Soundtrack pre temné časy

Soundtrack pre temné časy

Nemecký magazín Beat zverejnil pred pár dňami rozhovor s Andym Fletcherom, ktorý vznikol tesne po promo vystúpení kapely v Berlíne.

Včera ste odohrali, na vaše pomery doslova intímny koncert, ktorý bol exkluzívne vysielaný do celého sveta. Aké to pre vás bolo, "vrátiť" sa zo štadióna do malého priestoru?
Fletch: V ranných časoch našej kariéry sme hrali veľmi veľa po kluboch a puboch. V minulosti sme takisto uprednostňovali takéto malé koncerty, na zahriatie pred turné. Ale ten priestor v Berlíne bol fantastický. Jediný rozdiel bol v tom, že publikum bolo kompletne celé osvetlené kvôli filmovaniu. Takže každého v publiku bolo v podstate vidieť. Ale užili sme si to.

Takisto ste prezentovali niekoľko skladieb z nového albumu "Spirit", ktorý, v porovnaní s poslednými vašimi albami, vyznieva trochu temnešie a experimentálnejšie. Ide o vedomý vývoj?
Martin s Davidom píšu skladby doma. Pred nástupom do štúdia sa stretneme a všetko si to vypočujeme. Obzvlášť Martinove skladby boli tentoraz výrazne politickejšie, čo je v jeho prípade nezvyčajné. Dnes však majú tieto skladby v podstate už dva roky. Ale aj vtedy sa sústredil na to, kam sa tento svet uberá. A v podstate bol jeho predpoklad správny. Krátko na to došlo totiž k zvoleniu Trumpa a Brexitu. Podľa mňa má však album skvelú atmosféru. Jednoznačne obsahuje temné časti, no rovnako aj svetlé momenty. Vždy sa snažíme v tomto smere udržiavať rovnováhu.

Album obsahuje množstvo detailov, ktoré je možné objaviť až pri opakovanom počúvaní. Investovali ste do toho veľa času?
Zaujímavé, že o tom hovoríte. Najali sme si nového producenta, Jamesa Forda, ktorý má za sebou spolupráce napr. s Arctic Monkey, či Florence And The Machine. Je absolútne skvelý, pokiaľ ide o prácu so zvukom, je doslova multiinštrumentalista, pretože zvláda hru na množstvo nástrojov, samozrejme na syntezátori, ale aj bicie. Ale na tú otázku ohľadne toho investovaného času Vám musím odpovedať, že nie, nakoľko sme nahrávanie dokončili v rekordnom čase. V podstate sme potrebovali len tri mesačné nahrávacie sedenia, čo je v prípade Depeche Mode až neuveriteľne rýchly postup.

James Ford je v podstate stále relatívne neznáma osoba. Vašu pozornosť si získal producentskými prácami?
Počúvali sme všetko, čo kedy urobil, no žiaden album, ktorý produkoval. Dojem na nás urobil svojimi vlastnými prácami. K tomu má veľmi zaujímavý projekt, Simian Mobile Disco a na scéne elektronickej hudby je stále aktívny. Myslím, že v porovnaní s predošlými albumami s Benom Hillierom nám James dal nový zvuk.

Ako sa teda s Jamesom pracovalo?
Veľmi rýchlo. Keď sme mu napr. na začiatku dňa predstavili sedem nápadov, stihol ich za ten deň dokončiť všetky. Bum, bum, bum, bum a bol to. Pravdou ale je, že disponoval veľmi dobrým pracovným tímom. Pre nás to bolo skutočne osviežujúce.

Ako vyzeral typický deň v štúdiu s Depeche Mode?
V štúdiu trávime spolu veľmi veľa času. Obyčajne začíname o 11-tej. O druhej máme prestávku na obed a potom pracujeme asi do šiestej večer. V podstate to bol celkom príjemný relax.

Takže žiadne "nočné smeny"? Ale v minulosti sa pracovali aj po nociach, nie?
Nie, tentoraz nie. A v štúdiu nikdy nepopíjame. Dokonca aj v našich najtemnejších časoch sme so zábavou začali až po tom, čo sme skončili s prácou v štúdiu. Napr. počas nahrávania albumu "Violator", v Miláne, sme zažívali skutočne skvelé časy. Obyčajne sme pracovali do 11-tej večer a potom sme vyrazili do klubov. Nikdy však nebola potreba pracovať v štúdiu v nejakej šialenej nočnej dobe.

Vzišli ste z éry analógových syntezátorov. Pasujete však aj do dnešného sveta plugin-ov?
Ale samozrejme, pluginy využívame v značnom množstve, no nie v spojení s analógovými syntezátormi. V štúdiu máme vždy celú škálu nástrojov, takže keď hľadáme konkrétny zvuk, stačí sa poobzerať okolo seba. Dôležité je nakoniec to, ako to všetko znie vo výsledku. Nie sme dogmatici.

Ovplyvnili Vás pri práci na albume "Spirit" nejaké konkrétne nové kapely? Aj ste analyzovali súčasný trh?
Nie, my si robíme veci po svojom. Dave má rád rockovú hudbu, Martin techno, ale prináša do kapely aj popové prvky. A ja počúvam prakticky všetko. Ale nevedel by som vám označiť nejakú kapelu, ktorá by album ovplyvnila.

A čo zvuková estetika?
Tá je vždy definovaná Martinovými demami, ktoré sú stále lepšie a lepšie, podľa mňa. Hoci samozrejme, na úplnom začiatku neznejú tak dobre :) Dnes však doma disponuje profesionálnym štúdiom, kde môže v kľude pracovať. Samozrejme, významný vplyv na zvuk albumu mal aj náš producent, James Ford.

V akom štádiu rozpracovania sa nachádzajú obyčajne demá, pred Vašim nástupom do štúdia?
Tie sú už celkom rozpracované. Samozrejme, niektoré skladby sa razantne zmenili, ako napr. "Cover Me", ktorú sme nakoniec úplne prepracovali. Vždy to samozrejme závisí od nášho pocitu, či sa už samotné demo uberá správnym smerom alebo nie.

Povedal si, že Dave sa orientuje viac na rockovú hudbu, Martin zasa na elektronickú. Pristupuje sa k ich skladbám v štúdiu odlišne?
Nie. Ku každej skladbe pristupujeme rovnako.

Dave na album prispel, spolu s Christianom Eignerom a Petrom Gordenom, s dvoma skladbami, "Cover Me" a "Poison Heart". Podieľali sa títo koncertní hudobníci aj na samotnom albume?
Nie. Nebolo potrebné ich prizvať do štúdia.

Takže, stále sú "najímaní" len pre živé vystúpenia?
No áno, hrajú už s nami nejaký ten čas. Ale James Ford je sám bubeníkom, takže sme v štúdiu ďalšieho nepotrebovali. To isté platí, pokiaľ ide o Petra. Sú s nami preto, aby vylepšili náš koncertný zvuk.

Za tie roky sa Vám na konte nazbieralo toľko hitov, že je ťažké ich spočítať. Nie ste pri nahrávaní nového albumu pod tlakom?
Viete, dnes veľmi ťažké vyprodukovať hity. Streamingové služby drasticky zmenili rebríčky predajnosti a hranosti. Väčšina našich fanúšikov si stále kupuje CD-čka. Rebríčky však prevažne ovplyvňujú decká, ktoré si hudbu sťahujú. Pre nás je veľmi dôležité produkovať homogénne albumy a nie len kolekcie singlov. Neviem, ako to funguje v Nemecku, ale v UK je to veľmi divné. Singel "Where´s The Revolution" bol na prvom mieste v predaji fyzických nosičov, ale do celkového rebríčku Top50 sa ani neprepracoval, pretože tam sa spočítavajú downloady a streamy. Tým pádom je pre nás nemožné sa tam prebojovať. V tomto momente má 16 pozícii v britskej TOP 20-tke Ed Sheeran, pretože ľudia si kupujú jeho jednotlivé skladby. Takže sme si museli uvedomiť, že nebudeme mrhať nápadmi na produkciu hitových singlov.

Pripravované "Global Spirit Tour" v sebe zahŕňa 21 krajín. Chodíš rád na turné?
Pracujeme v 4-ročných cykloch a takto to funguje už 24 rokov. Proces má vždy rovnaký priebeh. Nahráme album, urobíme mu promo kampaň a vyrazíme na turné. Nakoniec, každý z nás mal k dispozícii asi rok a pol voľna, kedy ten čas mohol tráviť s rodinou alebo sa venovať svojim vedľajším projektom. V 1980tych rokoch sme nahrávali album každý rok a potom sme ihneď vyrazili na turné.

Znášaš dnes odlúčenie od rodiny, počas turné, ťažšie?
Nie. Rodiny nás počas turné navštevujú a napr. celý august máme voľný a rovnako aj počas turné máme vždy malé prestávky.

Beriete pri komponovaní nových skladieb ohľad aj na koncertnú podobu?
Áno. Z nového albumu hráme aktuálne päť, či šesť skladieb a našťastie skladby ako "Where´s The Revolution", "Cover Me" alebo "So Much Love" fungujú naživo skvele. A je to skutočne dobre, pretože mnohé skladby z nášho posledného albumu, "Delta Machine", na pódiu až tak dobre nezneli.

Aj meníte aranžmány skladieb, keď sa pripravujete na turné?
V prípade nových skladieb ani nie, keďže sa snažíme hrať na pódiu v podstate albumové verzie. Ale pri starších skladbách sa to samozrejme deje.

Ale napr. bicie sú na albume z väčšej časti programované, kdežto na pódiu máte živého bicmana, Christiana Eignera. Ani v tomto prípade nie sú nutné žiadne zmeny?
Samozrejme, v tomto prípade je rozdiel medzi štúdiovou a koncertnou verziou úplne zrejmý. Povedzme to teda tak, že sa snažíme čo najviac priblížiť štúdiovú podobu pódiu :)

Ak už ste teda jednou z najväčších kapiel našej planéty, čo váš poháňa stále vpred?
Nie sme veľmi ambiciózna kapela, ale sme šťastní z toho, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Tých 34 rokov, to je ako sen, ktorý sa splnil. Máme obrovské šťastie a sme veľmi radi, že máme fanúšikov, ktorí sú nám tak neuveriteľne oddaní, no rovnako nám toto všetko umožňuje viesť úplne normálne životy, teda mimo turné. V Londýne nemám problém zájsť si do pubu, či do kina.

To ťa nik nespozná?
Ale, samozrejme, že áno. Ale fanúšikovia sú veľmi vľúdni a vždy povedia niečo ako, "Zdravím, p. Fletcher. Veľa šťastia na turné." Dave a Martin zažívajú rovnaké veci v New Yorku, či v Kalifornii. Každý pozná kapelu s názvom Depeche Mode, ale jednotlivých členov až tak nie. Dá sa to prirovnať k Pink Floyd. Možno ste si ani nikdy nevšimli, že niektorí z členov Pink Floyd niekedy prišiel do vášho mesta, pretože by ste nikdy neverili, že by sa to mohlo stať :)

Chceli by ste s Depeche Mode ešte niečo dosiahnuť?
Nie. Momentálne sme jednoducho šťastní, že sa fanúšikom, ale aj kritike, nový album páči. Je to príjemný pocit, pretože si zasa raz môžeme povedať, že sme niečo urobili správne :)

Názory Devotees (13)

radoo

 1    5. jún 2017 o 09:45

na začiatku dňa predstavili sedem nápadov, stihol ich za ten deň dokončiť všetky. Bum, bum, bum, bum a bolo to.

Get Right With Me

 2    5. jún 2017 o 12:32

Presne tak Fletch to zas potvrdzuje ako teraz pracujú v štúdiu, proste už sa tým tak nemaznaju…bum bum bum a bolo to… čo viac dodať

ViolateYou

 3    5. jún 2017 o 20:10

Praveze z delty zneli nove skladby dobre nazivo vacsina.. vtedy vravel tusim ze zneju skvele nazivo a ze skladby zo sotu nie..pripomina mi nasich politikov alebo hokejistov obcas ten fletch tymi odpovedami

Lojzo

 4    6. jún 2017 o 06:50

Uz si si mohol zvyknut ze Fletch pusta do eteru vacsinou take tie jeho blaboly, v tomto rozhovore vedu dva a to ten ktory si napisal ty a ten druhy ze ako menia koncertne verzie skladieb, ze mu to nie je trapne takto klamat, ci on si mysli ze fans toto necitaju, ze je to rozhovor pre obycajnych ludi??? A najviac ma pobavila veta (ohladne Gordona Blu a Erdingera) ze:

...Sú s nami preto, aby vylepšili náš koncertný zvuk.

Toto je zapich tyzdna ak nie mesiaca!

Monghi

 5    6. jún 2017 o 07:12

@Lojzo: trefny postreh

Hammersmith Odeon

 6    6. jún 2017 o 10:48

Dave premenoval Composition of Sound na Depeche Mode, Fletch zasa Depeche Mode na Bum-Bum Mode grin .

ViolateYou

 7    6. jún 2017 o 16:38

Lojzo: co by nemenili, menia intra a obcas medzihry sice biedne ale menia, aj to sa pocita! Mna by skor zaujimalo ako Fletch vylepsuje koncertny zvuk, uz aj menej tlieska mam pocit

radoo

 8    6. jún 2017 o 18:37

vsak sa nevladze ani uklonit na zaver pri klanacke.

Lojzo

 9    6. jún 2017 o 20:21

@ViolateYou: No teraz ma viac hrania na starosti (ved vylepsuje koncertny zvuk), takze tlieskanie ide bokom smile

Stanley242

 10    7. jún 2017 o 12:53

Z Fleča sa stal čistý perlátor - čo rozhovor to perla. K obsahu jeho kecov sa nebudem vyjadrovať, “chce se mi zvracet”. Mňa zaujala táto vec - vylepšovák koncertného zvuku a bum-bum-bubeník su spoluautormi nejakej piesne a nie sú pozvaní do štúdia…hm

monocells

 11    7. jún 2017 o 17:34

... jáj, takú by som mu capol… grin

Hammersmith Odeon

 12    7. jún 2017 o 19:41

kapitan Fletch grin. Uz len vylozky pobozkat…

22°halo

 13    7. jún 2017 o 22:40

monocells 14 : Mááám jednu ruku dlouuuhouuu…  : - P

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa