Splnený sen

Rozhovor s Andym Fletcherom prevažne o Depeche Mode, ktorý stihol poskytnúť denníku Khallej Times počas zastávky na svojom dj-skom turné v Dubaii.

Akú sú najpodstatnejšie rozdiely medzi turné s Depeche Mode a samostatným dj-skom turné?
AF: Ide o obrovský rozdiel. Depeche Mode, to je jeden veľký gang - v meste sme v ten večer kráľmi, máme VIP prístup všade, kam si len pomyslíme ísť a na pódiu má každý z nás samostatný tím. No a pri dj-ovaní, tam ste sám za seba. Ak urobíte chybu, zlíznete si to len vy.

Takže sa dá povedať, že dj-ské turné je výhodnejšie?
AF: To nie, ale dobré na tom je, že tím tvorím iba ja a môj spolupracovník, no a všetko je to v malom samozrejme. Na večeru zájdete s promotérom a máte šancu stretnúť omnoho viac ľudí. Je to úplne iná skúsenosť.

Jedným z úspechov DM sú milióny kusov predaných singlov a albumov. Ešte stále Vás dokážu tieto čísla ohromiť?
AF: V tomto prípade netreba zabúdať, že sme jednou zo "starých kapiel", ktoré začali z ničoho. Hrávali sme v mládežníckych kluboch, puboch, malých divadlách, potom vo veľkých divadlách, arénach, na štadiónoch... pozadie nášho úspechu je úplne tradičné, čo zasa mnoho nových kapiel nemá a ani nepozná. Hviezdami sa stanú za jedinú noc.

Ako dlho trvalo Vám, než ste sa stali hniezdami?
AF: No, najskôr sme zažiarili doma v UK. Neskôr sa nám začalo dariť v Škandinávii, následne v Nemecku, Francúzsku, no a potom sa dostavilo veľké prekvapenie - prerazili sme v Amerike. V tom čase sme totiž nemali pocit, že by naša tvorba vyhovovala tamojšiemu trhu.

Čím myslíš, že ste americké publikum oslovili?
AF: Myslím, že už boli prekŕmení kapelami typu Foreigner And Journey. V tom istom období totiž začali v Spojených štátoch vysielať alternatívne rádiá a my sme boli jednou z prvých kapiel, ktoré sa objavili v ich rotáciách. Vďaka podobnému osudu prerazili neskôr americké kapely typu Pearl Jam a Nirvana.

Vaša hudba si získala reputáciu aj vďaka serióznosti. Ako vnímaš tento fakt?
AF: Radi si myslíme, že v našej hudbe prevláda aj určitý zmysel pre humor. Samozrejme je to všetko jemne poznačené úzkosťou, no orientujeme sa na viacero štýlov.

A ty osobne nemáš pocit, že ľudia majú tendenciu Vás prirodzene považovať za pochmúrnu kapelu, hlavne vďaka vašej hudbe?
AF: My predsa pochmúrni nie sme, ľudia, čo nás osobne stretli Vám to potvrdia. Berieme našu hudbu vážne, no skladáme piesne o bežnom, každodennom živote.

Ako dnes spomínaš na "Tour Of The Universe", ktorým ste propagovali Váš 12-ty štúdiový album?
AF: Turné začalo katastrofálne - v deň štartu turné mi zomrel otec a pred druhým vystúpením zasa Davidovi diagnostikovali nádor. Ale držali sme spolu, podporovali sa a nakoniec to skončili dobre.

Pár rokov dozadu ste sa preslávili aj vďaka niekoľkým vylomeninám na turné.
AF: Naša kariéra vtedy nabrala doslova raketové tempo. Amerika je neoblomná krajina, no akonáhle tam prerazíte, zrazu máte k dispozícii všetko, čo len chcete. Bolo toho zrazu priveľa. Dave bol závislý od heroínu, ja som prežíval stavy veľkých depresii a Martin sa utápal v pití. No myslím si, že každý si v tom období života prechádza určitým zlým obdobím. Musel som jednoducho spoznať svoje slabé stránky, ovládať ich a eliminovať. Dnes má každý z nás rodinu a svet Depeche Mode je iný, ako vtedy.

Neprekvapuje ťa, že aj napriek všetkým tým drámam a nepríjemnostiam prešla kapela za 30 rokov len dvoma personálnymi zmenami?
AF: Máme šťastie v tom, že sme všetci z jedného mesta, máme spoločných priateľov a hlavne rovnaký zmysel pre humor. Takisto sme mali šťastie, pokiaľ ide o ľudí, ktorých sme na našej ceste stretli. Napr. Daniel Miller z Mute Records. Boli sme schopní si robiť veci po svojom, bez akýchkoľvek nátlakov zo strany veľkého labelu.

Množstvo moderných kapiel Vás cituje ako zdroj inšpirácie, Pet Shop Boys počnúc a Deftones končiac.
AF: Dnes sme dosiahli bod, kedy sa zdá, že nás každý zbožňuje. Väčšina nových umelcov sa na nás odvoláva - je to úžasné. Síce sa nedá zabudnúť na roky plné problémov, no aj tak sa zdá, že sa nám splnil sen.

Aké je teda tajomstvo tak dlhej popularity?
AF: Neustále komponovanie dobrých skladieb, dobrá nahrávacia spoločnosť... tých dôvodov a príčin je strašne veľa.

Takže dnes si už môžete spokojne "pískať"?
AF: To ste povedali ako nejaký dobrý doktor! Ale áno, dnes je všetko skvelé. A práve preto si idem dať raňajky.