The Singles Tour 86 > 98

The Singles Tour 86 > 98

Rozhovor s Davidom Gahanom, ktorý poskytol počas leta 1998, krátko pred začiatkom európskej časti The Singles Tour, pre estónsku TV.

Máš sa?
Veľmi dobre, ďakujem.

Do začiatku turné zostáva necelý týždeň a predtým ste boli na turné pred viac ako 4 rokmi. Ste nervózni, šťastní, či oboje?
Aktuálne aj aj. Dnes sa cítim veľmi dobre. Sú však dni, kedy sa cítim nervózne, príšerne nervózne. Obyčajne je to však celá škála pocitov. Je to ako... ste nadšený, veď viete... po väčšinu času, ale teraz sme viacmenej nadšení, zatiaľ to ide dobre! Cítim sa vo forme a... je to skvelá šou. Bude to po prvýkrát, čo budeme hrať v Estónsku, v Rusku a na miestach, kam sme sa snažili v minulosti dostať, no z rôznych dôvodov nám to nebolo umožnené. Dnes je to v pohode, takže sa na turné tešíme. Chcem postretať známych, vypočuť si ich a podobne.

Čo všetko vieš o krajinách, kde budete hrať po prvýkrát, myslím Estónska, Rusko? Čo od toho očakávate?
Neviem. Rád by som si urobil vlastný obraz. Rozhodne však nemám žiadne očakávania. Viete, keď sme v minulosti zavítali do Východnej Európy, tak bolo bolo skvelé. Publikum sa teší, že zažije s nami príjemné chvíle a ja to cítim rovnako.

Ako plánuješ tráviť voľný čas na turné?
Chcem chodiť viac von, viete, chcem si aj užiť miesta, kde budeme. Síce naše turné je vždy intenzívne, ale nerád by som len pracoval. Ono, nakoniec nie je možné robiť všetko, čo si naplánujete a veľa času človek strávi v hoteli. To sa vtedy cítite pekne izolovaný. Tentoraz si chcem dopriať každý deň prechádzku, vidieť mesto, znie to čudne, ale takto to kedysi, prvých päť rokov v kapele, aj fungovalo. No ďalších 10 rokov, teda posledných 12, je to len o prespatí v hoteli. Dúfam, že mi rozumiete. Chcem len povedať, že neviem, ako to bude prebiehať a preto nemám žiadne očakávania. Ale naozaj sa teším. Som rád, že môžem opäť spievať a vystupovať. Už je to 5 rokov, dosť dlhý čas. Jednoducho sa cítim dobre... a vďačne.

Na trhu je vaša kompilácia singlov a na ich základe stojí aj toto turné. Rád spievaš opäť všetky tie staré skladby?
No, jadro koncertov tvoria skladby z posledných troch albumov, "Violator", "SOFAD" a "Ultra", k tomu čosi z "Black Celebration", "Music For The Masses" a trochu ešte starších skladieb. Ide o naše najlepšie práce. Vlastne prezentujeme skladby z nášho najlepšieho pracovného obdobia. No a nosná časť koncertu prebieha od "Never Let Me Down Again" po "In Your Room", tú časť koncertu mám vlastne najradšej. A moje najobľúbenejšie skladby sú "World In My Eyes", "In Your Room" a "Condemnation". Rád tieto krásne skladby spievam!

A čo nové skladby?
Či mám rád aj nové skladby? Hmm.. ale áno. Mám rád "Barrel Of A Gun", veľmi dobre sa spieva. A "Only When I Lose Myself"... takisto.. Viete, skladby musia vo mne dozrieť, čo chce čas. Musím s nimi jednoducho chvíľu žiť. Tvoriť hudbu je skvelá vec, pre mňa asi tá najdôležitejšia. Výsledok však už nie je na nás. Teším sa z toho, že som súčasťou procesu tvorby, hlasom vytváram emóciu a náladu skladby. Je to zábava.

A ako to celé vnímaš počas nahrávania a spevu v štúdiu?
To je rôzne, závisí to od textov, viete, ja som toho v živote zažil už veľa. Tie texty v sebe odrážajú ako moje osobné pocity, tak aj veci, ktorými som za svoj život prešiel.

A napriek tomu si zatiaľ text ku skladbe nenapísal.
Nie, pre Depeche Mode nie.

A s Martinovými textami, ktoré napísal pre teba, súhlasíš?
No, ha-ha, niekedy... hlavne na posledných troch albumoch. Viete, sme už vcelku zladení.

Dnes žiješ v New Yorku. Ako je to s komunikáciou medzi Vami?
Počas nahrávania, a vlastne celého procesu, sme neustále spolu.

Teší ťa fakt, že Depeche Mode vlastne doteraz nenahrali žiaden cover piesne niekoho iného?
Neviem... O tomto sme nikdy veľmi nepremýšľali. Martin nahral cover pre tributový album Leonarda Cohena, ja som zasa nedávno nahral cover skladby od Roxy Music. Takisto som s kamarátmi v New Yorku pracoval a spieval na jednom projekte. Z času na čas sa na takom niečom zúčastním, ale nie pod mojim pravým menom. Je to zábava, je fájn pracovať aj s inýmu ľuďmi.

Môžeš nám spomenúť nejaké tvoje idoly?
Nemám žiadne idoly, je to absurdné.

No ja som počul, že skutočne zbožňuješ Keitha Richardsa. Je to pravda?
Kedysi som ho považoval za svoj idol, no skôr som chcel imitovať to, čím som si myslel, že bol.

A čo to bolo?
Sex, drogy a rock´n´roll.

Páči sa ti, keď ťa fanúšikovia zastavia na ulici a chcú s tebou hodiť reč?
To závisí od situácie. Keď pracujem, tak mi to nevadí, ale ak som s priateľkou, či synom, niekde posedávame a rozprávame sa... niekto k nám podíde... to ma vie nahnevať!

A o čom sa zvykneš s fanúšikmi rozprávať?
Ja? No... Rozhodne konverzáciu neusmerňujem. Obyčajne mi kladú otázky a ja odpovedám, ako najlepšie viem. Nikdy však nenadväzujem vzťahy s cudzími ľuďmi, ktorí ma oslovujú na ulici. Majú pocit, že ma poznajú, no poznajú len malú časť zo mňa a ďalej im zájsť nedovolím.

Stále dostávaš od fanúšikov listy?
No samozrejme.

Aj ich čítaš?
Áno, niekedy. Hlavne v posledných rokoch, kedy sa mi dostávalo veľkej podpory od rôznych ľudí. Viete, je skvelé sa vrátiť späť do života a zistiť, že kopec ľuďom na Vás záleží... je to akoby ste začali žiť druhý život.

Navštívil si niekedy Andyho reštauráciu?
No samozrejme.

Je dobrá?
Je v pohode, ha-ha-ha.

Nejaké tvoje aktivity, mimo hudby?
Rád maľujem.

Veľké obrazy?
No iste. Maľoval som už predtým, ako som sa začal venovať hudbe. Tri roky som strávil na umeleckej škole. Maľovať sám pre seba je celkom fájn. Nejaký čas to šlo bokom, ale opäť som sa k tomu vrátil. A dokonca moje práce majú celkom dobré ohlasy. Tvorím veľké olejomaľby.

Aj máš v pláne niektoré z nich vystaviť?
Možno v budúcnosti, kto vie? Mohlo by to byť zábavné :)

Plánuješ aj na tomto turné skoky do publika?
Nie!!! Nemám na to z posledného turné najlepšie spomenky. Odniesli si to dve zlomené rebrá, takže nemám v úmysle to robiť znova. Rozhodne nemám v pláne počas tohto turné navštíviť nemocnicu. Chcem sa domov vrátiť s hlavou na pleciach.

Páčia sa ti nejaké nové kapely? Akú hudbu počúvaš v súčasnosti, mimo Depeche Mode?
Hmmm... Depeche Mode ani nepočúvam, pretože, ak raz niečo dokončíme, je to dokončené. A z novej hudby ma toho príliš veľa neoslovilo. Dokonca už novú hudbu ani nevyhľadávam. Vlastne som sa takmer výlučne preorientoval na R´n ´b a blues - veci ako Buddy Guy, Robert Johnson, rád si vypočujem Billy Holiday a podobne. Rovnako tak soul... jednoducho počúvam hudbu, ktorá ma chytí za srdce, dokáže mnou pohnúť. Moderná hudba mi príde veľmi chladná, neoslovuje ma.

Ešte jedna otázka. Ako sa vlastne cítiš, môžeš o sebe povedať, že si šťastný človek?
Áno, a veľmi!

Môžeme ťa na záver poprosiť o pozdrav pre estónskych fanúšikov, ktorí sa na vás prídu pozrieť do Tartu, 2.septembra?
Estónsko? Dobre... Ahojte, som Dave Gahan z Depeche Mode a som si istý, že sa spolu vidíme 2.septembra. A teraz jedno "Ahoj" všetkým estónskym fanúšikom!!!!

zdroj: dmtvarchives.com, YouTube

Názory Devotees (3)

tommy

 1    27. máj 2015 o 18:19

Takáto jemne intímna poloha Dave Gahana je pôsobivá, vždy krajšia, ako keď to povie otvorene, bez servítky… DM si z tohto obdobia mohli do budúcna zobrať tie 50 minútové zostrihy ala Cologne 1998 a nie vydávať tie dvojdiskové niekoľkohodinové dvd s napätím ala Derrick… Ako pozitívum vidím živé bicie počas celého setlistu, vynechanie a(e)fektov zo strany Davida, Martinova gitarová póza, dokonca aj ten Andy pôsobil tajomne (v tom čase sa tak nerozoberala jeho nemuzikálnosť)... Na druhej strane ako negatívum vidím Davidovu čítačku textov (stále to beriem ako podraz na fans) a tak trochu jeho mierny útlm počas medzihier (ale chápem, a akom stave bol)... S odstupom času to bolo jedno z tých lepších turné. PS. Možno by mi pomohlo, keby som videl aspoň dve show, ako som to začal neskôr praktizovať smile


Dusan

 2    27. máj 2015 o 18:50

Kurnik, no ja by som si celý záznam z Cologne 98 aj pozrel grin Podľa mňa by tu o napätie núdza nebola. Večná diskusia… má to MTV v archívoch celé?


santer

 3    28. máj 2015 o 11:49

Parada! Pre mna asi posledne prave orechove turne DM. Scena sice minimalisticka, ale Gahan vyzeral ako Gahan, ziadne afekty a hadie tanecky, bez kila mejkapu, Fletch vyzeral ako clovek a zdalo sa, ze aj za tymi syntakmi nieco robi, Eigner si poslusne dupkal za bicimi a nepredvadzal sa a Gordeno bol vacsinu casu zahaleny v hmle, takze clovek o nom ani nevedel.Toto chcem este niekedy zazit!


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa