Tí istí DEPECHE, noví MODE (1993)

Tí istí DEPECHE, noví MODE (1993)

Ostré gitarové sóla a honosné vystupovanie. Dunivé bicie. Dlhé mastné vlasy. Prívrženci synthpopu, Depeche Mode, zmodernizovali zvuk, ako aj svoj imidž, no nie každý je nadšený touto "mutáciou".

Nemecká revival kapela, absolútne oddaná svojim idolom, bola neskutočne sklamaná, keď sa Depeche Mode vrhli na gitari a živé bicie. Preto sa rozhodli znovu nahrať celý album "Songs Of Faith And Devotion" a všetky skladby prepracovali do starého, rezervovaného, no tanečného elektropopu.

"Povedali nám, že sme sa vybrali až príliš rockovým smerom," povie Martin Gore, hlavný skladateľ kapely a "hriešnik", ktorý vzal do rúk elektrickú gitaru. Smeje sa. "Som si istý, že rovnaký pocit má množstvo ďalších fanúšikov, ale toto nás skutočne netrápi," dodá počas telefonického rozhovoru "z nejakej konferečnej miestnosti nejakého hotela" v New Yorku. "Ale na druhej strane, zdá sa, že tam vonku je dostatok ľudí, ktorým sa páči, ako dnes pristupujeme k hudbe."

Zdá sa, že áno. V apríli vstúpila táto anglická kultová kapela, so svojim desiatym albumom, "Songs Of Faith And Devotion", do amerických a britských rebríčkov, v ktorých dobila prvé priečky. Do dnešného dňa z neho vyšli dva hitové single a na budúci týždeň je pripravený ďalší. Pirátske kópie nahrávky albumu sa na počítačovej sieti Prodigy objavili už celé týždne pred oficiálnym vydaním. A nadchádzajúce americké turné, ktoré v sebe zahŕňa 43 zastávok, sa veľmi rýchlo vypredáva.

"Pochopili sme, že by sme sa nemali výlučne orientovať na syntezátory a počítače," pokračuje Gore. "Ak sa k určitej časti skladby hodí viac tradičný nástroj, tak by sme ho mali jednoducho použiť, ak to skladbe pomôže a vylepší ju. V minulosti sme sa takému pocitu bránili, pretože sme si mysleli, že je to čosi zastaralé a neorginálne. Dnes si myslíme, že hoc to aj nie je originálne, ale ak to skladbe pomôže viac, než nejaký podivný zvuk, ktorý vieme dosiahnúť prostrednctvom elektroniky, tak by sme mali ísť práve tým smerom, ktorým sa dá produkcia zlepšiť."

Tak si túto kapelu priblížme: Gore, hlavný skladateľ Depeche Mode, príležitostný spevák a gitarista, je považovaný za toho najtichšieho. S novým smerovaním sa najviac zžil hlavný spevák a frontman kapely, Dave Gahan, pre ktorého sú, najnovšie, typické dlhé vlasy a briadka. O typický štúdiový zvuk kapely sa stará Alan Wilder, ktorého Gore považuje za "najviac hudobne zdatného". No a zostáva ešte priateľský Andy Fletcher, ktorého aktuálna pozícia v kapele je menej konkrétna.

"Andy má už dnes odpor voči otázke týkajúcej sa jeho pozície v kapele," povie Gore. "To hlavne preto, že zaznie v takmer každom poskytnutom rozhovore. Z dôvodu, že nie je skladateľ, ani spevák, dokonca ani priamo nekomponuje, si vydupal "manažérsku" pozíciu. Samozrejme, nie, že by pre hudbu nebol úplne kvalifikovaný, veď na koncertoch s nami hrá. Na tú definíciu rolí sa kladie až príliš veľký dôraz. V našej biografii sa to v tomto smere až príliš prehnalo. Naše pozície a role v kapele sa totiž prelínajú viac, ne si ľudia v súčasnosti vedia predstaviť ..."

"Ale inak, na gitare budem hrať viac, než je u mňa bežne zvykom," povie Gore, v súvislosti so severoamerickým turné, ktoré v utorok začína v Quebecu. "Alan dokonca, asi v piatich skladbách, hrá na živé bicie, čo je pre nás niečo absolútne nové. V minulosti, okrem niektorých perkusii, ktoré sme hrali naživo, zneli všetky bicie party z pások a sekvencerov. Takže, na pódiu budeme znieť ďaleko živšie. A hoci sa tým približujeme k väčšine šťandardných rockových kapiel, pre nás je to niečo iné, aj keď sa to týka iba časti nášho vystúpenia. Napriek tomu je to niečo úplne iné a vzrušujúce."

Depeche Mode sa v jednej skladbe predstavia aj so sláčikovým kvartetom (v Goreho skladbe "One Caress"), v niekoľkých skladbách aj s dvojicou gospelových speváčok.

"Množstvo verzií skladieb, ktoré predstavíme na koncertoch, je úplne odlišných od tých štúdiových," poznamené Gore a zároveň prizná, že kapela hrá syntezátorové party a perkusie do predpripravených "backing" trackov.

"Ak si neustále prehrávate tie isté verzie, tak o to veľmi skoro stratíte záujem. A to neplatí iba pre nás, ale aj pre ľudí, ktorí chodia celé roky na naše koncerty. Ak by zakaždým počúvali tie isté verzie, tak by sa nudili. Ak už teda nie sú úplne nové, tak sú postavené na takmer neznámych remixoch, ktoré sme vydali v minulosti."

Kapela je známa aj vďaka svojmu zvyku vydávať štedrú dávku, často radikálnych, remixov všetkých svojich singlov. Tento týžden Depeche Mode vydávajú singel "Condemnation", v poradí tretí z albumu "Songs Of Faith And Devotion", a práve maxisingel obsahuje až sedem skladieb, čo takmer zodpovedá normálnemu albumu. Popri štúdiovej a live verzii samotnej singlovej skladby na ňom nájdete dva extrémne remixy techno skladby "Rush", nový mix skladby "Death´s Door", pôvodne nahratú pre soundtrack k filmu Wima Wendersa, "Until The End Of The World", ako aj live nahrávky skladieb "Enjoy The Silence" a "Halo".

"Vždy sme verili, že je dobré dať k dispozícii multitracky ľuďom, ktorých rešpektujete a zistiť, s čím prídu," povie Gore, ktorý posunul skladby takým remixérom, akými sú Moby, Renegade Soundwave a Brian Eno. "Nemáme nikdy ani poňatia, čo môžeme očakávať. Často sa nám vrátia úplne odlišné skladby, no pritom skutočne zaujímavé. Sú jednoducho inak spracované. Niekedy sa nám zasa stane, že sa nám vrátia späť skladby veľmi podobné originálu. Tie dávame bokom, častokrát s pocitom veľkého sklamania. Napr. také ambient remixy skladby "I Feel You", od Briana Ena, boli absolútne nečakané a veľmi odlišné od originálu. So skladbou pracoval dva dni a keď k nám dorazila DAT páska, obsahovala dohromady 18 remixov, takmer dve hodiny hudby."

Depeche Mode sa na americký kontinent vracajú po trojmesačnom turné po Európe. "Celkový obraz tohto turné je veľmi odlišný od toho predchádzajúceho," povie Gote. "Celkové tempo koncertu je odlišné. Nie, že by bolo netanečné, či morózne, no rozhodne je pomalšie a vizuálne veľmi odlišné. Pódium pôsobí veľmi chladne a vlastne je vystavané z obrazoviek. Obrazovky vlastne tvoria celé pódium."

Názory Devotees (6)

radoo

 1    20. január 2018 o 12:52

“Ak si neustále prehrávate tie isté verzie, tak o to veľmi skoro stratíte záujem. A to neplatí iba pre nás, ale aj pre ľudí, ktorí chodia celé roky na naše koncerty. Ak by zakaždým počúvali tie isté verzie, tak by sa nudili. Ak už teda nie sú úplne nové, tak sú postavené na takmer neznámych remixoch, ktoré sme vydali v minulosti.”

mnoho ludi vtedy nadavalo na vokalistky(mne sa vzdy pacili),co by sme dnes dali za ne,aby aspon trocha spestrili tu nudu.

cold_case

 2    20. január 2018 o 18:52

Premárnil som šancu ich v tom čase vidieť a dnes - takmer po 25 rokoch a vzhliadnutí viacerých dm show sa musím ešte viac ukloniť a sňať klobúk pred Devotional tour, resp. Exotic tour, počas ktorých okrem iného zahrali všetky piesne z aktuálneho albumu SOFAD… To sa potom už nikdy v DM nezopakovalo… Čas všetko zahojí a človek si s pribúdajúcim vekom uvedomí, že DM nie sú všetko… Že Alan? grin

Tomasito

 3    21. január 2018 o 13:39

cold case, úplný súhlas. Devotional tour aj Exotic najlepsie turné DM. Devotional moj prvý DM naživo, PARÁDA.
Obe turné majú skvele videá a vokalistky boli očarujúce, ako aj koncertne verzie hlavne na Devotional. Staré dobre časy…

vocal

 4    22. január 2018 o 10:29

Vokalistky boli na turné aj v roku 1998, a tiež sa pamätám, ako sa to viacerým nepáčilo. Ja som však bol s nimi spokojný. Verzie s nimi sa mi doteraz páčia možno aj viac ako originály. Dali tomu takú inú šťavu.

piko56

 5    24. január 2018 o 20:23

Velmi dobre napisane tie posledne članky,lebo DEVOTIONAL TOUR A EXOTIC ,ako aj S FINAL TOUR,Bolo naj turne v historii kapely,mimochodom na DVD sa nemôžem dopozerať a vždy tam najdem niečo nove…..A to su už strašne vela roky!!!!!Toto turne bude navždy naj….

devotional94

 6    26. január 2018 o 22:43

Nuž povedať ze devotional tour bolo naj od DM , je asi tým jediným čo na to poviem , možno dnes z odstupom rokov by som povedal ze mal na tom zásluhu hlavne Alan a jeho cit k hudbe , ale samozrejme aj cela kapela , ktorá sa nebála zahrať aj staršie veci inak na tu dobu priam progresivne , veď to Something to do , alebo I Want you now , si dovolim tvrdiť boli a aj su dodnes skvele a je mi len ľúto ze nezahrali vtedy Leave in Silence , to by bola absolútna pecka do dnešných dni ... Osobne som počul prvý krát SOFAD na MTV 16.3.1993 takmer o polnoci dodnes si to pametam , rano v skole sme ako partia DM fans bola rozdelená na dva tábory , DM novy zvuk a odidenci do čias Violator ... Aj pre mba bolo I Feel you , poviem ze sok ale ked prišiel WIMS , tak som sa uplne vžil do albumu SOFAD a dodnes ho pokladám a osobne aj mam za to najlepšie od DM čo kedy vydali .

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa