SOFAD EPK (1993) - II.

Po dokončení albumu "Songs Of Faith And Devotion" sa britský rozhlasový moderátor Paul Gambaccini stretol s každým členom kapely osobitne, aby sa pozhovárali nielen o ich novinke, o chémii kapely, ale aj ich postoji k hudbe ako takej, k médiám ako takým.

Zdá sa, že dôverujete Floodovi, ktorý s Vami pracuje ako producent. Ako sa mu podarilo získať Vašu dôveru, nakoľko sa zdá, že vy štyria ste trochu nedostupní.
Alan: Počas nahrávania našich posledných dvoch albumov sa Flood stal veľmi dôležitou súčasťou nášho tímu. Už sme v našom produkčom tíme nutne potrebovali zmenu. Odporučili nám práve Flooda, ktorý má značné znalosti v oblasti elektroniky a syntezátorov, ale rovnako sa vyzná aj v oblasti produkcie. Tak sme ho prizvali k práci a myslím, že to medzi nami kliklo. Takže, ako som už povedal, stal sa kľúčovým členom nášho tímu a jeho prínos je enormný.

Boli momenty, kedy si sa na pódiu pristihol, ako sleduješ Davida?
Alan: Tých bolo. Myslím, že to, čo robí na pódiu je veľmi náročné a ja sa ho práve snažím povzbudzovať alebo sa mu snažím aspoň dať najavo, že si veľmi cením toho, čo robí na pódiu, pretože vlastne on nesie bremeno všetkej tej pozornosti publika. To nie je nič jednoduché. Na hudobnej scéne je len zopár skutočne dobrých frontmanov a myslím, že on to robí skvele.

Keď už sme zabŕdli do pódiovej témy, mnohí umelci dnes pri návrhu pódii siahajú po skutočných dizajnéroch. Pôjdete týmto smerom aj vy?
Alan: Pri návrhu koncepcie pódia pre turné využívame vždy služby iných ľudí; na tomto aktuálnom s nami spolupracuje Anton Corbijn, možno aj kvôli realizácii niekoľkých skutočne vydarených nápadov. No a samozrejme sa vždy snažíme ísť smerom, kedy chceme pôsobiť úplne inak, ako na turné predtým, vlastne takto pristupujeme ku všetkým našim veciam.

Martin, než sa pustíme do ďalšej konverzácie, musím podotknúť, že som celkom užasnutý z tejto gitary. Máš ju už dlhšie?
Martin: Jasné, asi 4 - 5 rokov, aktuálne je moja najobľúbenejšia. Mám celkom slušnú zbierku gitár, všetky ich vždy beriem do štúdia, no zakaždým skončím pri tejto.

Čím je výnimočná?
Martin: Jednoducho má plný zvuk, hoci je staršieho dáta. Myslím, že zo začiatku 1960tych rokov.

Všimol som si za nami veľkú biciu súpravu, predpokladám, že na nej často hráš.
Alan: Áno, musím sa ešte v mnohom zdokonaliť, ak chcem na nich hrať aj naživo. Teda, mám to v úmysle na nadchádzajúcom turné, buď len vo vybraných alebo dokonca vo všetkých skladbách.

Keď sa pozrieš na históriu Vašej kapely, ktorá má dnes už min. 13 rokov ... svojho času si vyhlásil, že boli chvíle, kedy si z toho vôbec nemal radosť, ale predsalen, je niečo, čo si skutočne hrdý?
Andy: Na všetko! Teda na všetko z posledných rokov. Na druhej strane, nedá sa povedať, že by som bol veľmi hrdý na naše ranné videá. Myslím, že na nás robili pokusy s pochybnými nápadli. Bolo to však obdobie, kedy sa s videoklipmi v podstate začínalo, hlavne v roku 1981, kedy sa produkcia videoklipov začala naplno rozbiehať. Boli to klipy založené na príbehoch, museli sme fungovať ako herci, čo nám vôbec nešlo. Vtedy sme si uvedomili, že z nás nebudú noví Beatles.

Dnes, keď už nadšenie z videoklipov postupne opadá, vnímete ich ako nejakú povinnosť alebo stále ako spôsob Vášho umeleckého prejavu?
Martin: Teda uprímne, nadšenie z videoklipov u nás nikdy neprevládalo. Od toho prvého sme ich doslova nenávideli a trvalo to až do momentu, kým sme nezačali spolupracovať s Antonom Corbijnom. Dnes máme videoklipy, vďaka nemu, v podstate radi. Myslím, že to predtým bolo hlavne o dôvere v režiséra ... myslím tým, že ste úplne v jeho rukách, vôbec netušíte, ako to celé bude výsledok vyzerať až do momentu, kedy je to úplne hotové a na konci je už neskoro niečo meniť, hlavne keď sa už blíži termín premiéry. Takže, tých prvých 15 videoklipov v podstate neznášame a dnes je práca s Antonom už doslova rutina, no hlavne nám všetky veci do detailu vždy vysvetlí. A takisto mu vo všetkom plne dôverujeme a vieme, že vo výsledku to bude dobré, čím je tá práca pri filmovaní omnoho príjemnejšia.

Keď sa pozrieme na kľúčové nahrávky v histórii Depeche Mode, tak jednou z nich by mohla byť aj "Just Can´t Get Enough".
Andy: No, práve túto, obzvlášť v Británii, si dodnes množstvo ľudí pamätá. Je to trošku až na hanbu, pretože odvtedy sme už ušli slušný kus cesty.

Nie vždy verím všetkému, čo si prečítam, ale raz som dočítal, že si "People Are People", čo bol inak Váš zlomový singel v Spojených štátoch, považoval možno až za príliš jednoduchú vzhľadom na Váš ďalší vývoj.
Martin: Podľa mňa nie je dosť rafinovaná a pravdepodobne patrí k mojim nie veľmi obľúbeným skladbám, aké sme kedy nahrali.

A ktoré sú potom tie obľúbené?
Martin: Tých je veľa ... mám rád "Shake The Disease", stále sa mi páči "Stripped", pre svoju atmosféru a kto vie ako u mňa dopadne o pár rokov neskôr. Ono, ja som si pri žiadnej nahrávke nie istý až do momentu, kým ju nevydáme. Tak to bolo aj v prípade albumu "Violator". Ním som si bol istý asi až rok po jeho vydaní.

Vždy som si myslel, že kapela má vplyv hlavne v Európe a oslovuje hlavne európske publikum. Dá sa s týmto tvrdením súhlasiť?
Martin: Myslím, že ani nie. Toto som si tiež kedysi myslel, no myslím, že náš úspech v Amerike nám jasne ukázal, že som sa mýlil. Dnes predávame v Amerike viac nahrávok, než sme doteraz predali v celej Európe.

Martin: Inak, zmienil ste sa o viere a sexe ... ja myslím, že tieto dve veci boli u mňa vždy tesne prepojené. Aj názov aktuálneho albumu, "Songs Of Faith And Devotion", má k tomu veľmi veľmi blízko. Tým názvom sme to chceli vlastne vyjadriť, no zároveň je to dosť nejednoznačné ... viera v čo? oddanosť k čomu?

Práve ste ohlásili skladbu "I Feel You" ako pilotný singel. Došlo v tomto smere, v kapele, k všeobecnej zhode?
Andy: Nie, ako v ničom v súčasnosti :) Problém tohto albumu je práve v tom, že sme evidentne mali príliš veľa rôznych možností, no nadobudli sme pocit, že práve "I Feel You" by mohol dať ten správny obraz nášho aktuálneho postoja.

Dave: Je to absolútne priama vec, doslova úder do tváre - presne také to má byť, a je to poriadne nabité sexom a k tomu vyvoláva parádne tvrdý pocit. Na druhej strane to však nie je moja voľba toho, ktorá skladba by mala byť prvým singlom alebo teda, čo prezentujeme ľuďom ako našu prvú nahrávku. Chápem však, prečo si ľudia myslia, že práve toto by mala byť tá úplne prvá vec.

Máte už nejakú predstavu, čo všetko pripravíte pre "I Feel You"?
Martin: Nie, je (Anton) príliš pomalý :) Pásku sme mu poslali už pred pár týždňami, do doteraz za nami s ničím neprišiel.

Nemyslíte si, v súvislosti s britskou hudobnou kritikou, že práve z dôvodu, že Vás spoznali v samotných začiatkoch, kedy ste boli príliš mladí a popoví, tak Vás neberú vážne?
Martin: Myslím, že sme v Anglicku v dôsledku toho vždy trochu trpeli, no myslím, že ubiehajúcimi rokmi to bude čoraz menší problém. Dnes fungujeme už 13 rokov, takže množstvo ľudí, ako aj novinárov, sú príliš mladí na to, aby si pamätali naše začiatky.

Spomenul si, že Ťa odhovárali od spevu. Nechcel si niekedy písať texty?
Andy: Pokúšal som sa o to ... ale opäť musím povedať, že fungujem v kapele, ktorá disponuje dvoma skutočne najlepšími súčasnými skladateľmi, čo pre sebadôveru v tomto smere nie sú najlepšie podmienky. Predstavíte vlastnú skladbu a zistíte, že vlastne nie je dosť dobrá ... takže som sa toho v podstate vzdal a sústredil sa na to, v čom si myslím, že som dobrý.

Dave, musím to povedať, nakoľko akoby si pri našom rozhovore konečne ožil, zdá sa, akoby si svoje tetovania priviedol k životu, mám totiž dojem, že ...
Dave: Pre Boha, radšej to ani nepovedz ...

Ale toto je tá najlepšia príležitost, ako si prezrieť Tvoje tetovania, ak Ti to neprekáža. Mohol by si nám ukázať tie najnovšie?
Dave: Všetky rozprávajú určitý príbeh, aspoň pre mňa. Každé z nich zosobňuje nejakú životnú zmenu alebo niečo, čo sa udialo v mojom živote, všetky, počnúc od toho prvého, ktoré som si dal urobiť, keď som bol ešte veľmi mladý. Jedno som mal aj tuná, ale to som si dal odstrániť, pretože sa mi nepáčilo. V tom čase som si myslel, že si dám odstrániť obe. Dal som si urobiť aj iné veci, tiež všetky súvisia u istými udalosťami, ale tie už sú príliš osobné. Sú to také moje "bojové farby". Než vyrazíme na turné, tak si ešte nejaké dám urobiť.

zdroj: Interview CD, EPK: taken from The Videos 86-98+, MF042. Interview CD: VERBONG1