil som sa hrať v podstate sám. Možno preto hrám dodnes takých čudným štýlom.

Čo ti na tvojom štýle pripadá čudné?
MG: Myslím, že to ľudí napadne, keď si všimnú moje pohyby medzi akordmi alebo môj prstoklad, ale nakoniec, to na hre predsa nie je to najdôležitejšie. Nie je nutné hrať podľa nejakého vzoru z knihy.

Mohol by si nám opísať tvoj pohľad na gitaru, čo ťa na nej priťahuje, v porovnaní so syntezátorom?
MG: Pri živom hraní preferujem viac gitaru. V prvom rade ide viac o vizuálny prvok. Človeka viac napĺňa, keď je menej obmedzovaný, keď má možnosť sa na javisku pohybovať, má tak možnosť byť viac v kontakte s publikom. V určitom zmysle sa cítim pri hre na klávesy ako priviazaný.

Keď sa rozhodneš, že skladba potrebuje gitaru, je to obyčajne akási postupnosť akordov alebo iba obyčajný riff, ktorý ťa k tejto potrebe dovedie alebo je to celé iba o tom, že hráš dovtedy, kým nenatrafíš na skutočne vhodný part?
MG: To záleží od mnohých vecí. Niekedy sa ku gitarovému partu dopracujem postupne, niekedy je na ňom postavené samotné demo, a niekedy k tomu dobrému zvuku prídeme spoločne v štúdiu, kde jednoducho spolu jammujeme až kým nenastane ten magický moment, kedy to zrazu znie úplne skvele.

Preferuješ Gretches s Bigsby tremolom alebo so "stop" koncovkou?
MG: Mám ich rád obe, vážne. No naživo, ak použijete tremolo, tak je to vždy tak trochu risk pokiaľ ide o ladenie.

To vyznieva, akoby si preferoval vyladené zvuky.
MG: O to sa snažíme všetci. Ben Hillier, producent, je čo sa týka zvukov skutočne skvelý. On si dokonca prešiel všetkými možnými štúdiovými procesmi, ktoré sa používajú, začal sa tomu venovať v 13 alebo 14-tich rokoch. Začal s ozvučovaním orchestrov, neskôr sa vrhol na štúdiový inžiniering, dokonca sa zaoberal aj bicími a zvláda aj giratu a bassu.

Album "Sounds Of The Universe" je opatrnejšie optimistický a povzbudivejší - hudobne aj textovo - v porovnaní s "Playing The Angel", ako aj tvojimi poslednými prácami.
MG: To je pravda. Album ako celok je skutočne povzbudivejší, dokonca svižnejší ako naše predošlé albumy. Textovo je takisto pozitívnejší, hoci mnohé skladby majú svoj duchovný rozmer.

Preferuješ Apple Logic kvôli lepšej kontrole nad automatickými patch-mi?
MG: Skôr preto, že je pri skladateľskom procese jednoduchší. Niektoré automatiky sa mi páčia, no pre účely demo snímkov zasa nepotrebujem ísť až do prílišnej hĺbky.

Môžeš nám povedať čosi o tvoje vlastnej gitare "First Act"?
MG: V štúdiu ju veľmi nepoužívam. Dal som si ju vyrobiť skôr kvôli vizuálnemu vzhľadu. Keď som vyrastal, bol som veľký fanúšikom Glitter Band a oni všetci používali tie hviezdicové gitary.

Ako si bol zaangažovaný na tomto poslednom projekte Depeche Mode a ako sa vlastne, podľa teba, tvoj štýl, posledné práce a podobne po tomto zmenili?
Luke Smith: V jedno jarné ráno som sa stretol s Benom Hillierom pri šálke čaju a prekvapilo ma, keď sa ma spýtal, či by som nemal záujem s ním pracovať pre Depeche Mode ako programátor. Jasné, že som sa tej šance okamžite chopil. Popri iných veciach mi to prišlo ako skvelá príležitosť sa od tých ostatných niečo naučiť. A tak tomu aj bolo! Mal som to šťastie s Benom už pracovať aj predtým. Stretli sme sa pred pár rokmi pri mojom, momentálne zaniknutom, projekte "Clor", ktorého som bol spoluautorom a producentom, no a odvtedy sme priatelia. Vždy som doslova bažil po spolupráci s ním, no tento projekt bol pre mňa až extrémne vzrušujúco perspektívny. Myslím, že po tomto všetkom som zostal tak trochu pobláznený z DSP, gitár a syntezátorov - to všetko patrične v rovnováhe s tvrdou prácou a dobrou odmenou.

Ako ste si s Martinom rozdelili gitarové akordy a aká bola vlastne tvoja úloha v štúdiu?
LS: Prakticky som bol pri nahrávaní programátorom, lietal som medzi rôznym DAWs: ProTools, Ableton Libe, Logic a mnohými ďalšími. Bol som zapletený do rôznych aspektov nahrávania. Keďže gitara je môj hlavný nástroj, tak sme s Martinom pracovali veľmi často na hľadaní tých lepších stránok jeho partov a postupne sme spolu stavali akordy jednotlivých skladieb. Tým som si vlastne ospravedlňoval to tápanie v jeho výnimočných gitarách. Martin ma pravidelne ohromoval s jeho schopnosťou v trikoch prstokladu. Niekedy sme urobili taký mišmaš moderných a starých efektov, gitár a zosilňovačov, kým sme objavili niečo skutočne vhodné pre skladbu - vždy sa dozoru Bena.

A ktorá časť nahrávania bola najväčšou výzvou?
LS: To by sa skôr hodilo na procesy výberu vhodného sendviču alebo polievky pre obed, prípadne pokusu o výhru smrteľne vážnej ligy v stolnom futbale, ktorú sme rozbehli v prvý deň nahrávania! Samozrejme, popri tom sa objavili aj mnohé technické výzvy, ako zosynchronizovanie rôznych typov starých syntezátorov a bicích automatov - ale nebolo nič také, čo by medzi nami nefungovalo.

Aké vstupy, návrhy, či rady ste si v gitarovej oblasti (či už išlo o tóny, party, nahrávanie a techniky hrania) s Martinom počas nahrávania albumu vymenili?
LS: Jedna z tých najdôležitejších vecí, myslím čo do techniky hrania, bol fakt, že Martin len veľmi zriedka používa brnkátko. Prakticky celé jeho hranie je o prstoch a palci. To čo z gitary takto dostane je neuveriteľné. Hranie na albume sa pohybovalo v rozmedzí od delikátnych akordov po vražedné riffy a Martin to všetko robil s neskutočnou rozhodnosťou. On ten nástroj netrýznil, aby z neho niečo dostal, on to jednoducho zahral tak, ako to chcel. Mali sme k dispozícii veľkú zbierku gitár, zosilňovačov, efektov a iných nahrávacích zariadení a každý z nás mohol do každého partu prispieť nejakým zvukom. S Benom a Martinom sme skúšali rôzne gitary, pedále a zosilňovače, kým sme nedosiahli zvuk, ktorého sme sa dožadovali. Potom mohol Ferg Peterkin vybrať ten správny mikrofón, predzosilňovač a kompresor a výsledok tak vyšperkovať. Pracovali sme na akordových pozíciách, obratoch a premiestneniach rytmov, aby sme v prípade potreby zachytili rôzne zvuky. Nebolo veľa prípadov, kedy Martin pri hre na gitare potreboval nejakú radu. Treba skutočne na rovinu povedať, že je veľmi prirodzený, doslova naturálny, čo sa týka gitary.