SOFAD EPK (1993) - II.

SOFAD EPK (1993) - II.

Po dokončení albumu "Songs Of Faith And Devotion" sa britský rozhlasový moderátor Paul Gambaccini stretol s každým členom kapely osobitne, aby sa pozhovárali nielen o ich novinke, o chémii kapely, ale aj ich postoji k hudbe ako takej, k médiám ako takým.

Zdá sa, že dôverujete Floodovi, ktorý s Vami pracuje ako producent. Ako sa mu podarilo získať Vašu dôveru, nakoľko sa zdá, že vy štyria ste trochu nedostupní.
Alan: Počas nahrávania našich posledných dvoch albumov sa Flood stal veľmi dôležitou súčasťou nášho tímu. Už sme v našom produkčom tíme nutne potrebovali zmenu. Odporučili nám práve Flooda, ktorý má značné znalosti v oblasti elektroniky a syntezátorov, ale rovnako sa vyzná aj v oblasti produkcie. Tak sme ho prizvali k práci a myslím, že to medzi nami kliklo. Takže, ako som už povedal, stal sa kľúčovým členom nášho tímu a jeho prínos je enormný.

Boli momenty, kedy si sa na pódiu pristihol, ako sleduješ Davida?
Alan: Tých bolo. Myslím, že to, čo robí na pódiu je veľmi náročné a ja sa ho práve snažím povzbudzovať alebo sa mu snažím aspoň dať najavo, že si veľmi cením toho, čo robí na pódiu, pretože vlastne on nesie bremeno všetkej tej pozornosti publika. To nie je nič jednoduché. Na hudobnej scéne je len zopár skutočne dobrých frontmanov a myslím, že on to robí skvele.

Keď už sme zabŕdli do pódiovej témy, mnohí umelci dnes pri návrhu pódii siahajú po skutočných dizajnéroch. Pôjdete týmto smerom aj vy?
Alan: Pri návrhu koncepcie pódia pre turné využívame vždy služby iných ľudí; na tomto aktuálnom s nami spolupracuje Anton Corbijn, možno aj kvôli realizácii niekoľkých skutočne vydarených nápadov. No a samozrejme sa vždy snažíme ísť smerom, kedy chceme pôsobiť úplne inak, ako na turné predtým, vlastne takto pristupujeme ku všetkým našim veciam.

Martin, než sa pustíme do ďalšej konverzácie, musím podotknúť, že som celkom užasnutý z tejto gitary. Máš ju už dlhšie?
Martin: Jasné, asi 4 - 5 rokov, aktuálne je moja najobľúbenejšia. Mám celkom slušnú zbierku gitár, všetky ich vždy beriem do štúdia, no zakaždým skončím pri tejto.

Čím je výnimočná?
Martin: Jednoducho má plný zvuk, hoci je staršieho dáta. Myslím, že zo začiatku 1960tych rokov.

Všimol som si za nami veľkú biciu súpravu, predpokladám, že na nej často hráš.
Alan: Áno, musím sa ešte v mnohom zdokonaliť, ak chcem na nich hrať aj naživo. Teda, mám to v úmysle na nadchádzajúcom turné, buď len vo vybraných alebo dokonca vo všetkých skladbách.

Keď sa pozrieš na históriu Vašej kapely, ktorá má dnes už min. 13 rokov ... svojho času si vyhlásil, že boli chvíle, kedy si z toho vôbec nemal radosť, ale predsalen, je niečo, čo si skutočne hrdý?
Andy: Na všetko! Teda na všetko z posledných rokov. Na druhej strane, nedá sa povedať, že by som bol veľmi hrdý na naše ranné videá. Myslím, že na nás robili pokusy s pochybnými nápadli. Bolo to však obdobie, kedy sa s videoklipmi v podstate začínalo, hlavne v roku 1981, kedy sa produkcia videoklipov začala naplno rozbiehať. Boli to klipy založené na príbehoch, museli sme fungovať ako herci, čo nám vôbec nešlo. Vtedy sme si uvedomili, že z nás nebudú noví Beatles.

Dnes, keď už nadšenie z videoklipov postupne opadá, vnímete ich ako nejakú povinnosť alebo stále ako spôsob Vášho umeleckého prejavu?
Martin: Teda uprímne, nadšenie z videoklipov u nás nikdy neprevládalo. Od toho prvého sme ich doslova nenávideli a trvalo to až do momentu, kým sme nezačali spolupracovať s Antonom Corbijnom. Dnes máme videoklipy, vďaka nemu, v podstate radi. Myslím, že to predtým bolo hlavne o dôvere v režiséra ... myslím tým, že ste úplne v jeho rukách, vôbec netušíte, ako to celé bude výsledok vyzerať až do momentu, kedy je to úplne hotové a na konci je už neskoro niečo meniť, hlavne keď sa už blíži termín premiéry. Takže, tých prvých 15 videoklipov v podstate neznášame a dnes je práca s Antonom už doslova rutina, no hlavne nám všetky veci do detailu vždy vysvetlí. A takisto mu vo všetkom plne dôverujeme a vieme, že vo výsledku to bude dobré, čím je tá práca pri filmovaní omnoho príjemnejšia.

Keď sa pozrieme na kľúčové nahrávky v histórii Depeche Mode, tak jednou z nich by mohla byť aj "Just Can´t Get Enough".
Andy: No, práve túto, obzvlášť v Británii, si dodnes množstvo ľudí pamätá. Je to trošku až na hanbu, pretože odvtedy sme už ušli slušný kus cesty.

Nie vždy verím všetkému, čo si prečítam, ale raz som dočítal, že si "People Are People", čo bol inak Váš zlomový singel v Spojených štátoch, považoval možno až za príliš jednoduchú vzhľadom na Váš ďalší vývoj.
Martin: Podľa mňa nie je dosť rafinovaná a pravdepodobne patrí k mojim nie veľmi obľúbeným skladbám, aké sme kedy nahrali.

A ktoré sú potom tie obľúbené?
Martin: Tých je veľa ... mám rád "Shake The Disease", stále sa mi páči "Stripped", pre svoju atmosféru a kto vie ako u mňa dopadne o pár rokov neskôr. Ono, ja som si pri žiadnej nahrávke nie istý až do momentu, kým ju nevydáme. Tak to bolo aj v prípade albumu "Violator". Ním som si bol istý asi až rok po jeho vydaní.

Vždy som si myslel, že kapela má vplyv hlavne v Európe a oslovuje hlavne európske publikum. Dá sa s týmto tvrdením súhlasiť?
Martin: Myslím, že ani nie. Toto som si tiež kedysi myslel, no myslím, že náš úspech v Amerike nám jasne ukázal, že som sa mýlil. Dnes predávame v Amerike viac nahrávok, než sme doteraz predali v celej Európe.

Martin: Inak, zmienil ste sa o viere a sexe ... ja myslím, že tieto dve veci boli u mňa vždy tesne prepojené. Aj názov aktuálneho albumu, "Songs Of Faith And Devotion", má k tomu veľmi veľmi blízko. Tým názvom sme to chceli vlastne vyjadriť, no zároveň je to dosť nejednoznačné ... viera v čo? oddanosť k čomu?

Práve ste ohlásili skladbu "I Feel You" ako pilotný singel. Došlo v tomto smere, v kapele, k všeobecnej zhode?
Andy: Nie, ako v ničom v súčasnosti :) Problém tohto albumu je práve v tom, že sme evidentne mali príliš veľa rôznych možností, no nadobudli sme pocit, že práve "I Feel You" by mohol dať ten správny obraz nášho aktuálneho postoja.

Dave: Je to absolútne priama vec, doslova úder do tváre - presne také to má byť, a je to poriadne nabité sexom a k tomu vyvoláva parádne tvrdý pocit. Na druhej strane to však nie je moja voľba toho, ktorá skladba by mala byť prvým singlom alebo teda, čo prezentujeme ľuďom ako našu prvú nahrávku. Chápem však, prečo si ľudia myslia, že práve toto by mala byť tá úplne prvá vec.

Máte už nejakú predstavu, čo všetko pripravíte pre "I Feel You"?
Martin: Nie, je (Anton) príliš pomalý :) Pásku sme mu poslali už pred pár týždňami, do doteraz za nami s ničím neprišiel.

Nemyslíte si, v súvislosti s britskou hudobnou kritikou, že práve z dôvodu, že Vás spoznali v samotných začiatkoch, kedy ste boli príliš mladí a popoví, tak Vás neberú vážne?
Martin: Myslím, že sme v Anglicku v dôsledku toho vždy trochu trpeli, no myslím, že ubiehajúcimi rokmi to bude čoraz menší problém. Dnes fungujeme už 13 rokov, takže množstvo ľudí, ako aj novinárov, sú príliš mladí na to, aby si pamätali naše začiatky.

Spomenul si, že Ťa odhovárali od spevu. Nechcel si niekedy písať texty?
Andy: Pokúšal som sa o to ... ale opäť musím povedať, že fungujem v kapele, ktorá disponuje dvoma skutočne najlepšími súčasnými skladateľmi, čo pre sebadôveru v tomto smere nie sú najlepšie podmienky. Predstavíte vlastnú skladbu a zistíte, že vlastne nie je dosť dobrá ... takže som sa toho v podstate vzdal a sústredil sa na to, v čom si myslím, že som dobrý.

Dave, musím to povedať, nakoľko akoby si pri našom rozhovore konečne ožil, zdá sa, akoby si svoje tetovania priviedol k životu, mám totiž dojem, že ...
Dave: Pre Boha, radšej to ani nepovedz ...

Ale toto je tá najlepšia príležitost, ako si prezrieť Tvoje tetovania, ak Ti to neprekáža. Mohol by si nám ukázať tie najnovšie?
Dave: Všetky rozprávajú určitý príbeh, aspoň pre mňa. Každé z nich zosobňuje nejakú životnú zmenu alebo niečo, čo sa udialo v mojom živote, všetky, počnúc od toho prvého, ktoré som si dal urobiť, keď som bol ešte veľmi mladý. Jedno som mal aj tuná, ale to som si dal odstrániť, pretože sa mi nepáčilo. V tom čase som si myslel, že si dám odstrániť obe. Dal som si urobiť aj iné veci, tiež všetky súvisia u istými udalosťami, ale tie už sú príliš osobné. Sú to také moje "bojové farby". Než vyrazíme na turné, tak si ešte nejaké dám urobiť.

zdroj: Interview CD, EPK: taken from The Videos 86-98+, MF042. Interview CD: VERBONG1

Názory Devotees (15)

tomy

 1    12. február 2021 o 10:23

Martinova odpoveď: ” Viera v čo? Oddanosť k čomu?” Dovolím si doplniť: “K Depeche Mode?” Tých (a všetko okolo nich) netreba brať vážne. Briti to dávno pochopili, z DM noví Beatles nikdy nebudú... Boli mojou osudovou chybou, nemal som ich brať tak vážne, v podstate mi rozbili celý môj pôvodný svet… A čo mi ostalo na konci: “A Broken Frame”.  To je tak, keď chcem pochopiť veci, ktorým celý život nerozumiem: Viera a sex, o ktorých píše Martin.
Namiesto toho, aby som už konečne o sebe pochopil jednu vec: “Komu není shůry dáno, dlouho duchem nebude.”

PS: Pieseň dňa, mesica, roka a ...  U2 EXIT… Ak sme už pri U2, DM albumom “SOFAD” chceli tak trochu vytvoriť vlastný “Achtung Baby” ... Depeche Mode nikdy nebudú takí seriózni ako U2 a takí (umelecky) nezávislí ako The Cure.

nord

 2    12. február 2021 o 14:14

Ahoj Tomy, zda sa ze si Stuck in a moment and you cant get out of it. Verim ze je to len Summer Rain and potrebujes elevate your soul.
Ak chces pokecat, nezavisle o DM, U2, zivote, ci mailom abo po telefone, verim ze nas Gabo sukromne spoji.
Dont Quit!

Tomasito

 3    12. február 2021 o 15:31

Ahojte, dnes mi dosla zasielka (urobil som si mensiu radost) SOFAD a 101 vo vinyle a na moje prekvapenie je na booklete SOFAD zaujimavy predslov od Daniela Millera. Na originale v 93tom to urcite nebolo, kedze sumarizuje situaciu ako album nahravali - ako ho berie on a co vsetko ich tento album stal (odchod Alana atd.).
Uz ste to tu niekedy uverejnovali? Alebo je to vybrate uz z uverejnenej knihy? Je to zaujimavy sumar.

Monghi

 4    12. február 2021 o 18:57

@tomasito: posli scan, radi prelozime a zverejnime wink

tomy

 5    12. február 2021 o 19:43

Poslušne hlásim, že som OK… Asi mám prvé príznaky andropauzy, plus jeden deň práce z doma (asi po roku), počas ktorého som si odskočil do spomienok do obdobia r. 1993-1994 (preto možno ten nezaslúžený výpad proti DM) a zároveň pozrel záznam koncertu U2 – Live In Saitama z r. 2019… Videl som ho prvýkrát, preto asi veľký príliv emócií... Exit mi po ňom utkvel v pamäti…
Ale ďakujem Ti (nord) za ochotu podať pomocnú ruku, chápem, že ten príspevok vyznel dramaticky, ešte bol aj umocnený dočasnou ikonou…
Musím pochváliť monghiho, tá ilustračná fotka na záver (In Your Room) je veľmi pôsobivá... Aj Vy vidíte vľavo hore za speváčkami tieň (siluetu) človeka? Zaujímavé, nie?

nord

 6    13. február 2021 o 03:14

Tomy to rad citam! a tiez ma tesi ze si U2 fan, i ked sme na DM site))).  Joshua Three tour po 30tich rokoch ma gule. Ze vraj Anton to publishne na DVD tiez. Mal som to stastie vidiet dve show v 2017 v London a tiez v 2019 v krajine protinozcov.
Zaciatok show prve 4 - 5 songs a ten prechod do Joshua Tree albumu (nebudem radsej pisat nazvy skladieb ako by som pokazil spoiler) Ta dostanu hned do ineho krajsieho sveta! Skipni Exit a prejdi na pridavky po po Joshua Tree albume))).

Inak U2 maju tazky business pripraveny na niekolko rokov do predu. Ta logistika ich 360 tour, kde vypredaju cely stadion nema obdobia (okrem Joshua Tree tour 2017-2019). Dve Tour of Innocene + Experience v rozmedzi 4 rokov a medzi to vsunuli Joshua Tree po 30 rokoch, Ti da jasny priklad business machiny ktora U2 je. Ale stale ich zboznujem lebo ich beriem inovatorsky a som rad ze Bono uz tolko nekeca o politike, asi sa popalil na Aung San Suu Kyi… . Enough sebapisania)))

Black souls, bol uz niekto z Vas v Hansa studion v Berline?

Pekny den ci vecer kdekolvek vo svete ste-sme.

ViolateYou

 7    13. február 2021 o 15:18

Tomy: Co tym myslis umelecky nezavislejsia? ???? Mozno iba nerozumiem, ale vacsina kapiel co to myslia vazne sa chce zapacit vnimavemu publiku, mat respekt a od toho sa odvyja ich umelecka zavislost, no je rozdiel chciet sa pacit (ja myslim ze vsetci chcu uspech) alebo podlizovat sa trendom ci publiku – byt vykalkulovany. Preto si myslim ze ako DM tak aj The Cure su nadzanrove a nadcasove kapely, ktore vzdy isli vlastnou cestou, preto tu este su – preto su pre mna obe velmi seriozne. Necitim tam kalkul. Suhlasim ze Cure je mozno umelecky „nezavislejsia“ kapela ale tiez iba do urcitej miery, resp. je to iny druh umelecky nezavislej kapely ako ine ovela undergroundovejsie zoskupenia.
O tyzden si mozno pozries Devotional a DM budu v podstate ti serioznejsi ako ti kvazi angazovani a seriozni U2 a viac nezavislejsi ako Cure???? nechcem byt trufaly , no myslim, ze si velmi nestaly (existuje stred? To sa aj ja seba obcas pytam) a predsa len, ako pisal nord – stuck in the moment. A ziadny Broken Frame ti na konci neostal lebo este ziadny koniec nie je, to mas iba fixnu zromantizovanu ideu tragickeho antickeho hrdinu. Zivot je neustala praca na sebe ale nechcem mudrovat ani ti nedajboze nieco radit a podobne, viem ze na to nemam pravo ani ta nepoznam. 

Este k DM a Cure ????
Obe su to kapely ktore mam stale radsej aj cim som starsi, niektori ludia a ja tiez zosentimentaljevaju :D a specialne ku Cure, - tych som mal VZDY velmi rad ale az posledne cca tri roky ma tato moja laska k nim hlboky charakter, az taky ze je to za tento cas poslednych rokov asi moja najpocuvanejsia kapela. Doslova ich potrebujem ako sol (tak ako odjakziva DM).

Nord: ja som nebol ale pri dalsom turne DM chceme videt s bratom ich koncert v Berline a Hansa je jedno z miest ktore chcem vidiet pri tomto vylete - ak dozijeme.

ViolateYou

 8    13. február 2021 o 15:20

hmm…tych vela otaznikov znamena smajliky.. zas taky zvedavy nie som

ViolateYou

 9    13. február 2021 o 15:25

https://www.youtube.com/watch?v=GDIfzE6nIJs

jedna z mojich nespocetnych topov

tomy

 10    13. február 2021 o 16:13

@ViolateYou: včera som sa proste cítil ako to zviera, o ktorom spieva Robert Smith v jednom z tvojich topov… Ani nechcem ďalej ten text rozoberať, lebo jednému veršu v tej piesni asi (ne)rozumiem ... smile Fakt výstižný text na moju piatkovú náladu…
A čo sa týka The Cure a ich väčšej nezávislosti, tak mi proste Robert príde ako typ, že keď ho nič nebaví, tak s ním nepohne ani sto lukratívnych vydavateľstiev, aby niečo vydal a následne sa vydal so skupinou na turné... Nesilí to! Keď ich to baví, tak si strihnú pár koncertov, hrajú vo vrcholnej forme, mrkajú a usmievajú sa na seba, akoby si všetky myšlienky povedali tou magickou hrou na pódiu…  U2 sú im v niečom podobní... A Depeche Mode? Fakt neviem.. Dave je na pódiu doslova ako hladné zviera, ktoré si ide za svojou potravou (reakciou publika)... Asi je to správne, fans to žerú, takže dáva to, čo sa žiada… Ja “showbizu” veľmi nerozumiem… Keď som videl The Cure vo Viedni v r. 2008 a potom o niečo neskôr, vliali do mojich žíl toľko pohody, že sa mi nechcelo ísť domov… Na druhej strane musím priznať, že vo Viedni aj DM vnímam celkom intenzívnejšie, predsa len, je to “naše” hlavné mesto… Nás zo starej gardy, keď monarchii vládla žena… smile

tomy

 11    13. február 2021 o 16:16

Inak, U2, resp. BONO VOX počas spomínaného koncertu poďakoval Antonovi za jeho prácu (prínos), čo sa týka dizajnu pódia… Pekné gesto, ktoré DM počas koncertu asi nikdy neurobili, či áno?

tomy

 12    13. február 2021 o 16:27

@nord: A v čom Aung San Suu Kyi sklamala Bona? Armáda pred pár dňami vykonala vojenský puč a ju, resp. i prezidenta zadržali…
A čo sa týka legendárneho štúdia v Berlíne, tak Gabo tam asi bol a možno aj Adrián, veľký to fanúšik DM…

Michaela 146

 13    14. február 2021 o 03:37

Skvělý rozhovor, stejně tak jako ve vztahu, tak i v hudbě preferuji věrnost. Od roku 1988 jsem stále věrná fanynka kapely DM….a do budoucna před domovem důchodců, jako stařenka o holi, ono stárnout s noblesou je strašně super, vzpomínat, na to jak krásné to bylo ♫ ♥
Ale no tak Andy, vím, že jste od té doby ušli kus cesty, ale není to žádná hanba, že je to klíčová skladba, jednoduše řečeno roztančená Just Can’t Get Enough. Sleduji a vidím, že na koncertech si jí všichni užívají, jak publikum, tak samotní DM na pódiu. Jak na koncertě konstantoval jeden fanoušek konečně pořádná vypalovačka, že jo slečno usmál se na mě a začal tančit.
Martínku pro tebe nebyla oblíbená píseň People Are People, pro mě zcela zásadní, která byla právě tou první písní od DM, kterou jsem měla nahranou na MC kazetě v roce 1985 a která si velmi dobře vedla na předních žebříčcích německých hitparád. Skladba odsuzující násilí a nesmyslnou nenávist. A celé to umocňuje ten industriální nádech. Úderná skladba s kovovými zvuky.
Skladba I feel You při prvotním poslechu jsem zažila terapii šokem Dave dlouhé vlasy, říkala jsem si, kde je ten můj idol, kterého jsem v té době platonicky milovala, proč sklouzli do rockovější polohy, v duchu jsem si říkala teď letí Nirvana. Ale dnes už tu píseň mám ráda…Dívka z videoklipu…smutný osud, jedné krásky…takové dirty angel smile

tomy

 14    14. február 2021 o 05:34

Hm, chýbal tu príspevok plný pohody, oddanosti a lásky k DM, ktorý vie so svojim šarmom napísať len jedna osoba, so srdcom na správnom mieste… Pani Michaela. Vždy uvoľní napätie, ktoré tu občas môže vzniknúť... Z frustrácie, čo sa do pekla deje s tou kapelou… A ona nám dodá nádeje, že nie je všetkým dňom koniec, že reálne môžeme s ich hudbou dôstojne zostarnúť. Moje príspevky sú občas ako jed a jej? Stále ako med.
I can taste more than feel
This burning inside is so real
I can almost lay my hands upon
The warm glow that lingers on
Moved, lifted higher
Moved, my soul´s on fire
Moved, by a higher love

Dnes je ten správny deň na Higher Love…

Michaela 146

 15    15. február 2021 o 08:33

...Děkuji, to je od Vás velmi milé....A jakákoliv další slova z mých úst, už by zněla jako hloupost.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa