Smrť číha za každým rohom

Smrť číha za každým rohom

Veľmi príjemný rozhovor s Davidom Gahanom o živote ako takom, ktorý poskytol nedeľnému vydaniu švajčiarskeho denníka Blick.

Máš na prste nádherný prsteň ...
Navrhol ho kamarát. Je to lebka, určená priamo mne.

Ide len o módny doplnok alebo má ten prsteň aj svoj význam?
Má mi pripomínať, že smrť číha za každým rohom. Ja už mám s ňou svoju skúsenosť. Ten prsteň mi pripomína, že by sme si mali byť vedomí smrti neustále. Život môže vyhasnúť veľmi rýchlo.

Na to, že si sa zo spárov smrti vytrhol už veľakrát, vyzeráš výborne. Ako sa udržiavaš v kondícii?
Pravidelne chodím cvičiť, kde na bežiacom pása bežím ako o život. Udržujem si tým čistú hlavu. Rád posúvam svoje hranice. A okrem toho sa už 15 rokov venujem jóge, v poslednej dobe cvičím 4x do týždňa. V mojom veku by som už mal riešiť nejaké zdravotné problémy (smiech).

Robíš si pre svoj vek obavy?
Niekedy, keď sa pozriem do zrkadla. To sa pýtam, kto je ten chlap s toľkými vráskami? Vo svojom vnútri sa však cítim celkom mlado. Ale tak to cíti väčšina ľudí: myseľ nekorešponduje s fyzickým vekom tela.

Kde to za tie roky pociťuješ najviac?
Na zraku. Dlhé roky som bol krátkozraký. No napriek tomu, v poslednej dobe mám bez okuliarov problémy s čítaním. A takisto, po dvoch hodinách na pódiu už cítim menšiu bolesť v kolenách. Ale inak sa nemám na čo sťažovať. Vek so sebou prináša aj svoje radosti.

Napríklad?
Človek sa už menej ponáhľa. A stáva sa skromnejším, viac empatickejším. Zažil som toho v živote veľa, veci dobré, aj tie zlé, ale všetko to bolo pre mňa dôležité. Vychoval som tri deti, dvaja chalani už opustili rodičovský dom, jeden je už dokonca aj ženatý. Dcéra má 17, na budúci rok pôjde študovať na vysokú školu. Dnes je môj život už menej dramatický.

A to ťa teší?
No samozrejme, sám necítim takú vážnosť. Moja mladosť bola bujará, rovnako prvých 20 rokov s Depeche Mode: prišlo mi to ako jedna šialená jazda, nevedel som sa dočkať, kedy sa nám podarí zasa dosiahnuť nejakú métu. Som rád, že tá naliehavosť je preč, rovnako ako aj môj pesimizmus.

Čiže si bol veľký pesimista ...
Presne tak. Ale dnes už je obloha modrá a krásne čistá. Kedysi som mal pocit, že ma obklopujú temné mraky. Dnes viem, čo dokážem, no takisto poznám svoje limity. Nepotrebujem si nič viac dokazovať. Už nepotrebujem viac.

Vráťme sa teda k svetovému turné. Je to tvoje 18-te s Depeche Mode. Čo ešte chceš dosiahnuť?
Nie je to žiaden vrchol. Mám pocit, že s Depeche Mode ešte nekončíme. Ešte sme prácu nedokončili. Na druhej strane, turné nás obohacuje. Milióny ľudí sa na nás príde pozrieť a oslavuje s nami. Akoby sa stretávala jedna veľká, globálna rodina. To ide ďaleko nad rámec chápania, že sme len tri inidividuá z Depeche Mode.

Tvoje priateľstvo s Martinom má stále svoje úskalia?
My sme ako bratia, niekedy sme v pohode, inokedy sa spolu nerozprávame aj rok. Ale verím, že to pnutie medzi nami prospieva našej hudbe, je tak omnoho zaujímavejšia, než keby vznikala za dokonalej harmónie medzi nami.

Ešte stále ťa vaša kariéra privádza do úžasu?
No samozrejme. Som si vedomý, aký privilegovaný život žijem. Mám dvoch bratov a sestru, mama nás vychovala sama. Prvý manžel ju opusti, druhý zomrel, keď som mal 10. V mladosti som mal pochybné zamestnania, dokonca som bol aj zatknutý. Dnes sa snažím dopriať mame spokojný život. Už sa nikdy nemusí starať o účty, či mať obavy o strechu nad hlavou.

Čo je pre teba najväčším luxusom?
Mať možnosť výberu. Takúto slobodu nezažíva každý. Snažím sa to aplikovať aj v Depeche Mode: Skutočne nepotrebujeme nič viac. Ale, čo by sme potom robili? Trčať doma a zízať von oknom, to rozhodne nechcem. To by nebolo dobré ani pre moju manželku. Je vcelku rada, keď vypadnem z domu (smiech).

S Depeche Mode si viac ako 35 rokov, skúsil by si v živote ešte niečo iné?
Samozrejme, nie som stroj, no nikdy neprestanem v živote skúšať nové veci. Napr. stať sa záhradníkom by bolo celkom zábavné. Nedávno som videl interview s Bonom, z U2, kde povedal, že začať s U2 bolo veľmi jednoduché, no prestať je takmer nemožné. To isté platí aj pre nás.

Tak potom kedy?
Hudba ma stále oslovuje, stále som na pódiu veľmi rád. Rozpoznať, kedy príde ten pravý čas, to je jedno z tajomstiev života. Ja som konečne našiel pokoj. A takýto stav hľadám celý svoj život.

A na čo si v živote najviac hrdý?
Že som zostal nažive. A že sa zo mňa stal dobrý otec a znesiteľný manžel. Som dnes ďaleko silnejší, než som kedy veril, že budem.

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (1)

tomassi

 1    20. október 2016 o 19:27

“Robíš si pre svoj vek obavy?
Niekedy, keď sa pozriem do zrkadla. To sa pýtam, kto je ten chlap s toľkými vráskami?”
hh, rad by som vedel, ci pouzil tuto citaciu z dokumentu Nicka Cavea: One More Time with Feeling
zamerne alebo ...

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa