Reportér magazínu Details sa stretol s Martinom Gorem a Davidom Gahan na jar roku 1997 v londýnskych štúdiách Abbey Road, kde Depeche Mode finišovali s nahrávaním albumu "Ultra".
uzasne temny clanok. vdaka Monghi.
co uz to musi byt za stav, ked sa rozpravas z plysovou hrackou a ona ti odpoveda
Zaujimave, ze Dave si uvedomoval, co sa z neho stalo, vedel ze je na dne a aj tak v tom pokracoval. Ked sa nad tym zamyslam, tak boh vie, ako by som sa spraval ja v podobnej situacii.
tommy
2
14. september 2012 o 08:27
veru tak, niekedy mám pocit, že tá kapela začína od bodu nula až teraz po 30 rokoch spolužitia, respektíve “kolobehu deštrukcie a zdravia”, čo je dosť výstižné pomenovanie nielen na Martinov spôsob života (v tom čase), ale na celé DM Viem si to predstaviť ako názov albumu, i keď dnes už je to hádam len o kolobehu zdravia, i keď takých cigariet sa asi nezbavili dodnes :-( .
eternal outsider
3
14. september 2012 o 08:37
Výborný článek, přečteno jedním dechem. Děkuji, Monghi
Děsivě fascinující období skupiny, je znepokojivé kam až se může člověk dostat… Hm… Dave během rehabilitace sportem i bruslil, to mě potěšilo
jozefst
4
14. september 2012 o 12:04
Ich a najmä dávidovi démoni ich skoro zdeštruovali. Fanúšikovia často vidia iba vonkajšok, ktorým sú hudba a koncerty. Mnohí hudobníci sa časom našťastie skľudnili a toto je dôkaz, že ani peniaze a sláva nedokážu urobiť človeka šťastným. Vďaka takýmto a nielen takýmto článkom chodím na túto stránku takmer každý deň. Len nech vám to vydrží a neupadnete!!!
tommy
5
14. september 2012 o 13:25
súhlasím s tebou, i keď ja už som dávno upadol Whatever I’ve done
I’ve been staring down
the barrel of a gun
tak bez týchto našich soul sisters and soul brothers by bol svet o niečo prázdnejší...
Na margo tohto super psycho článku - až sa čudujem, že USA dali Martinovi a Davidovi zelenú kartu
Nuž chcel by som raz vidieť kvalitný hudobný dokument o tejto bizarnej kapele, ktorú tak často nemám rád, pri ktorej si tak často hovorím, veď to nie sú ani piesne…, že už viac nepôjdem na ich live show, ale ktorá je cez to všetko asi najlepším soundtrackom môjho života
smidak101
6
14. september 2012 o 23:20
Děsivý čtení a pokud se tak vše stalo, tak by to měl zrežírovat David Lynch.Kam by se hrabal Mulholland Drive?
Anderton
7
16. september 2012 o 15:19
Nechápem zase tie odlišné údaje o predajoch, zo SOFADU sa predalo podľa viacerých zdrojov niečo pod 5 miliónov a z Violatoru niečo okolo 7. Tak nech im z toho mála, čo predali oproti ostatným veľkým kapelám typu U2 ešte neuberajú!
Gabriel
8
16. september 2012 o 17:39
@Anderton: pretoze je to 15 rokov stary rozhovor - z roku 1997…
Anderton
9
16. september 2012 o 18:28
To sa odvtedy tolko navysil predaj tychto albumov? Pochybujem. Tieto info som cital niekedy v obdobi okolo Ultry….
Gabriel
10
16. september 2012 o 18:59
Mozeme vzdy vychadzat iba z cisel, ktore uvedie kapela a vydavatelstvo. Tie cisla mozeme len akceptovat, akekolvek spochybnovanie je uplne zbytocne.
Anderton
11
16. september 2012 o 19:44
Lenže ktoré sú tie čísla potom….sú niekde uvedené? Nedá sa spolahnúť ani na Wikipediu, kde som pozeral predaje aj iných kapiel a výrazne sa líšili od toho, čo som čítal zase niekde inde….tie čísla čo udávam boli z nejakého nemeckého music časopisu z roku 98, z českého rock a pop z roku 97, ktorí by asi neklamali a z nejakej podrobnej knihy o kapele, ktorá by tiež asi neklamala. Iba v tomto článku sú odlišné.
Monghi
12
16. september 2012 o 20:59
to anderton: zasa musis vychadzat aj z toho, ake zdroje mal k dispozicii autor rozhovoru a ako sam vies, vacsina novinarov si s takymito vecami nerobi starosti
Anderton
13
16. september 2012 o 22:27
to ma tiez napadlo, podobne informacie by mala mat kazda kapela a interpret na svojej oficialnej stranke…napriklad predaj Jacksonovho trileru sa u novinarov pohybuje od 50 do 100 milionov a Michael nam to uz nepovie….
Gabriel
14
17. september 2012 o 14:39
Anderton: no hudba nie su dostihy. Aspon nie pri takej, aku robia DM.
tommy
15
18. september 2012 o 07:52
mali by sme sa opýtať najväčšieho dm fan na svete - Andyho Ten to bude určite vedieť, veď je ich manažér
Inak, tento rozhovor som si prečítal už asi 5x a stále ma fascinuje ( Martinove texty sú priamočiaro emotívne, s minimom rafinovanosti alebo prešibanosti. Odškodnenie je v podobe zvukového apelu a klamlivosti).
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (15)
dvestotri
1 14. september 2012 o 08:25
uzasne temny clanok. vdaka Monghi.
co uz to musi byt za stav, ked sa rozpravas z plysovou hrackou a ona ti odpoveda
Zaujimave, ze Dave si uvedomoval, co sa z neho stalo, vedel ze je na dne a aj tak v tom pokracoval. Ked sa nad tym zamyslam, tak boh vie, ako by som sa spraval ja v podobnej situacii.
tommy
2 14. september 2012 o 08:27
veru tak, niekedy mám pocit, že tá kapela začína od bodu nula až teraz po 30 rokoch spolužitia, respektíve “kolobehu deštrukcie a zdravia”, čo je dosť výstižné pomenovanie nielen na Martinov spôsob života (v tom čase), ale na celé DM
Viem si to predstaviť ako názov albumu, i keď dnes už je to hádam len o kolobehu zdravia, i keď takých cigariet sa asi nezbavili dodnes :-( .
eternal outsider
3 14. september 2012 o 08:37
Výborný článek, přečteno jedním dechem. Děkuji, Monghi

Děsivě fascinující období skupiny, je znepokojivé kam až se může člověk dostat… Hm… Dave během rehabilitace sportem i bruslil, to mě potěšilo
jozefst
4 14. september 2012 o 12:04
Ich a najmä dávidovi démoni ich skoro zdeštruovali. Fanúšikovia často vidia iba vonkajšok, ktorým sú hudba a koncerty. Mnohí hudobníci sa časom našťastie skľudnili a toto je dôkaz, že ani peniaze a sláva nedokážu urobiť človeka šťastným. Vďaka takýmto a nielen takýmto článkom chodím na túto stránku takmer každý deň. Len nech vám to vydrží a neupadnete!!!
tommy
5 14. september 2012 o 13:25
súhlasím s tebou, i keď ja už som dávno upadol

Whatever I’ve done
I’ve been staring down
the barrel of a gun
tak bez týchto našich soul sisters and soul brothers by bol svet o niečo prázdnejší...
Na margo tohto super psycho článku - až sa čudujem, že USA dali Martinovi a Davidovi zelenú kartu
Nuž chcel by som raz vidieť kvalitný hudobný dokument o tejto bizarnej kapele, ktorú tak často nemám rád, pri ktorej si tak často hovorím, veď to nie sú ani piesne…, že už viac nepôjdem na ich live show, ale ktorá je cez to všetko asi najlepším soundtrackom môjho života
smidak101
6 14. september 2012 o 23:20
Děsivý čtení a pokud se tak vše stalo, tak by to měl zrežírovat David Lynch.Kam by se hrabal Mulholland Drive?
Anderton
7 16. september 2012 o 15:19
Nechápem zase tie odlišné údaje o predajoch, zo SOFADU sa predalo podľa viacerých zdrojov niečo pod 5 miliónov a z Violatoru niečo okolo 7. Tak nech im z toho mála, čo predali oproti ostatným veľkým kapelám typu U2 ešte neuberajú!
Gabriel
8 16. september 2012 o 17:39
@Anderton: pretoze je to 15 rokov stary rozhovor - z roku 1997…
Anderton
9 16. september 2012 o 18:28
To sa odvtedy tolko navysil predaj tychto albumov? Pochybujem. Tieto info som cital niekedy v obdobi okolo Ultry….
Gabriel
10 16. september 2012 o 18:59
Mozeme vzdy vychadzat iba z cisel, ktore uvedie kapela a vydavatelstvo. Tie cisla mozeme len akceptovat, akekolvek spochybnovanie je uplne zbytocne.
Anderton
11 16. september 2012 o 19:44
Lenže ktoré sú tie čísla potom….sú niekde uvedené? Nedá sa spolahnúť ani na Wikipediu, kde som pozeral predaje aj iných kapiel a výrazne sa líšili od toho, čo som čítal zase niekde inde….tie čísla čo udávam boli z nejakého nemeckého music časopisu z roku 98, z českého rock a pop z roku 97, ktorí by asi neklamali a z nejakej podrobnej knihy o kapele, ktorá by tiež asi neklamala. Iba v tomto článku sú odlišné.
Monghi
12 16. september 2012 o 20:59
to anderton: zasa musis vychadzat aj z toho, ake zdroje mal k dispozicii autor rozhovoru
a ako sam vies, vacsina novinarov si s takymito vecami nerobi starosti 
Anderton
13 16. september 2012 o 22:27
to ma tiez napadlo, podobne informacie by mala mat kazda kapela a interpret na svojej oficialnej stranke…napriklad predaj Jacksonovho trileru sa u novinarov pohybuje od 50 do 100 milionov a Michael nam to uz nepovie….
Gabriel
14 17. september 2012 o 14:39
Anderton: no hudba nie su dostihy. Aspon nie pri takej, aku robia DM.
tommy
15 18. september 2012 o 07:52
mali by sme sa opýtať najväčšieho dm fan na svete - Andyho
Ten to bude určite vedieť, veď je ich manažér
Inak, tento rozhovor som si prečítal už asi 5x a stále ma fascinuje ( Martinove texty sú priamočiaro emotívne, s minimom rafinovanosti alebo prešibanosti. Odškodnenie je v podobe zvukového apelu a klamlivosti).